NKÚ sa problematike vodárenských spoločností venuje dlhodobo a o svojich zisteniach priebežne informuje predstaviteľov vlády a parlament. Odporúčaniami modeluje úpravu legislatívy, popisuje riziká, ktoré môžu zásadne ovplyvniť fungovanie spoločností, ktoré zodpovedajú za kritickú infraštruktúru krajiny. Kontrolóri najnovšie preverovali Úrad pre reguláciu sieťových odvetví a štyri vodárenské spoločnosti v kontrolovaných rokoch 2021 až 2023, a to Bratislavskú (BVS), Západoslovenskú (ZsVS), Východoslovenskú (VVS) a Podtatranskú vodárenskú spoločnosť (PVS). Akcionármi spoločností môžu byť po nedávnej zmene legislatívy, iniciovanej aj národnou autoritou pre oblasť externej kontroly, iba obce a mestá, pričom akcie spoločností nie sú verejne obchodovateľné. Obce ako akcionári vodárenských verejných korporácií majú zo zákona povinnosť zabezpečiť rozvoj vodárenskej či kanalizačnej infraštruktúry a majú garantovať prístup občanov k pitnej vode.

Najvypuklejším problémom vodární sa javí narastajúci modernizačný dlh na obnovu a rozvoj existujúcej infraštruktúry. Opotrebenie dlhodobého majetku kontrolovaných vodární, okrem BVS, predstavovalo viac než polovicu z hodnoty majetku. Najvyššiu mieru opotrebenia, takmer 54 %, má vodárenská spoločnosť na východnom Slovensku. Najnižšiu mieru, cez 42 %, napriek objemu majetku 515 mil. eur dosiahla bratislavská spoločnosť. Ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, je reálna možnosť, že celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd, čo z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv nebude prakticky možné. 

Rozvoj, rozširovanie existujúcej vodárenskej a kanalizačnej infraštruktúry zabezpečujú v prevažnej miere miestne samosprávy v úzkej súčinnosti so štátom cez verejné alebo európske zdroje. Financovanie opráv a obnovy majú garantovať prevádzkovatelia, teda vodárenské spoločnosti. Podľa národného plánu spracovaného ministerstvom životného prostredia, avšak na základe zastaraných údajov ešte z roku 2018, je na rozvoj a obnovu slovenských vodovodov a kanalizácií potrebných takmer 5,7 miliardy. Z toho na rozvoj skoro 2,3 miliardy a na jej obnovu asi 3,4 miliardy eur. Verejné vodovody, ktoré je potrebné riešiť prioritne pre ich výraznú opotrebovanosť alebo havarijný stav, predstavujú až takmer dve tretiny odhadovaných zdrojov na obnovu. Finančné zdroje krytia v strategickom dokumente štátu sú však uvedené len vo výške 1,38 mld. eur a aj to len ako predpokladané zdroje, bez jasného rozpočtového krytia. Tvoriť a realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácií majú vodárenské spoločnosti zo zákona. Realizácia kľúčových plánov však výrazne zaostáva. Kontrolované spoločnosti mali v ostatných štyroch rokoch investovať do obnovy 470 mil. eur, skutočnosť bola na úrovni len 78 mil. eur, čiže necelých 17 % z celkového plánu, pričom VVS si plán plnila len na úrovni 2,68 %, najlepšie obstála PVS na 71,73 %.

Napriek tomu, že Úrad pre reguláciu sieťových odvetví vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové zákonné ustanovenie, ktoré malo podporiť investovanie vodárenských spoločností do rozvoja infraštruktúry, kontrola ukázala, že tieto opatrenia nedokážu vytvoriť dostatok prostriedkov. V roku 2023 iba jedna spoločnosť (BVS) použila celú výšku regulovaného primeraného zisku na plnenie plánu obnovy vodovodov a kanalizácií. V ZsVS a VVS boli účelové finančné zdroje vynaložené v nižšej sume, než bola výška primeraného zisku započítaného do ceny vodného a stočného, ktoré platia samotní občania. Problémy identifikovali národní kontrolóri pri tvorbe, ale taktiež použití účelovej finančnej rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou aj na základe odporúčaní z predchádzajúcich auditov NKÚ. Nová zákonná povinnosť tvoriť účelovú finančnú rezervu, platí od roku 2022 a z kontrolovaných subjektov si ju v prvom roku zákonnej povinnosti nesplnila len VVS.

Vodárenské spoločnosti sú akciové spoločnosti a je na rozhodnutí akcionárov, či sa zdroje spoločnosti použijú v plnej miere na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečná a spoľahlivá infraštruktúra verejných vodovodov, kanalizácií, prevádzka čističiek odpadových vôd. V kontrolovanom období boli v BVS a PVS vyplatené dividendy akcionárom a vo VVS tantiémy spolu vo výške 2,96 mil. eur. Ceny vodného a stočného sú pritom na východnom Slovensku najvyššie, aj keď životná úroveň obyvateľov naopak najnižšia. Výdavky na dary, reklamu a propagáciu vodárenských spoločností, napriek tomu, že majú monopolné postavenie v oblasti vody, boli za kontrolované obdobie vo výške 4,4 mil. eur. Z tejto sumy vo VVS použili až 2,8 mil. eur, čo predstavuje približne polovicu sumy, ktorú východoslovenská spoločnosť použila počas kontrolovaných rokov na jej strategicky rozvoj a plnenie plánu obnovy. Časť financií smerovala napríklad na účet Neinvestičného fondu Vodárne (705 002 eur), alebo na podporu občianskeho združenia Klubu akcionárov VVS (532 055 eur), ktoré nie je súčasťou akciovej spoločnosti. „Vzhľadom na charakter spoločností, ich stomiliónový modernizačný dlh, ale aj povinnosti akcionárov, teda miestnych samospráv, pri zabezpečovaní potrieb vody pre občanov, by mali všetky zúčastnené strany dôsledne zvažovať, kam smerovať financie a čo je ich prvoradou povinnosťou,“ približuje pohľad kontrolórov na situáciu v spoločnostiach ich predseda s tým, že ak je zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónov kľúčovým verejným záujmom, ktorý majú strategicky napĺňať vodárenské spoločnosti, ktoré rozhodnutím štátu vznikli za týmto účelom, mal by zisk smerovať prioritne do plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, a nie do marketingových, komunikačných kampaní či rizikových projektov. „Vodárenské spoločnosti majú svoje výnosy až na 98-percent z regulovaných činností a tieto financie by mali byt použité výlučne na ich hlavnú činnosť. Poplatky od občanov cez cenu vodného a stočného nesmú byť odlievané mimo strategických činností, nemôžu začať slúžiť ako alternatívny zdroj financovania časti akcionárov. To je v rozpore s tým, prečo štát bezodplatne previedol pred dvadsiatimi rokmi majetok štátnych podnikov na vodárenské spoločnosti a nad jeho správou majú dohľad akcionári, ktorými sú samosprávy,“ približuje Ľ. Andrassy.

Výsledky ostatnej kontroly tiež dokumentujú, že ministerstvo životného prostredia malo pri dohľade nad plnením zákonných povinností vodárenských spoločností značné rezervy. Spolu s okresnými úradmi za kontrolované roky nezamerali ani jednu kontrolu na oblasť plnenia plánu obnovy vodárenskej infraštruktúry či tvorby účelovej finančnej rezervy. V tejto oblasti by podľa národnej autority pre externú kontrolu mal začať zohrávať oveľa väčšiu rolu gestor zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, ktorým je práve rezort životného prostredia. Ten by mal svojou riadiacou a kontrolnou činnosťou pravidelne zabezpečovať údaje o stave infraštruktúry jednotlivých vlastníkov, o prevádzkovej činnosti, o pláne obnovy a jeho plnení, plnení a využívaní rezerv určených na obnovu. Envirorezort by mal byť nositeľom zmien pri odstraňovaní takzvaných „šedých zón“ zákona, ktoré spôsobujú mnohé praktické problémy súvisiace s možnou skrytou privatizáciou, jasnejšou pozíciou štátu v celom segmente vodárenskej infraštruktúry, ale taktiež pri dohľade nad účelom použitia finančnej rezervy alebo primeraného zisku. Pri týchto témach by malo vedenie rezortu aktívne spolupracovať s miestnymi samosprávami a inými orgánmi štátnej správy, ako je ministerstvo financií (daňové zákony), hospodárstva (regulácia) či spravodlivosti (obchodný zákonník, zákon o slobodnom prístupe k informáciám).

Zastaraná vodovodná sieť, zanedbaná a nedostatočná obnova, údržba a oprava sietí spôsobujú vysoké úniky pitnej vody do voľnej prírody. Straty spracovanej vody sa u kontrolovaných vodární pohybovali v rozmedzí od 25 % (VVS) do takmer 33 % (PVS). V praxi to v roku 2023 predstavovalo ročnú stratu 51,2 mil. kubíkov pitnej vody, ktorú vodárne odobrali, ale k spotrebiteľovi sa nedostala. PVS pritom dosiahla na vodovodnej sieti dlhej viac ako 2-tisíc kilometrov porovnateľné hodnoty strát ako ZsVS na dĺžke 7 711 kilometrov. Naopak, kontrolóri NKÚ pozitívne hodnotia aktivity VVS a ZsVS, ktoré môžu viesť k výraznému znižovaniu strát vody. Na vyhľadávanie porúch využili satelitný systém, ktorý snímkovaním zemského povrchu identifikoval miesta s potenciálnym únikom pitnej vody. Je žiaduce, aby sa takáto pasportizácia stavu vodovodnej siete realizovala na celom území Slovenska.

Správa o výsledku z kontroly "Kontrola vo vybraných vodárenských spoločnostiach" (PDF, 1,4 MB)

Podcast na tému vodárenských spoločností "Pod vodou 2"