Vakcíny predstavujú najlacnejší a najúčinnejší spôsob ochrany pred epidémiami, resp. pandémiami. Sú nástrojom, ako predísť stratám na ľudských životoch, ako udržať zdravie jednotlivca aj kolektívu a vysokú kvalitu života. Je výhodnejšie ochoreniu predchádzať, ako ho liečiť. Práve pri časovej tiesni, s ktorou vlády počas mimoriadnych situácií spojených s epidémiami bojujú, je potrebné dodržiavať vopred dohodnuté postupy a stratégie. Ako ukázala najnovšia kontrola NKÚ, práve na ministerstve zdravotníctva (MZ) SR počas covidovej pandémie takéto postupy chýbali. Neboli napríklad určené zodpovedné útvary a chýbal manuál pre ich riadenie v čase mimoriadnych situácií. Absentovali odborní zamestnanci v procesoch krízového riadenia a nebol vypracovaný plán obstarávania vakcín vrátane kompetencií či zodpovednosti. Taktiež chýbali výnimky a splnomocnenia pre iné osoby ako minister zdravotníctva, ktoré potvrdzovali pristúpenie k zmluvám o nákupe vakcín či potvrdzovali objednávky.

Finančné riadenie zo strany rezortu sa ukázalo ako nedostatočné, keďže absolútne chýbala povinná základná finančná kontrola pred samotným nákupom vakcín. Ministerstvo tiež nedisponovalo právnym znalcom na belgické právo, podľa ktorého sa táto zmluva na úrovni Komisie uzatvárala. Kontrolóri tak nezískali uistenie, či úradníci rezortu pod výrazným časovým tlakom dostatočne rozumeli zmluvným podmienkam, ktoré zaväzovali Slovensko k podpisu komplikovaných kontraktov. Kontrolou bolo tiež zistené, že minister zdravotníctva zastupoval Slovensko pri uzatváraní medzinárodných zmlúv na obstaranie vakcín bez rozhodnutia vlády, čo bolo v rozpore s národným pandemickým plánom i ústavou. Pristupovanie k zmluvám o nákupe vakcín a potvrdzovanie objednávok vykonávali okrem ministra aj iné osoby, napríklad štátny tajomník či člen Riadiacej rady za SR. Pre tieto iné osoby MZ nepredložilo výnimky, resp. písomné plnomocenstvá.

Kontrolou bolo potvrdené, že členské štáty EÚ nakúpili viac dávok vakcín, než bolo potrebné. Významnú úlohu v tom zohral spoločný nákup vakcín, kde vyjednávanie a uzatváranie zmlúv zastrešila samotná Európska komisia. Tá podpísala zmluvy, ktoré umožnili prístup spolu k 4,6 miliardám potenciálnych dávok vakcín, pričom predpokladané celkové náklady predstavovali takmer 71 mld. eur. Komisia zaviedla špecifický systém obstarávania vakcín. V jeho centre boli dva orgány, a to Riadiaca rada a Spoločný rokovací tím, v ktorom Slovensko nemalo zastúpenie.

Nízka miera transparentnosti bola opakovane kritizovaná pri vyjednávaní najväčšieho kontraktu Komisiou s výrobcom Pfizer/BionTech. EK neposkytla úplné informácie o rokovaniach s výrobcom ani Európskemu dvoru audítorov. „Bolo zarážajúce a z pohľadu kontrolnej inštitúcie úplne nesprávne, že Európska komisia pristúpila na podmienky farmafiriem, do rokovaní veľmi neštandardne vstúpila šéfka komisie a Brusel v rozpore s pravidlami transparentnosti utajil zmluvy na obstarávanie vakcín. Práve takéto konanie komisie i samotnej Ursuly von der Leyenovej vytvoril živnú pôdu pre spochybňovanie, špekulácie i hoaxy,“ tvrdí šéf slovenských kontrolórov s tým, že ak by takýmto spôsobom uzatvoril akýkoľvek štát Únie zmluvu pri čerpaní eurofondov, nasledovala by zo strany bruselských úradníkov požiadavka na stopercentné vrátenie peňazí, tzv. korekcie. Nezodpovedanou otázkou zostáva, prečo Komisia zazmluvnila vakcíny v počte viac ako 5 kusov a 5 záložných dávok pre všetkých obyvateľov Únie, pričom v čase podpisovania nevypovedateľných kontraktov neboli vakcíny určené pre deti pod 18 rokov.

V súvislosti s pristúpením Slovenska ku kontraktu s výrobcom Pfizer/BionTech na nákup vakcín nebola aktualizovaná národná vakcinačná stratégia a návrhu kontraktu nepredchádzala analýza potrebnosti takéhoto množstva dávok. Pred pristúpením ku kontraktu mala naša krajina v apríli 2021 zazmluvnené 3,8 dávky vakcín na obyvateľa z predpokladaného počtu obyvateľov na očkovanie. Objednávanie ďalších viac ako 11 miliónov dávok na roky 2022 a 2023 nebolo v súlade s prijatou národnou stratégiou očkovania. Podľa slovenských odborníkov bol národný cieľ zaočkovania zadefinovaný na úroveň troch miliónov obyvateľov. V záujme objektivity je potrebné uviesť, že európska zmluva bola vyjednávaná v období jedného z vrcholov pandémie, keď miera chorobnosti na Slovensku bola vysoká. V tomto čase štát čelil výraznému nedostatku vakcín a značným výpadkom dodávok. Zároveň bol celosvetovo vysoký dopyt po vakcínach a vládla veľká konkurencia v snahe obstarať nevyhnutné počty dávok. Negatívnu úlohu v riadení vzniknutej mimoriadnej situácie zohral fakt, že na poste šéfa zdravotníctva sa počas pandémie vystriedali traja ministri a rezort riadili hlavne štátni tajomníci.

Národní kontrolóri zistili, že slovenský rezort zdravotníctva nedokázal dôsledne vyhodnotiť, aké množstvo vakcín treba zabezpečiť a predimenzoval počty obstaraných vakcín. Prebytok na domácich skladoch ku koncu roka 2023 tak predstavoval približne 6,7 milióna dávok, z ktorých 4,8 milióna za viac ako sto miliónov eur sa stalo nepoužiteľných, čo možno považovať za plytvanie verejnými zdrojmi a nehospodárne nakladanie s majetkom štátu. Vplyv na prebytok vakcín mala aj doba ich exspirácie.

Keďže výroba vakcín napredovala a prispôsobovala sa rôznym variantom, skladové zásoby sa po doručení novej formy vakcín stali prebytočnými a zo zákona nimi nebolo možné ďalej očkovať. Po tlaku členských štátov Únie bolo dodatočne umožnené upraviť zmluvné podmienky a Slovensko dohodlo zníženie počtu zazmluvnených dávok o necelých 65 % a predĺženie platnosti kontraktu až do roku 2026, pričom k nám príde každý rok ešte 148-tisíc dávok. „Na jednej strane podpísaním dodatku sa podarilo čiastočne upraviť veľmi nevýhodné podmienky, každý členský štát Únie mohol znížiť celkové počty obstaraných vakcín, ale aj to len za cenu polovičnej úhrady za tie dávky, ktoré nikdy neodoberie. V prípade slovenského rezortu zdravotníctva hovoríme o sume viac ako 35 miliónov, ktoré museli byť zaplatené za nedodaný tovar z nášho štátneho rozpočtu,“ objasňuje Ľ. Andrassy.

Národní kontrolóri upozorňujú, že v budúcnosti je potrebné využiť skúsenosti z pandémie COVID-19 a vytvoriť krízový plán, ktorý ministerstvu zdravotníctva a ďalším kompetentným inštitúciám pomôže cielene sa pripraviť a v prípade zdravotnej hrozby reagovať okamžite, efektívne a účelne, a zachovať pritom prijateľnú mieru hospodárnosti. „Významnú rolu pri tom môže zohrať umelá inteligencia pri spracovaní obrovského množstva dát a pri vytváraní pravdepodobnostných modelov a analýz,“ uzatvára predseda NKÚ s tým, že prepracovať bude potrebné aj celý systém krízového riadenia štátu, ktorý je 30 rokov starý. Národní kontrolóri na základe záverov nielen zo svojho ostatného auditu odporúčajú iniciovať legislatívnu úpravu, aby vakcíny mohli byť obstarávané centrálne prostredníctvom ministerstva zdravotníctva aj mimo mimoriadnych situácií. Očkovanie by mohlo byť tiež povolené v zdravotníckych zariadeniach mimo štátnych nemocníc (napr. lekárne, súkromní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotnícke zariadenia samosprávnych krajov).

Porovnanie so zahraničím

Slovenskí kontrolóri štandardizovanou dotazníkovou formou zapojili do auditu kontrolné úrady EÚ a zisťovali, ako sa so situáciou okolo pandémie vysporiadali ich štáty. Spomedzi 26 krajín sa vrátilo 42 % takmer úplne vyplnených dotazníkov. Do prieskumu sa zapojilo 11 krajín, ktoré využili spoločné obstarávanie vakcín, a to Bulharsko, Cyprus, Česká republika, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Nemecko a Rumunsko. Dotazník preukázal, že miera prístupu občanov k dôležitým informáciám ohľadom podmienok obstarávania bola vnímaná ako netransparentná a nedostatočná. Až 91 % zo zúčastnených krajín zaznamenalo prebytok vakcín, pričom svojim občanom podali v priemere menej ako polovicu dávok, ktoré im boli na základe pravidiel Európskej komisie dodané. Prebytok vakcín väčšinou riešili darovaním iným krajinám alebo ich likvidáciou, priemerne zlikvidovali takmer pätinu dodaných dávok. Toto percento bude pravdepodobne rásť, keďže krajiny majú ďalšie milióny dávok na skladoch, alebo budú na základe zmluvy dostávať až do konca roku 2026.

Správa o výsledku kontroly "Nákup, skladovanie a likvidácia vakcín proti ochoreniu Covid - 19" (PDF, 813 kB)