Hlavné mesto v kontrolovaných rokoch čerpalo z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) prostriedky v sume bezmála 163 miliónov eur v rámci 24 projektov. Dopravný podnik Bratislava ako mestská akciová spoločnosť získal v rámci 17 projektov európske zdroje vo výške viac ako 327 miliónov eur. Národní kontrolóri vyberali vzorku spomedzi všetkých projektov na základe troch kritérií – nízka úroveň čerpania, projekty porovnateľné s projektmi EŠIF realizovanými krajskými mestami a zazmluvnená výška nenávratného finančného príspevku. Kontrola potvrdila riziko nedostatočného a až neefektívneho projektového riadenia a taktiež risk manažmentu. 

Národná autorita pre oblasť externej kontroly na základe zistení upozornila vedenie bratislavskej samosprávy na významné riziká spojené s udržateľnosťou financovania veľkých dopravných či investičných projektov. „Ak bude hlavné mesto v budúcnosti realizovať akýkoľvek investičný projekt, bude pri jeho spolufinancovaní odkázané na externé úverové zdroje,“ približuje závery auditu podpredsedníčka slovenských kontrolórov Henrieta Crkoňová. Zároveň zdôrazňuje, že keď bude metropola „na ďalšie dopravné projekty čerpať bankové úvery, zvyšuje si svoje záväzky voči bankám. To však bude mať negatívny vplyv na jej zadlženosť podľa rozpočtových pravidiel územnej samosprávy a môže to viesť až k znižovaniu schopnosti samosprávy realizovať nové projekty“. Kontrolný úrad identifikoval aj ďalšie významné riziko spojené s nevyčerpanými úverovými rámcami z už uzatvorených úverových zmlúv, ktoré boli odsúhlasené bratislavským zastupiteľstvom. Nevyčerpané úverové rámce môžu v budúcnosti zaťažiť bežné príjmy hlavného mesta a v prípade prekročenia dlhu cez sankčné pásma skutočných bežných príjmov predchádzajúceho rozpočtového roka sa mesto pre svoje nevyhovujúce finančné zdravie môže stať nespôsobilým čerpať externé finančné zdroje.

Ako zistili kontrolóri NKÚ, dopravný podnik musel vo vlastnej réžii dofinancovať projekt trolejbusovej trate Hlavná stanica – Patrónka – Riviéra vo výške viac ako milión eur, pretože projekt nebol ukončený v záväzných termínoch a bol zaradený medzi „nefungujúce projekty“. Podnik riešil dofinancovanie európskych projektov z úverových zdrojov. Opakovaným navyšovaním úverového zaťaženia DPB však môže byť ohrozená prevádzka či kvalita dopravy poskytovanej občanom a návštevníkom metropoly. Projekt Dúbravsko-karloveská radiála nie je dokončený v súlade so zmluvou o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (NFP). „Predlžovaním jeho realizácie sa odďaľuje naplnenie cieľov a tiež merateľných ukazovateľov. To ohrozuje udržateľnosť projektu,“ uviedla podpredsedníčka Crkoňová s tým, že „projekt nie je do dnešného dňa skolaudovaný napriek tomu, že je v ostrej prevádzke už štyri roky“. Nedostatky sa prejavili aj nezazmluvnením niektorých predložených žiadostí o NFP kvôli administratívnym chybám v žiadostiach a nedostatočnej dokumentácii k projektom. Mesto tak nečerpaním prišlo o európske zdroje vo výške takmer 4,5 milióna a z vlastného rozpočtu muselo kryť náklady vo výške 850-tisíc eur. Pri projektoch, ktoré nekontroloval len NKÚ, ale aj iné kontrolné inštitúcie, boli zistené významné nezrovnalosti a to až vo výške 13,7 milióna eur, čo sa po ukončení konaní môže premietnuť do ďalšieho negatívneho zaťaženia rozpočtu hlavného mesta.

Dopravný podnik Bratislava čerpal úver vo výške 12 miliónov eur na spolufinancovanie investičných projektov. Tieto prostriedky však použil v rozpore s úverovými dodatkami. Nedostatočné riadenie sa prejavilo taktiež pri tretej etape projektu Obnova vozového parku električiek v Bratislave. Podnik jednostranne znížil cieľ projektu o polovicu, z 20 kusov električiek na 10, pričom ukazovateľ o počte prepravených cestujúcich ponechal nezmenený so súhlasom riadiaceho orgánu. Obstaranie zvyšných 10 električiek plánuje DPB realizovať v novom projekte financovanom z Plánu obnovy a odolnosti. NKÚ upozorňuje na riziko, že pri projektoch financovaných z rôznych zdrojov EÚ môže dôjsť k prekrývaniu ich nákladov. Úrad preto odporúča Ministerstvu investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a Národnej implementačnej a koordinačnej autorite zamerať ich kontrolnú pôsobnosť na projekty financované z rôznych nástrojov podpory zo strany EÚ nielen pri výzvach, ale aj počas realizácie projektov, aby sa predišlo možnému duplicitnému financovaniu.

Správa o výsledku kontroly Využívanie finančných prostriedkov EÚ v hlavnom meste SR, Bratislave (.pdf, 450 kB)