Tlačové správy 2024

Nerešpektovaním legislatívnych pravidiel vznikla agentúra, ktorá ani po dvoch rokoch nevykazuje činnosť

Publikované: 11.10.2024


Bratislava 11. októbra 2024 – Sľuby o dostupnejšom bývaní na Slovensku sa zatiaľ nenaplnili. V júli v roku 2022 vznikla Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania (AŠPNB), avšak pre nejasnosti ohľadom zvoleného modelu financovania sa s výstavbou bytov stále nezačalo. Agentúra tak viac ako dva roky od vzniku neplní účel, na ktorý bola zriadená. Slovensko totiž čaká na vyjadrenie Európskej komisie, či zákonom navrhnutá podpora bývania je v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Programové vyhlásenie vlády z roku 2020 predpokladalo, že kabinet podporí vznik funkčného modelu výstavby dostupného nájomného bývania. „Na jeho vypracovanie prioritne využil úrad vtedajšieho podpredsedu vlády poradenskú činnosť súkromnej spoločnosti za takmer 1,9 milióna eur. Spracovateľ v dokumentoch neupozornil na limitujúce riziko možnej nepovolenej štátnej pomoci, hlavne v prípade navrhovanej daňovej úľavy pri investoroch nájomných bytov a pri nezdaniteľnom príspevku na nájomné. Pripomienky súvisiace s nedodržaním európskych pravidiel ale mal rezort financií a Protimonopolný úrad. Napriek tomu poslanci parlamentu návrh zákona schválili,“ približuje zistenia z kontroly predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy. „Slovenské inštitúcie požiadali Brusel o posúdenie navrhovaného modelu až v apríli 2023, teda skoro rok od prijatia zákona o štátom podporovanom nájomnom bývaní,“ upozornil ďalej Ľ. Andrassy. „Nehovoriac o tom, že tento komplexný zákon nebol do parlamentu predložený z pozície vlády, ale išlo o neštandardný postup, lebo nová legislatíva išla cez poslanecký návrh. Spôsob vzniku aktuálneho modelu nájomného bývania, jeho schvaľovanie i doposiaľ zrealizované kroky sú príkladom zlej praxe či legislatívneho chaosu,“ konštatuje predseda úradu. Výsledky tejto kontroly zasiela NKÚ trom najvyšším ústavným činiteľom – po prvýkrát prezidentovi Petrovi Pellegrinimu, premiérovi Robertovi Ficovi a poverenému predsedovi Národnej rady SR Petrovi Žigovi. Od poslednej sumárnej správy bolo spolu ukončených a zverejnených 12 kontrol a jedna analýza. Preverených bolo takmer 70 subjektov.

Infografika: Kontrola: Činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania; Kontrolované obdobie: 2022 – 2024;  Aká je aktuálna situácia? Agentúra štátom podporovaného nájomného bývania vznikla obídením legislatívnych pravidiel. Funguje od júla 2022; už viac ako dva roky neplní účel, na ktorý bola zriadená. AŠPNB nevykazuje činnosť, jej nakladanie s verejnými financiami je neefektívne. Rástol jej počet zamestnancov, platí drahý prenájom a obstarala právne poradenstvo za vyše 270 000 €, aj keď mohla využiť právne služby Úradu vlády. 5 mil. eur bolo vynaložených na prípravu modelu štátom podporovaného nájomného bývania a činnosť Agentúry.  Slovensko čaká na vyjadrenie Európskej komisie, či je zákonom navrhnutá podpora bývania v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže. Slovenské inštitúcie požiadali Brusel o posúdenie modelu až v apríli 2023, teda skoro rok od prijatia zákona o štátom podporovanom nájomnom bývaní.

Od roku 2021 do júla 2024 bolo na prípravu modelu štátom podporovaného nájomného bývania a činnosť agentúry vynaložených spolu viac ako päť miliónov eur. Agentúra bola založená v júli 2022, kontrolórom jej zamestnanci nepreukázali žiadne podstatné činnosti súvisiace s cieľom, pre ktorý bola zriadená, t. j. vytvárať podmienky pre rozvoj štátom podporovaného nájomného bývania. V súvislosti s nájomným bývaním agentúra zabezpečila schválenie návrhu kritérií na výber investičných partnerov a začiatkom roka 2023 uzatvorila zmluvy s dvomi investičnými partnermi. Rokovania s potencionálnymi investičnými partnermi boli na úrade vtedajšieho podpredsedu vlády, ktorý mal túto tému v gescii. V zmluvách je okrem iného klauzula o ich odkladnej účinnosti práve pre čakanie na stanovisko Komisie. „Na činnosť agentúry boli vynakladané finančné zdroje, rástol počet zamestnancov a významne do jej hospodárenia vstúpili od septembra minulého roka aj výdaje súvisiace s prenájmom. Agentúra obstarala počas svojej existencie právne poradenstvo za vyše 270 000 eur napriek tomu, že mohla využiť právne služby Úradu vlády,“ upozornil šéf kontrolného úradu a dodal, že „agentúra nevedela vo viacerých prípadoch preukázať, že jej boli poskytnuté právne služby v takom rozsahu, ako boli reálne fakturované.“

V prípade nájomnej zmluvy zástupcovia agentúry podpísali zmluvu na dobu určitú, a to do roku 2032 v sume viac ako milión eur, pričom podmienky odstúpenia sú dohodnuté výrazne v neprospech štátnej agentúry. „Doterajšie nakladanie s verejnými financiami zo strany zodpovedných zamestnancov agentúry považujeme za neefektívne a v príkrom rozpore s pravidlami dobrého hospodára,“ doplnil Ľ. Andrassy. Pri nastavení systému riadenia a transparentnosti orgánov agentúry (členská schôdza, predstavenstvo, dozorná rada, generálny riaditeľ) boli identifikované vážne systémové nedostatky, ktoré z agentúry robili nefunkčnú inštitúciu. Príkladom môže byť fakt, že na členskej schôdzi materiál schvaľovali tie isté osoby, ktoré ich predkladali. V decembri 2023 sa vzdal jeden z dvoch členov predstavenstva a agentúra sa stala prakticky nefunkčná do zvolenia jej nového člena v apríli 2024. Pravidlá boli totiž nastavené tak, že v mene agentúry museli konať obaja štatutári spoločne. 

Kontrolou činnosti a hospodárením agentúry sa zaoberal v roku 2024 aj vládny audit rezortu financií a jeho výsledky potvrdili alebo aj rozšírili zoznam nedostatkov a problémov, ktoré zistila kontrola NKÚ. Činnosť agentúry od jej vzniku až po súčasnosť hodnotia vládni audítori obdobne ako národní kontrolóri, jej fungovanie bolo neefektívne a za dva roky sa nepodarilo nastaviť jej činnosti hospodárne. Audit poukázal na možný konflikt záujmov verejného funkcionára v procese schvaľovania investičného partnera. Vnútorné a riadiace procesy boli nastavené tak, že vytvárajú riziko presadzovania vlastných záujmov nad verejnými a negatívne rozhodnutie bruselských úradov, týkajúce sa štátnej pomoci, môže mať ďalší dopad na verejné financie.

NKÚ zaslal trom najvyšším ústavným činiteľom aj informácie o ukončených kontrolách v poslednom štvrťroku. Úrad ukončil a prezentoval závery v dvoch oblastiach, v ktorých sa pozrel na plnenie opatrení z predchádzajúcich kontrol. Ide o tzv. follow-up kontroly, cieľom ktorých je mapovať posun v dôležitých politikách a na základe aktuálnych dát modifikovať odporúčania. Prvá z týchto kontrol sa týkala plnenia opatrení v zdravotníctve a druhá v oblasti vodárenstva. Kontrola plnenia úloh v zdravotníctve ukázala, že síce boli prijaté niektoré čiastočné riešenia, ku komplexným opatreniam zo strany Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR však stále nedošlo. Zásadným problémom je hospodárenie univerzitných a fakultných zdravotníckych zariadení, keď ku koncu roka 2023 bol stav záväzkov 13 najväčších nemocníc cez miliardu eur. Slovensko pritom meškajúcimi platbami porušuje európsku smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, za čo od minulého roka čelí európskej žalobe. Z oblasti zdravotníctva priniesli kontrolóri aj zistenia týkajúce sa obstarávania vakcín proti ochoreniu COVID-19. V rámci kontroly oslovil NKÚ partnerské európske kontrolné inštitúcie, aby mohol priniesť širší pohľad na túto problematiku. Závery kontroly o netransparentnom nákupe vakcín Európskou komisiou, ako aj o tom, že členské štáty nevyužili ani polovicu zakúpených dávok, postúpili slovenskí kontrolóri aj predstaviteľom Európskej prokuratúry a Európskeho parlamentu.

Druhou oblasťou, ktorú kontrolóri dlhodobo sledujú, je vodárenstvo. Voda ako základná surovina, ktorá je chránená ústavou, si zaslúži systematický prístup a aj prijatie zmien vo vzťahu k vodárenským spoločnostiam. Stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 mil. eur, čo je necelých 17 % z plánovaných investícií. Narastá tak investičný dlh, pri ktorom je tempo starnutia infraštruktúry vyššie ako tempo jej obnovy. Na závažné problémy národná autorita pre externú kontrolu upozornila pri kontrole systému povinného zmluvného poistenia. Ten je zastaraný a zle nastavený, rezort vnútra aj na základe kontroly NKÚ už pripravuje jeho zmenu. Na porušovanie zákona úrad upozornil aj pri kontrole zamestnávania dohodárov v štátnych inštitúciách či na Ministerstve pôdohospodárstva pri rušení Agroinštitútu Nitra. Pre zanedbávanie problematiky hluku, na čo tiež poukázali kontrolóri, hrozia Slovensku sankcie zo strany Európskej komisie.

Z kontrol, týkajúcich sa samospráv, zverejnil NKÚ v uplynulom štvrťroku informácie o príjmoch magistrátov hlavného mesta Bratislavy a Košíc a ďalších 18 okresných miest v období rokov 2019 až 2023. Kontrola ukázala, že samosprávy dokážu plniť povinnosti aj vďaka vyšším daniam z nehnuteľností či poplatkom. Stále ale existujú rezervy v ich výbere a vymáhaní daňových nedoplatkov. Len na dani z nehnuteľností v závere roka 2022 boli pohľadávky až na úrovni 24 miliónov eur. 

Správa o výsledku kontroly (.pdf, 573 kB) "Činnosť Agentúry štátom podporovaného nájomného bývania"

Zdielať: