Foto: NR SR

Dôvodom rastúceho zadlženia sú neadresné opatrenia na zmiernenie dopadov rastúcich cien energií a kroky zamerané na udržanie alebo zlepšenie sociálneho štandardu seniorov. Dlh na jedného obyvateľa pritom neustále rastie a v minulom roku dosiahol úroveň 12 679 eur, pričom pre porovnanie v roku 2010 to bolo necelých 5 150 eur. Celkové hotovostné výdavky štátneho rozpočtu vzrástli medziročne o 7,8 mld. eur. Na schémy pomoci, súvisiace s nárastom cien energií, išlo 2,92 mld. eur (9,3 % výdavkov štátneho rozpočtu). V rozpočte boli pripravené rezervy vo výške 2,4 mld. eur, skutočne sa z rezerv čerpalo 4,3 mld. eur. „Najväčšími položkami financovanými z rezerv boli pôvodne nerozpočtované dofinancovanie Sociálnej poisťovne v historicky najvyššej sume 1,16 mld. eur, a tiež dodatočné pokrytie 13. dôchodkov vo výške 439 mil. eur, pričom celkovo bolo na 13. dôchodky vyplatených 709 mil. eur. V minulom roku zaznamenala Sociálna poisťovňa rekordný nárast ľudí, ktorí odišli do predčasného starobného dôchodku, čo malo vplyv na trh práce, ako aj na jej hospodárenie, keď sa z prispievateľov stali čistí poberatelia,“ upozornil Ľ. Andrassy. Celkové výdavky na starobné dôchodky vzrástli v roku 2023 medziročne o 21,3 % (o 1,4 mld. eur), čo bolo najviac za posledných desať rokov. Počet novopriznaných predčasných starobných dôchodkov v roku 2023 stúpol medziročne o 41,2 %, pričom výška dôchodkových dávok v prípade predčasných starobných dôchodkov začína od roku 2023 presahovať priemernú výšku starobných dôchodkov o 29,3 eur/mesiac.

Údaje zo štátneho záverečného účtu potvrdzujú smutný fakt, že zadlžovanie zdravotníckych zariadení sa nedarí systematicky uchopiť vyše 20 rokov. „Zadlženosť 13 najväčších nemocníc v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je obzvlášť vážna, pretože tieto nemocnice poskytujú najširší rozsah finančne náročných výkonov. Ich celková zadlženosť presiahla v minulom roku úroveň jednej miliardy eur a celkový dlh v segmente verejného zdravotníctva sa dostal k sume dvoch miliárd,“ priblížil Ľ. Andrassy. V poslednom období rastie aj celkový objem výdavkov v systéme verejného zdravotného poistenia. Kým v roku 2015 pretieklo cez zdravotné poistenie 4,2 mld., v roku 2023 to bolo 7,2 mld. eur, pričom napríklad úspory vo výdavkoch na lieky či pri efektívnejšom riadení štátnych nemocníc sa opakovane nedarí napĺňať.

V súvislosti so zdrojmi z Európskej únie predseda národných kontrolórov upozornil, že čerpanie financií z nového programového obdobia 2021 – 2027 bolo v minulom roku, v treťom roku od spustenia nového obdobia úplne zanedbateľné. Bolo iba 0,02 % celkovej alokácie, ktorá je na úrovni 12,8 mld. eur. Čerpanie z Plánu obnovy a odolnosti sa nenaštartovalo dostatočne razantne a nedosiahlo v roku 2023 ani pätinu plánovaného čerpania (6,7 % z celkovej alokácie). „Ak nedôjde k výraznému zvýšeniu tempa čerpania prostriedkov z Plánu obnovy, Slovensko stratí možnosť riešiť týmto spôsobom svoj modernizačný dlh a nevyužijeme neopakovateľný nástroj na podporu udržateľných projektov,“ uviedol šéf slovenských kontrolórov. Pritom len vďaka dočerpávaniu fondov EÚ z končiaceho programového obdobia 2014 – 2020, ako aj čerpaniu z Plánu obnovy, bolo v rozpočte väčšie množstvo prostriedkov určených na investície. Výdavky z európskych zdrojov boli v roku 2023 medziročne dvakrát vyššie a predstavovali 4,5 mld. Dočerpávaniu fondov pomohlo aj presmerovanie časti financií na energopomoc v celkovej sume 937 mil. eur.

Územná samospráva dosiahla v roku 2023 prebytok 97,7 mil. eur, čo je oproti rozpočtu viac o 420,3 mil. eur. Bola dofinancovaná transferom v objeme 2,6 mld. eur, predovšetkým na prenesený výkon štátnej správy. Obciam a VÚC boli odpustené aj splátky návratných finančných výpomocí vo výške 152 mil. eur. „Opakovane ale apelujeme na potrebu reformy miestnej samosprávy a zvýšenie jej celkovej efektívnosti,“ dodal Ľ. Andrassy a akceptoval odporúčanie poslancov finančného výboru, aby kontrolný úrad spracoval širšiu analýzu finančnej kondície na úrovni územnej samosprávy. Národní kontrolóri zároveň pripomínajú, že návrh záverečného účtu štátu za rok 2022 nebol prerokovaný plénom Nárdonej rady SR, pričom údaje zo záverečného účtu tvoria východiskový stav hospodárenia Slovenska k začiatku roku 2023. Pre porovnanie údajov súvisiacich so skutočným vývojom rozpočtu v rokoch 2022 a 2023 tak musela národná autorita pre oblasť externej kontroly zobrať do úvahy údaje z neschváleného záverečného účtu. Táto situácia nastala po prvýkrát od vzniku samostatnej Slovenskej republiky.

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho záverečného účtu SR za rok 2023