Šéf slovenských kontrolórov rokoval s K. Kaszasovou na pôde parlamentu aj bilaterálne, pričom jej priblížil závery kontroly zameranej na nákup, skladovanie a likvidáciu vakcín proti covidu. Na tejto kontrole participovali aj ďalšie kontrolné úrady členských krajín EÚ a vytvoril sa tak plastickejší obraz o tom, ako Komisia a členské krajiny postupovali v období pandémie pri zabezpečovaní vakcín. Dotazník slovenských kontrolórov, vyplnený národnými kontrolnými úradmi členských štátov, preukázal, že krajiny zapojené do prieskumu mali v drvivej väčšine zazmluvnených oveľa viac dávok, než bola ich reálna potreba. „Tieto riziká sa potvrdili nielen u nás, ale aj v ostatných členských štátoch Únie, kde dospelej populácii takisto podali v priemere menej ako polovicu zakúpených dávok,“ priblížil predseda NKÚ s tým, že zmluva na dodanie vakcín, uzatvorená centrálne Európskou komisiou, bola výlučne výhodná len pre jednu zmluvnú stranu, a to súkromnú firmu. „Ide o ukážkový prípad nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami a o názorný príklad plytvania financiami. Slovenskí kontrolóri počas letných mesiacov získali pozitívnu spätnú väzbu od viacerých poslancov Európskeho parlamentu, ale aj členov dvora audítorov a o využití výsledkov slovenskej kontroly na európskej úrovni môže rozhodnúť parlament či prokuratúra v Bruseli,“ doplnil Ľ. Andrassy.

Na rokovaní finančného výboru predstavil Ľ. Andrassy poslancom závery kontroly povinného zmluvného poistenia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly okrem iného zistila, že okresné úrady ročne dostanú približne 300-tisíc oznámení o neuzatvorení povinného zmluvného poistenia (PZP). Pokutu za nesplnenie si povinnosti dostane len minimálna časť majiteľov týchto vozidiel. Dôvodom je zle nastavený kontrolný a sankčný systém, ktorý Slovensko technicky drží v minulom storočí. Počas šiestich kontrolovaných rokov oznámila Slovenská kancelária poisťovateľov príslušným okresným úradom viac ako 1,8 milióna prípadov neuzatvorenia povinného poistenia zo strany vlastníkov motorových vozidiel. Okresné úrady však v tom istom období uložili iba 32 640 pokút v celkovej sume viac ako 3,8 milióna eur. Z tejto sumy bolo nakoniec vymožených iba necelých 44 %. Štát tak ročne prichádza o niekoľko miliónov, ktoré by mohol aktívne použiť na zvyšovanie bezpečnosti účastníkov cestnej premávky. To by v konečnom dôsledku mohlo pozitívne prispieť k zníženiu dopravných nehôd s tragickými následkami. V súčasnom systéme kryjú zodpovední motoristi svojím poistením škodu spôsobenú neplatičmi. Platiaci motoristi zároveň prispievajú do osobitného účtu ministerstva vnútra, z ktorého by mali byť hradené rôzne projekty a aktivity súvisiace so zvyšovaním bezpečnosti cestnej premávky.

Na závery tohtoročného auditu počas letných mesiacov reagoval rezort vnútra, ktorý si uvedomuje nedostatky súčasného systému ukladania pokút za neuzatvorenie povinného zmluvného poistenia. Ministerstvo tiež začalo komunikovať s rezortom financií a nastavuje zmeny v zákone o PZP, ktoré by umožnili zefektívnenie ukladania pokút zo strany úradov na základe napríklad tzv. rozkazného konania. Tento krok vnímajú národní kontrolóri pozitívne, lebo v predchádzajúcom období komplikoval systém fakt, že príslušná legislatíva spadala pod ministerstvo financií, ale jej samotný výkon zabezpečovali okresné úrady, za činnosť ktorých zodpovedá rezort vnútra. „Ide o jeden z mála príkladov dobrej praxe, kedy problém začne riešiť ministerstvo, ktoré disponuje najlepšími poznatkami z praxe a do prípravy nevyhnutných zmien aktívne zapojí ostatné inštitúcie. Takýto prístup minimalizuje kompetenčný chaos a pomáha odstraňovať šedé zóny či jasne definovať oblasti, ktoré boli bez zákonných pravidiel. V konečnom dôsledku tento príklad ukazuje, že kontrola nie je strašiakom, ale je súčasťou riadenia. Zodpovedným inštitúciám pomáha získať spätnú väzbu a jej výsledky pomáhajú meniť nefunkčný či chybný systém, prispievajú k lepšej správe vecí verejných,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov.