Dostatočné príjmy samosprávy sú nevyhnutné na to, aby dokázala zabezpečovať financovanie akýchkoľvek jej aktivít, ktoré sú hradené z obecného či mestského rozpočtu. Najvyššou položkou daňových príjmov, ktorú miestna samospráva vie ovplyvniť svojou činnosťou, je práve príjem z dane z nehnuteľností. Kontrolované mestá (pozri zoznam) v sledovanom období aktívne a diferencovane upravovali jednotlivé sadzby dane z nehnuteľností, čo prispelo k nárastu ich vlastných príjmov. Kontrola národnej autority pre oblasť externej kontroly potvrdila, že vývoj príjmov z miestnych daní a poplatkov bol dynamický ako pri príjmoch, ktoré boli poukazované samospráve z podielových daní zo štátneho rozpočtu (pozri tabuľku). Zákonom stanovený rámec správy dane z nehnuteľností podľa kontrolórov zjednodušoval vzájomné porovnávanie jednotlivých samospráv medzi sebou navzájom a prispieval k lepšiemu zdieľaniu dobrej praxe.

V roku 2019 získali kontrolované mestá do svojich rozpočtov viac ako 84 miliónov z daní z nehnuteľností, v roku 2023 to bolo už bezmála 122 miliónov eur. Kým napríklad v Revúcej išlo o pokles týchto príjmov o 13,5 %, v Partizánskom narástli až o 119 %. „Z nášho pohľadu je napríklad mesto Revúca príkladom samosprávy, ktorá nedostatočne využíva možnosti pre generovanie vlastných finančných zdrojov. Je zároveň jediným z kontrolovaných miest, v ktorom sa za ostatné štyri roky daň z nehnuteľnosti, ale aj príjmy z prenájmu mestského majetku znížili. Na druhej strane sa vedenie revúckej radnice snaží nahradiť výpadok príjmov výmenou akcií vodárenskej spoločnosti za neisté výnosy z dlhopisov. Týmto krokom sa pritom mesto zbavuje nielen kontroly nad strategickou spoločnosťou, ale nepriamo i originálnej zodpovednosti za zabezpečenie dodávok pitnej vody svojim obyvateľom,“ priblížil rozpočtové riziká na úrovni revúckej samosprávy predseda národných kontrolórov. 

Z celoslovenského hľadiska dominantný podiel na príjmoch z dane z nehnuteľností mala daň zo stavieb, ktorá predstavovala vyše 76 % celkových príjmov z dane z nehnuteľností, daň z pozemkov mala podiel bezmála 11 % a daň z bytov takmer 13 %. Najdynamickejšie boli príjmy z dane z bytov, ktoré boli v roku 2023 vyššie o 99,6 % v porovnaní s rokom 2019. Ako ukázali závery prierezovej kontroly NKÚ, v trinástich mestách rástli príjmy z dane z nehnuteľností rýchlejšie než príjmy z prenájmu vlastného majetku. Rýchlejšie ako priemer rástli príjmy dane z nehnuteľností v dvoch mestách, v Košiciach a Partizánskom. V dvadsiatich kontrolovaných mestách dosiahli príjmy z prenájmu v roku 2023 sumu 29,6 mil. eur. Viaceré mestá ako Bratislava, Lučenec či Topoľčany, odpustili nájomcom časť sumy nájmu v čase pandémie. Dôvodom bol záujem zachovať podnikanie a iné činnosti aj počas obdobia, keď kvôli ochrane zdravia obyvateľstva museli zariadenia a prenajaté priestory zostať zatvorené. 

Národní kontrolóri pri preverovaní zabezpečenia ochrany a zveľaďovania svojho majetku odhalili prípady, keď v zmluve chýbalo ustanovenie o povinnosti samosprávy upraviť sumu nájmu o mieru ročnej inflácie. Zistili tiež nezrovnalosti pri výške fakturovanej sumy s cenou zmluvne dohodnutou alebo rozdielnosti pri určení ceny s platnými vnútornými predpismi mesta (cenová mapa, cenové rozpätie nájmu). Rovnako boli zistené prípady, keď nebol uplatňovaný dohodnutý úrok z omeškania pri neskorých úhradách. Mestá z ekonomicky slabších regiónov, napr. Lučenec, Stará Ľubovňa a Veľký Krtíš obhajovali tento negatívny postup snahou udržať nájomcu v zmluvnom vzťahu a získať prioritne sumu nájmu, pretože podľa ich vyjadrení by bol veľký problém získať nového nájomcu. Niektoré typy nehnuteľností (byty, objekty) boli zverené do správy organizácie založenej či zriadenej mestom, kde absentoval účinný systém internej kontroly a nebolo preukázané hospodárne nakladanie s verejným majetkom. 

„V zmluvných podmienkach chýbali jasne zapracované sankcie a pokuty za neplnenie dohodnutých pravidiel a tiež sa stávalo, že ak aj boli dohodnuté, zástupcovia samospráv ich v praxi uplatňovali nedôsledne a bez akéhokoľvek vopred zadefinovaného pravidla alebo na základe vopred schváleného postupu poslancami zastupiteľstva. Takto mohlo mesto použiť dvojaký meter na riešenie neplatičov a mohlo dochádzať k diskriminácii,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolný úrad z tohto dôvodu mestám a obciam odporúča zabezpečiť ochranu svojho majetku vo všetkých procesoch a činnostiach. „Jasné pravidlá pri nakladaní s majetkom, pri prenájme nehnuteľností musia byť zadefinované v zásadách hospodárenia samosprávy, ktoré schvaľujú poslanci a následne ich musí štatutár samosprávy premietnuť do zmluvných podmienok,“ rozvádza odporúčania kontrolórov ich predseda.  

Národní kontrolóri zistili, že proces vyrubovania daní z nehnuteľností je nastavený jednotne, v kontrolovaných mestách v súlade so zákonom o správe daní. Správne nastavenie a praktické fungovanie sa preukázalo nízkym počtom podaných odvolaní – len 541 napadnutých rozhodnutí z celkového počtu viac ako 1,4 milióna vydaných rozhodnutí a len malým počtom kontrolných zistení. V mestách Hlohovec, Ružomberok, Topoľčany a Veľký Krtíš dokonca nebolo podané žiadne odvolanie. Podľa sumy vyrubenej dane dominujú magistráty Bratislavy a Košíc, kde je napríklad daň za byt s výmerou 60 m2 minimálne dvojnásobná v porovnaní s ostatnými slovenskými mestami. Vo väčšine samospráv je ročná daň z nehnuteľností do 30 eur. Magistráty miest Bratislava a Košice majú, rovnako ako pri bytoch, najvyššiu vyrubenú daň za stavbu – priemyselné stavby s výmerou 60 m2. Zvýšenie vyrubenej dane v roku 2024 v porovnaní s rokom 2016 bolo v rozpätí od nulovej zmeny v Púchove po viac ako 116 % v Košiciach.

Pretrvávajúcim problémom, ktorý kontrolóri úradu identifikovali už v roku 2022, zostáva významný počet nevymožených nedoplatkov dane z nehnuteľností pri sume nepresahujúcej 20 eur na daňovníka. „Je povinnosťou samosprávy vymáhať takto nízke nedoplatky aj napriek tomu, že ich podiel na celkovej sume nedoplatkov je zanedbateľný a zároveň administratívne komplikovaný i málo efektívny. Pre lepšiu názornosť, podlžnosti do dvoch desiatok eur na občana tvoria ani nie pol percenta z celkovej sumy nedoplatkov. Na druhej strane náklady mesta na vymáhanie týchto nedoplatkov sú niekoľkonásobne vyššie ako ich samotná výška,“ opisuje opakujúcu sa situáciu v slovenských mestách predseda kontrolórov Ľ. Andrassy s dodatkom, že nedoplatok zaniká zo zákona až po uplynutí 20 rokov. Dovtedy je nevyhnutné ho inventarizovať a úrady musia podnikať aktívne kroky k ich vymoženiu. Bez úpravy legislatívy je evidovanie daňových nedoplatkov a ich vymáhanie v podmienkach samosprávy nadmerne finančne zaťažujúce a s výrazne nízkou mierou efektívnosti. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča rezortu financií zvážiť legislatívnu úpravu, ktorá zjednoduší zánik nedoplatkov s nízkou nominálnou hodnotou. Inšpiráciou môže byť už dnes uplatňovaný postup v rámci Finančného riaditeľstva SR, ktoré môže ťažko vymožiteľné nedoplatky postúpiť na Slovenskú konsolidačnú, a. s.

Správa z výsledku kontroly " Vybrané položky príjmov obcí" (PDF, 1,4 MB)

Kontrolované subjekty:
Magistrát hlavného mesta SR Bratislava
Mesto Galanta
Mesto Hlohovec
Magistrát mesta Košice
Mesto Komárno
Mesto Lučenec
Mesto Liptovský Mikuláš
Mesto Medzilaborce
Mesto Nové Zámky
Mesto Považská Bystrica
Mesto Partizánske
Mesto Púchov
Mesto Revúca
Mesto Ružomberok
Mesto Skalica
Mesto Stará Ľubovňa
Mesto Topoľčany
Mesto Turčianske Teplice
Mesto Veľký Krtíš
Mesto Vranov nad Topľou