Slovensko od vypuknutia konfliktu aktívne pomáhalo Ukrajine darovaním majetku vojenskej povahy - NKU
Tlačové správy 2024
Vo verejnosti výrazne rezonovalo darovanie systému protilietadlovej a protiraketovej obrany S-300. Slovensko darovalo protivzdušný komplet, vrátane náhradných dielov a munície, na základe uznesenia vlády z apríla roku 2022. Jeho zostatková hodnota bola bezmála 69 miliónov eur. V dokumente predloženom na rokovanie vlády rezort obrany všeobecne konštatoval, že slovenský vzdušný priestor bude po darovaní ruského zariadenia zabezpečený novým systémom dodaným zo zahraničia. Národní kontrolóri napriek viacerým vyžiadaniam nezískali od ministerstva obrany počas auditu žiadnu vecnú dokumentáciu, ktorá by uvedené tvrdenie o rýchlej náhrade za systém S-300 preukázala. Po tom, čo v apríli tohto roka boli z nášho územia stiahnuté dočasné talianske zariadenia, Slovensko v súčasnosti nedisponuje žiadnym vlastným protivzdušným systémom. Nový izraelský systém Barak by mal slovenské nebo chrániť až od roku 2026.
Z hľadiska finančnej a bezpečnostnej významnosti boli ďalším kľúčovým vojenským materiálom darovaným Ukrajine bojové stíhacie lietadlá MiG-29 a odpaľovacie protilietadlové zariadenia KUB v účtovnej hodnote približne pol miliardy eur. Rozhodnutie o darovaní tejto prebytočnej vojenskej techniky schválila vláda v marci 2023, pričom rozhodnutie prijímal kabinet, ktorý bol v demisii. Kontrolóri v tejto súvislosti identifikovali riziko, ktoré sa viaže na ústavný mandát vlády v demisii rozhodovať o darovaní vojenskej techniky druhému štátu. Podľa vyjadrení zamestnancov rezortu a v kontexte s predloženou dokumentáciou ministerstvo obrany nedisponovalo žiadnou analýzou, ktorá by z hľadiska ústavného práva posudzovala kompetencie vlády uzatvárať medzištátne dohody v situácii, keď kabinet stratil dôveru parlamentu a vláda je len dočasne poverená výkonom funkcií s obmedzenými právomocami. Tento kompetenčný spor by s ohľadom na budúcnosť mal podľa NKÚ riešiť Ústavný súd SR.
Proces darovania hnuteľného majetku vojenskej povahy sprevádzali procesné a tiež významné administratívne nedostatky. Kontrola ukázala nezrovnalosti v údajoch o darovanom majetku, vykazovaných ministerstvom obrany a generálnym štábom. Zároveň bol zistený rozdiel medzi tým, akú pomoc odsúhlasila vláda a v akej hodnote bol nakoniec Ukrajine majetok darovaný. Vláda v rokoch 2022 a 2023 prijala trinásť uznesení, podľa ktorých mal byť darovaný majetok v hodnote 666 miliónov eur. V skutočnosti hodnota pomoci bola podľa predložených a audítormi skontrolovaných dokumentov vyššia o viac ako 30 miliónov. Kabinet v prípade väčšiny uznesení schvaľoval iba finančnú výšku darovaného majetku, a nie konkrétny zoznam techniky či materiálu, ktorý má byť postúpený na Ukrajinu. „Do budúcna je podstatné, aby vláda na čele s premiérom dostávali od predkladateľa komplexné informácie, pretože v inom prípade môže byť aj dobre mienená pomoc chaotická, netransparentná a môže byť konanie zodpovedných osôb na hrane zákonných povinností. Zástupcovia ozbrojených síl v niekoľkých prípadoch zaslali pomoc nad rámec schváleného uznesenia vládou. Toto je ukážkou manažérskeho zlyhania a chaosu, z ktorého sa musia ľudia z ministerstva obrany, ale aj generálneho štábu poučiť,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Tento nedostatok sa v konečnom dôsledku negatívne premietol aj do celkovej sumy, ktorú Slovensko uplatňuje v rámci mierového programu európskych refundácií.
Kontrolóri preverovali tiež nový nákup vojenského materiálu a techniky v rokoch 2022 a 2023. „Niektoré nákupy boli účelovo realizované s odôvodnením, že ide obstarávanie pre potreby slovenskej armády, pričom reálnym dôvodom bol záujem nakúpený materiál obratom označiť za prebytočný a darovať ho Ukrajine. Išlo napríklad o nákup delostreleckých mín a nábojov v sume bezmála 9 miliónov eur, pričom kontrakt s akciovou spoločnosťou prebehol počas jedného víkendu,“ približuje jedno zo zistení predseda národných kontrolórov. Zároveň dodáva, že rezort obrany nakupoval muníciu niekoľko rokov starú a nepoužiteľnú v podmienkach ozbrojených síl. V tomto prípade zamestnanci ministerstva konali podľa národnej autority pre externú kontrolu v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy a mohli porušiť ich povinnosti pri správe cudzieho majetku. Na uvedený nákup boli udelené výnimky, nebola ale posúdená kvalita, čo mohlo výrazne ohroziť bezpečnosť ľudí, ktorí s ním manipulovali a používali ho. Tieto zistenia úrad odstúpi orgánom činným v trestnom konaní.
V marci roku 2021 Rada EÚ rozhodla o zriadení mimorozpočtového Európskeho mierového nástroja (EPF), ktorý umožňuje financovať činnosti, ktoré majú vojenské alebo obranné dôsledky. Ide o „živý“ nástroj postavený na dohode členských krajín, ktorého pravidlá sa môžu operatívne upraviť. Aktuálne uplatňovanie jeho nastavení je pozastavené pre námietky vznesené zo strany Maďarska. Slovensko na základe platných pravidiel požiadalo o preplatenie ceny darovaného majetku vo výške 327 miliónov eur, čo je približne polovica účtovnej sumy darovanej techniky a vojenského materiálu. Doposiaľ naša krajina získala z európskeho refundačného nástroja bezmála 82 miliónov. Jedno z pravidiel EPF hovorí o tom, že budú preplatené len tie aktivity, ktoré vychádzali z požiadaviek Ukrajiny a boli bilaterálne dohodnuté. Kontrolu oprávnenosti národných požiadaviek na refundáciu priebežne vykonáva Európska komisia a konečná suma, ktorú môže Slovensko získať, je preto stále otvorená.
Správa o výsledku z kontroly "Darovanie hnuteľného majetku vojenskej povahy Ukrajine" (.pdf, 437 kB)