Bratislava 2. júna 2023 – Štátne informačné systémy musia vytvárať ľudia, ktorí rozumejú nielen oblasti informačných technológií, ale aj segmentom, ktoré digitalizujú, ako je napríklad zdravotníctvo či školstvo. Štát však naráža na nedostatok odborne zdatných špecialistov, keďže platmi nedokáže adekvátne konkurovať súkromným spoločnostiam. Popritom dostatočne nepodporuje vzdelávanie v IT segmente. „Ak štát neinvestuje verejné zdroje do podpory vzdelávania mladých ľudí, zmeškáme aj tento vlak – vlak moderného a udržateľného rozvoja spoločnosti. Ak nebudeme mať IT špecialistov, budeme len veľmi ťažko držať krok s najmodernejšími spoločnosťami či už v Európe alebo vo svete,“ uviedol predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy v 5. časti podcastu slovenských kontrolórov s názvom Ctrl+A.

Celý diel o problematike digitalizácie verejnej správy v kontexte kontrol NKÚ je k dispozícii na kanály YouTube

Slovensko digitalizuje procesy v rámci štátnej a verejnej správy ostatných 20 rokov, na čo použilo národné ako aj európske zdroje. Digitalizácia je zásadnou prioritou aj pre Európsku komisiu (EK), štáty Európskej únie sa zaviazali na ňu minúť aspoň 20 % z Plánu obnovy a odolnosti. Do digitalizácie verejnej správy sme investovali už stovky miliónov eur, napriek tomu sa umiestňujeme na chvoste rebríčkov. Nedávny index EK v oblasti miery digitalizácie verejnej správy priniesol pre Slovensko nie veľmi lichotivé výsledky, keďže sa v ňom umiestnilo na 4. mieste od konca. „Stratégiu digitalizácie spoločnosti riadime nesprávne. Informačný systém síce vybudujeme, chýba však jeho bezbariérové prepojenie s iným, už existujúcim verejným IT systémom. Nekontrolujeme, či dáta, ktoré sa v ňom nachádzajú, sú aj presné a aktuálne. S týmto problémom sa naši kontrolóri stretli napríklad pri kontrolách životného prostredia, ale aj zdravotníctva,“ uviedol šéf NKÚ.

V aktuálnom podcaste tiež upozorňuje na to, že je dôležité zvyšovať digitálnu gramotnosť občanov, systematicky riadiť a hlavne investovať verejné zdroje do vzdelávania mladých ľudí. „Do tohto segmentu sme nasmerovali desiatky miliónov eur, aby sme nakúpili nové notebooky a interaktívne tabule. Deti tak majú doma síce počítač, ale len ťažko sa dopracujú k digitálnej učebnici,“ vysvetľuje Andrassy s tým, že v tomto smere zlyhali zamestnanci ministerstva školstva, ktorí pri obstaraní nových učebníc nedali podmienku zabezpečiť učebnice aj v digitálnej podobe. Problémom je aj pripájanie škôl na rýchly internet. Na Slovensku je asi 6 500 škôl a školských inštitúcií, z ktorých až tretina disponuje len veľmi pomalým nízko výkonnostným internetom. „Aj z tohto dôvodu vôbec nevieme využiť tie možnosti, ktoré nám digitalizácia školstva ponúka. Až vtedy, keď informačné systémy dokážeme v bežnom živote využívať efektívne, to nebudeme považovať za plytvanie verejnými prostriedkami,“ tvrdí šéf slovenských kontrolórov.

Zásadným krokom inštitúcií pre hospodárne a transparentné riadenie digitalizácie je ponechať informačné systémy v rukách štátu a nie súkromných spoločností. „Ak raz informačné systémy a projekty budujeme z európskych a štátnych peňazí, nemôže sa stať, že vlastníkom týchto systémov je súkromná firma a nie štát. Toto je vážne porušenie princípov transparentného, zákonného nakladania s verejnými prostriedkami,“ dodal Ľ. Andrassy s tým, že zistenia tohto druhu postupujeme orgánom činným v trestnom konaní, aby tí, ktorí takéto zmluvy podpísali, prevzali za svoje konanie trestnoprávnu zodpovednosť. Riziko pri digitalizácii spoločnosti zároveň súvisí s udržateľnosťou informačných systémov, na ktoré Slovensko vo veľkej miere čerpá peniaze z európskej finančnej pomoci. Na to, aby informačné systémy fungovali správne, bezpečne a efektívne, je potrebné investovať do ich modernizácie. V ďalších fázach rozvoja informačných systémov však nemožno automaticky počítať s európskymi zdrojmi, bude na to potrebné hľadať vlastné národné finančné prostriedky.