Bratislava 5. júna  2020 – O zisteniach kontrolórov za uplynulých 5 mesiacov tohto roka, napríklad pri digitalizácii regionálneho školstva, cezhraničnej preprave odpadov, či fungovaní niektorých štátnych podnikov informoval predseda Najvyššieho kontrolného úradu SR Karol Mitrík nielen prezidentku Zuzanu Čaputovú, ale prvýkrát aj nového predsedu parlamentu Borisa Kollára a premiéra Igora Matoviča. Šéf slovenských kontrolórov súhrnnou správou informuje už piaty rok všetkých troch najvyšších ústavných činiteľov o zásadných zisteniach z kontrolných akcií ukončených počas aktuálneho roka.

Nová vláda a parlament nastúpili v mimoriadne zložitej situácii a poslanci či členovia exekutívy musia riešiť významné riziká spojené s ochorením COVID-19. Predseda NKÚ SR Karol Mitrík však považuje za dôležité, „aby ústavní činitelia mali priebežne informácie o výsledkoch kontrol, ktoré poukazujú na systémové nedostatky vo fungovaní štátnej i verejnej správy. Ale tiež o zisteniach,  ktoré odhaľujú, ako Slovensko nevyužilo priaznivé obdobie hospodárskeho rastu a štedrých europeňazí pre realizáciu strategických projektov pre udržateľný rozvoj celej spoločnosti“.

Od januára do mája národná autorita pre externú kontrolu ukončila 13 kontrol v takmer 240 kontrolovaných subjektoch. Na viaceré nedostatky v dodržiavaní princípov hospodárnosti či efektívnosti nakladania s verejnými prostriedkami i majetkom pritom kontrolóri poukazujú vo svojich zisteniach dlhodobo. Aktuálna krízová situácia však naplno ukázala, v akom reálnom stave je elektronizácia školstva, zdravotníctva, či mnohých zložiek štátnej správy a samosprávy. Ani jeden z týchto systémov nebol schopný zabezpečiť potrebné informačné a edukačné či iné služby pre všetkých, ktorí ich potrebovali a potrebujú.

Osobitným príkladom je elektronizácia regionálneho školstva za 46 miliónov eur. Závery z kontroly ukázali, že táto oblasť sa nerieši dlhodobo a ani systémovo. Vyvoláva to preto pochybnosti, či vzdelávanie detí je naozaj kľúčovou prioritou štátu. Väčšina využívaných IT zariadení je po záručnej dobe a v štátnom rozpočte chýbajú národné i európske financie na ich obnovu či modernizáciu. Na druhej strane elektronizáciu kultúrneho dedičstva Národná autorita pre externú kontrolu označila za dobrú prax efektívneho využívania európskych fondov.

Medzi rizikové oblasti považuje NKÚ SR aj oblasť hospodárenia štátu a jeho podnikov. Kontrolóri sa tentokrát pozreli na Slovenský vodohospodársky podnik, Vojenské lesy a majetky či MH Manažment. Výsledky kontrol opätovne potvrdili, že štát nemá jasnú stratégiu, ako majú tieto podniky fungovať, výrazne absentuje cielená vnútorná kontrola. Dôsledkom je správanie manažmentu Vojenských lesoch, ktoré akoby zabudlo, že nie sú súkromnou firmou, ale hospodária s majetkom štátu. Kontrola na Železniciach SR preukázala, že mnohé externé služby sú predražené a zbytočné. V rokoch 2015 – 2018 totiž ŽSR uzatvoril viac ako 1 150 zmlúv s externými dodávateľmi v hodnote viac ako 25,6 milióna eur. Až 448 zmlúv sa týkalo štúdií, expertíz a posudkov, z ktorých mnohé neboli vôbec využité, resp. mohli ich vypracovať aj ich vlastný zamestnanci.

V oblasti samosprávy sa NKÚ zameral na vykazovanie údajov v účtovných závierkach hlavného mesta Bratislavy, systém podpory všeobecne prospešných a verejnoprospešných služieb a účelov v regiónoch. Kontrola na vyšších územných celkoch ukázala, že štát resp. príslušné ministerstvá venujú minimálnu pozornosť tomu, ako sa v regiónoch zabezpečuje politika verejného zdravotníctva a školstva. Tým, že sa na samosprávu preniesli kompetencie, sa štát nezbavil zodpovednosti za napĺňanie práva na vzdelanie a zdravie, k čomu ho zaväzuje ústava. Problematike preneseného výkonu štátnej správy na samosprávy by sa, podľa názoru kontrolórov, mala venovať osobitná pozornosť.

Snahou NKÚ je predovšetkým pomôcť parlamentu a vláde pri nastavení takých legislatívnych a systémových opatrení, ktoré pomôžu Slovensku v primeranej dobe nielen prekonať dôsledky pandémie, ale predovšetkým naštartovať podmienky jeho udržateľného rozvoja hospodárnejšie, efektívnejšie a účinnejšie. Iba tak sa zmysel našej kontroly naplní v plnej miere a výsledky našej kontroly budú slúžiť na zdokonaľovanie riadenia štátu a jeho inštitúcií. To je podľa predsedu Karola Mitríka, hlavné poslanie Najvyššieho kontrolného úradu.

* * *

Predseda NKÚ SR od roku 2016 zasiela informácie o výsledkoch kontrol úradu trom  najvyšším ústavným činiteľom – prezidentke, predsedovi NRSR a predsedovi vlády, aby tí pri svojom rozhodovaní vedeli využiť praktické odporúčania, vecné poznatky od kontrolórov, ktorí ich získali priamo v teréne. Zistenia kontrolórov si často vyžadujú nielen prijímanie praktických opatrení u dotknutého kontrolovaného subjektu, ale tiež zmeny v legislatíve, ktoré môže vykonať vláda či parlament. Na základe rizík definovaných stratégií zamerania kontrolnej činnosti sa slovenskí kontrolóri v ostatných troch rokoch čoraz viac zameriavajú na hodnotenie plnenia kľúčových národných ukazovateľov hospodárnosti, účinnosti v oblasti verejných politík (zdravotníctvo, vzdelávanie, životné prostredie, dopravná infraštruktúra a pod.), ale i plnenie záväzkov, ku ktorým sa Slovenská republika prihlásila v rámci európskeho či svetového spoločenstva.

None