Bratislava  12. február  2021 – Slovensko je v počte zaškolených detí predškolského veku na chvoste Európy. Európsky priemer je na úrovni 95 % a slovenský ukazovateľ návštevnosti materských škôl deťmi od štyroch rokov sa dostáva len mierne nad 80 %, pričom Košický kraj je so 70 % na tom najhoršie. Zvýšiť počty detí v škôlkach má pomôcť aj povinná predškolská výchova detí od 5 roku života. Súčasné kapacity materských škôl sú nedostatočné. Výraznejšiemu zlepšeniu situácie nepomáhajú ani účelové financie zo štátneho rozpočtu či európskych fondov. Najvyšší kontrolný úradu SR (NKÚ) preto preveril realizáciu projektov zo strany miestnej samosprávy, ktoré súvisia s rozširovaním priestorových kapacít existujúcich predškolských zariadení. Národní kontrolóri na základe svojich zistení upozorňujú poslancov Národnej rady SR na riziká, ktoré súvisia nielen s existenciou byrokratických prekážok pri čerpaní eurofondov, ale upriamujú pozornosť k výraznému nedostatku kvalifikovaných pedagogických zamestnancov, ktorých by boli schopné slovenské obce či mestá v novovytvorených triedach zamestnať.

 

Rozšírenie kapacít predškolských zariadení bolo témou vlaňajšej prierezovej kontroly národnej autority pre oblasť externej kontroly v 12 samosprávach Košického kraja. „Košické samosprávy boli do preverovanej vzorky zaradené preto, že na východe Slovenska je priam alarmujúca úroveň zaškolenosti mladých ľudí. Obecné materské školy navštevuje len niečo nad 2/3 detí, čo znamená, že skoro každé tretie dieťa, ktoré by mohlo škôlku navštevovať, musí sedieť doma“, konštatuje Ľubomír Andrassy, podpredseda NKÚ. „Návšteva škôlky, cielená predprimárna výchova a vzdelávanie je kľúčom pre osobný rozvoj každého dieťaťa a tvorí základ prípravy na jeho ďalší dôstojný život v spoločnosti“, zdôrazňuje Ľ. Andrassy. Kritický, len 70 percentný podiel detí v predškolských zariadeniach na východe krajiny sa nepriaznivo premieta do celoslovenského priemeru, ktorý sa dostal len na úroveň 82 %. To je v rámci krajín EÚ nelichotivé tretie miesto od konca.  Slovenská republika výrazne zaostáva za európskymi cieľmi, ku ktorým sa prihlásila vláda SR cez dokument EUROPA 2020. Slovenský záväzok hovorí o tom, že priemerná zaškolenosť detí pred ich nástupom do základnej školy sa ešte v roku 2020 dostane na úroveň 95 %.

Materské školy primárne zriaďujú a financujú miestne samosprávy. Viac ako 3-tisíc obecných škôlok navštevuje bezmála 170-tisíc detí. Mestá a obce môžu kapacity existujúcich zariadení rozšíriť využitím dotácie zo strany štátu, alebo vďaka európskej finančnej pomoci. Národní kontrolóri na základe vlastných zistení i praktických skúseností zástupcov samosprávy upozorňujú vládu SR na roztrieštenosť financovania investičných projektov a tiež na rozdielne nastavenie podmienok pre získanie príspevku, ktorý poskytovali až tri ministerstvá. Kým dotáciu zo štátneho rozpočtu poskytoval rezort školstva, eurofondové príspevky boli v gescii rezortu vnútra (OP Ľudské zdroje), resp. rezortu pôdohospodárstva (IROP). Každý program mal inak nastavené pravidlá a kým zo štátneho rozpočtu bolo možné získať max. 100 tisíc eur, z európskych programov až milión. Pre obce a mesta boli významnou bariérou procesy naviazané na verejné obstarávanie, ktoré sa negatívne premietli do realizácie projektov a s tým spojeného len polovičného čerpania finančných prostriedkov zo všetkých zazmluvnených prostriedkov. Realizácia európskych projektov, vďaka ktorým samosprávy rozšírili kapacity predškolských zariadení, trvala viac ako 20 mesiacov. Najvyššie výdavky, skoro 33-tisíc eur na jedno nové miesto v škôlke malo mesto Gelnica. Na druhej strane, najlacnejšie to dokázala realizovať košická samospráva, kde sa náklady dostali na úroveň 4 300 eur na jedno miesto.

 

Kontrolóri na základe rizikovej analýzy zisťovali plnenie merateľných ukazovateľov, ku ktorým sa samosprávy zaviazali pri podpise zmlúv o poskytnutí štátnych či európskych finančných prostriedkov. Jedným z významných ukazovateľov je počet novovytvorených miest. V rámci preverovanej vzorky 12 samospráv sa mala kapacita miest v zrekonštruovaných škôlkach zvýšiť dvojnásobne – zo 463 na 911 miest. „Skutočnosť však zaostáva za záväzkom, ktorý sú samosprávy povinné dodržať. V priemere sú totiž kapacity v rozšírených predškolských zariadeniach využívané len na 76 %. Každá samospráva pritom v žiadosti argumentovala, že rozšírenie škôlky súvisí s vysokým počtom nevybavených žiadostí rodičov o prijatie dieťaťa do obecného predškolského zariadenia,“ približuje podpredseda NKÚ. Najnižšia obsadenosť bola zistená v obci Drahňov, kde škôlku vďaka európskej pomoci rozšírili z 24 miest na 140, no skutočná obsadenosť dosiahla len 22 %. Toto zistenie je o to závažnejšie, že v uvedenej obci žije viac ako 80 percent obyvateľov marginalizovanej rómskej komunity. „Deti sa miesto návštevy škôlky túlajú po osade a neúčasť na predprimárnom vzdelávaní ich už v detstve odsúva na vedľajšiu koľaj, výrazne ohrozuje ich ďalšie absolvovanie základnej či strednej školy. Je to príklad toho, ako ľahko môže spoločnosť premrhať príležitosť na rozvoj potenciálu rómskej komunity pre krajinu ako celok“, uzatvára Ľ. Andrassy. Národná autorita pre externú kontrolu v tejto súvislosti upriamuje pozornosť parlamentu i vlády na fakt, že zaškolenosť detí z rómskej komunity je na alarmujúcej úrovni 32 %.

*********

Najvyšší kontrolný úrad SR v Správe o výsledku kontroly, ktorú adresoval predseda úradu Karol Mitrík členom parlamentného výboru pre vzdelanie, vedu, mládež a šport okrem iného upozorňuje, že v prípade neriešenia rizík identifikovaných národnými kontrolórmi bude problém nedostatočných kapacít pre dosiahnutie plnej zaškolenosti päťročných detí a následne umiestňovania aj mladších detí do materských škôl pretrvávať a Slovensko sa bude naďalej radiť medzi výrazne zaostávajúce krajiny v rámci celého európskeho spoločenstva. Okrem výziev súvisiacich s rozširovaním kapacít materských škôl sa do popredia dostáva aj otázka finančnej podpory predškolských zariadení zo strany štátu a taktiež systematickej prípravy či motivácie kvalifikovaných pedagogických zamestnancov pre potreby materských a základných škôl. 

 

PRÍLOHA

Pozn. NFP projekty financovali výstavbu nových objektov alebo rozšírenie existujúcich kapacít prístavbou, nadstavbou, rekonštrukciou nevyužitých priestorov či zmenou dispozície objektov. Riešili súčasne otázku energetickej náročnosti budov. Vo väčšine prípadov vzniklo viac nových tried. Dotácie boli určené na rozšírenie a udržanie kapacity MŠ bez zateplenia budov. Spravidla vznikla iba jedna nová trieda.

Správe o výsledku kontroly Rozšírenie kapacít predškolských zariadení (PDF, 979 kB)