„Celý proces má vážne nedostatky, existuje priestor na jeho zneužívanie a vo viacerých prípadoch môžeme hovoriť o veľmi lukratívnych ročných odmenách. Kontrolované ministerstvá pri dohodároch vedome obchádzali Zákonník práce. Napriek desiatkam či stovkám voľných štátnozamestnaneckých miest, agendu, ktorú majú robiť zamestnanci v pracovnom pomere, robili dohodári,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. „Na troch kontrolovaných rezortoch počas piatich rokov bolo na základe dohôd vyplatených viac ako 30 miliónov. Vzhľadom na zistené nedostatky môžeme konštatovať, že práve v tejto oblasti existuje výrazný priestor na zníženie finančných nákladov štátu,“ podčiarkol šéf národnej autority pre externú kontrolu. Kontrolný úrad na základe aktuálnych zistení odporúča parlamentnému výboru pre financie a rozpočet zaviazať ministerstvo financií, aby nastavilo v rozpočte verejnej správy finančné limity pre dohodárov a zároveň osobitne sledovalo a vyhodnocovalo ich čerpanie v prepojení na voľné štátnozamestnanecké miesta.

Jednou zo zásadných chýb bolo, že pri uzatváraní dohôd sa neposudzovala výnimočnosť práce, ktorú mal vykonávať zamestnanec mimo pracovného pomeru, čo je v rozpore so Zákonníkom práce. Bežnú, ale aj odbornú agendu ústredných orgánov štátu majú primárne vykonávať kmeňoví zamestnanci a nie dohodári. MIRRI ako jediné z kontrolovaných subjektov malo prijaté vnútorné pravidlá, ktoré upravovali posudzovanie výnimočnosti. Iba tento rezort mal tiež smernicu o výške hodinovej odmeny. „Interné riadiace akty, týkajúce sa dohôd, ktoré má ministerstvo informatizácie, považujeme za príklad dobrej praxe,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Naopak, na ministerstve zdravotníctva nemali pre túto oblasť žiaden interný predpis a vo viacerých prípadoch mal podobu zanechávania „žltých lístkov“ v navrhnutých pracovných dohodách s odkazom generálneho tajomníka služobného úradu o zmene výšky hodinovej odmeny alebo trvania zmluvy. Zákonník práce kontrolované subjekty vedome obchádzali, keď uzatvárali dohody o vykonaní práce, v rámci ktorých zamestnanci odpracovali maximálne povolených 350 hodín. Po vyčerpaní limitu následne so zamestnancami uzatvorili dohodu o vykonaní pracovnej činnosti s identickým predmetom dohodnutých pracovných úloh a pracovných činností. „Bežnou praxou nielen v rámci rezortu zdravotníctva, ale aj životného prostredia bolo, že zamestnanec mal uzatvorených viacero dohôd v jednom časovom období,“ dopĺňa predseda NKÚ.

Ministerstvo zdravotníctva, ako aj rezort informatizácie, dlhodobo nastavovali záväzné limity počtu štátnych zamestnancov tak, že štátnozamestnanecké miesta ostali neobsadené. Išlo o viac ako 100 až 150 voľných zamestnaneckých miest. Každoročne pritom prijali zamestnancov na dohodu mimo pracovného pomeru na plnenie úloh, ktoré nemali charakter výnimočnosti a mali ich vykonávať kmeňoví zamestnanci. „Ak sú štatnozamestnanecké miesta neobsadené rok, dva, treba sa zamyslieť, či sú potrebné, lebo ich zrušením dôjde k významnej finančnej úspore. Na existujúce štátnozamestnanecké miesta sú totiž v rozpočte vždy vyčlenené peniaze bez ohľadu na to, či sú obsadené alebo nie,“ upozornil Ľ. Andrassy. Ministerstvá pri dohodách nerobili základnú finančnú kontrolu v čase ich prípravy a nepostupovali tak v súlade so zákonom o finančnej kontrole a audite.

Na rezorte zdravotníctva bolo v roku 2022 uzatvorených 806 dohôd (460 fyzických osôb), na životnom prostredí 712 dohôd (393 osôb). Jeden zamestnanec však mohol mať uzatvorených viacero dohôd v jednom časovom období. „Príkladom takejto praxe bol postup na ministerstve životného prostredia, kde z celkového počtu 1 706 dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ktoré ministerstvo uzatvorilo v rokoch 2021 až 2023, bola tretina, teda 578 dohôd uzatvorených s 38 fyzickými osobami. Z nich mali dve desiatky zároveň s rezortom uzatvorený trvalý štátnozamestnanecký pomer,“ približuje predseda slovenských kontrolórov. Maximálny počet dohôd, ktoré mal rezort uzatvorený s jednou fyzickou osobou, bol 24 a s fyzickou osobou, ktorá bola zároveň aj v trvalom pracovnom pomere, bol 23 dohôd. Vyplatená odmena brutto za všetky tieto dohody bola 712 277 eur. Dvadsiatim zamestnancom MŽP v trvalom pracovnom pomere bolo z tejto sumy vyplatených 396 789 eur. Priemerná odmena pre jedného z týchto 20-ich zamestnancov MŽP SR v trvalom pracovnom pomere bola takmer 20 000 eur za 3 roky.

Národní kontrolóri sa pozreli aj na uzatváranie zmlúv v štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovni. Tá v porovnaní so súkromnými zdravotnými poisťovňami mala dlhodobo najnižší podiel nákladov na dohody mimo pracovného pomeru na celkových osobných nákladoch. Za obdobie rokov 2019 až 2023 nikdy nepresiahol 5 %, pričom pri zdravotnej poisťovni Dôvera, a. s., sa pohyboval v intervale (13 – 17 %) a Union, a. s., (23 – 62 %). V štátnej poisťovni ale kontrolóri našli prípad dohodára, ktorému za rok vyplatili odmenu viac ako stotisíc eur za získanie vysokého počtu nových poistencov. Ďalší traja dohodári vďaka prepoisťovacím kampaniam zarobili od 50 do 90-tisíc eur. Išlo prevažne o poistencov s trvalým pobytom v okresoch s veľkým podielom rómskeho obyvateľstva – Kežmarok, Spišská Nová Ves, Rimavská Sobota a Trebišov. Pravidlá, ktoré umožnili získať takéto odmeny, VŠZP aj na základe kontroly NKÚ zmenila a vedenie poisťovne dalo verejný prísľub, že nábor nových poistencov bude vykonávať výlučne prostredníctvom zamestnancov pobočkovej siete. Tento krok by mal byť príkladom dobrej praxe a inšpiráciou aj pre ďalšie zdravotné poisťovne.

Správa o výsledku kontroly "Využívanie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (.pdf, 1,6 MB)