Hluk v životnom prostredí zásadne ovplyvňuje zdravie a kvalitu života ľudí. Jeho nadmerné množstvá podľa viacerých štúdií vedú k nárastu stresu, bolestiam hlavy, zhoršeniu spánku, zvýšeniu cholesterolu, artritíde, poškodeniu kostí a kĺbov a následným ochoreniam, akými sú napr. kardiovaskulárne choroby. Zdraviu škodlivým hladinám hluku je v Európe vystavených 20 percent európskej populácie (viac ako 100 miliónov ľudí). Každý rok sa v dôsledku hluku v životnom prostredí objaví 48 000 nových prípadov ischemickej choroby srdca a dochádza k 12 000 predčasným úmrtiam. Odhaduje sa, že 22 miliónov ľudí trpí vysokou mierou chronického obťažovania hlukom a 6,5 milióna ťažkou chronickou poruchou spánku. Preventívne opatrenia v tejto oblasti preto majú výrazný vplyv na znižovanie výdavkov spojených s následnou liečbou týchto ochorení. Smernica z roku 2002 určuje spoločný postup členských štátov EÚ pri zabránení, prevencii či znižovaní škodlivých účinkov hluku. 

„Vzhľadom na neplnenie povinností za rok 2011 zo strany Slovenska voči EÚ vyplývajúcich zo smernice, začala Európska komisia voči našej krajine v roku 2020 konanie o porušení zmluvy s EÚ. Toto vyústilo do žaloby pred Súdnym dvorom EÚ,“ priblížil podpredseda NKÚ Jaroslav Ivančo s tým, že problémy s plnením si povinností pretrvávajú, keďže štát doposiaľ nepredložil strategické hlukové mapy ešte za rok 2021. To predstavuje riziko ďalšej žaloby a možných až miliónových sankcií zo strany EÚ. 

Proces zberu, analýzy a vizualizácie údajov o úrovniach hluku v určitej oblasti, takzvané mapovanie, malo identifikovať a kvantifikovať zdroje hluku a ich vplyv na okolité prostredie a obyvateľstvo. Mapovanie hluku je dôležité pre mestské plánovanie, reguláciu a implementáciu opatrení na zníženie hlukovej záťaže. V rámci celej EÚ sa robí v pravidelných päťročných cykloch, na Slovensku sa uskutočnilo prvý raz v roku 2007 (referenčný rok 2006). Nasledujúce referenčné roky boli 2011, 2016 a 2021, z ktorých sa vypracúva strategická hluková mapa (SHM) a v nadväznosti na jej výsledky sa prijímajú akčné plány (AP) ochrany pred hlukom. Vypracovanie týchto máp a plánov má v súčasnosti 10 povinných osôb, medzi ktoré patria napr. Národná diaľničná spoločnosť, Železnice Slovenskej republiky, Slovenská správa ciest, mesto Košice, mesto Bratislava. ÚVZ mal následne zo získaných dokumentov zhromažďovať dáta, vytvárať databázy, vyhodnocovať plnenie úloh, vypracovávať stanoviská k určeniu hraníc aglomerácií a informovať o tom Komisiu.

Kontrola NKÚ však odhalila, že úrad nezhromažďoval údaje zo strategických hlukových máp a akčných plánov a nevytváral databázu z týchto údajov. Zároveň nemal vypracované interné postupy na zhromažďovanie dát, posudzovanie SHM a AP či vytváranie databáz. Kontrolóri tiež zistili, že odborné usmernenia ÚVZ neboli upravené podľa platných smerníc EÚ, čo vytvára riziko predkladania nesprávnych údajov. „Ukázalo sa tiež, že povinné osoby predkladali úradu strategické hlukové mapy a akčné plány s oneskorením. V niektorých prípadoch až po siedmich rokoch. Úrad verejného zdravotníctva ich pritom vyzýval na predloženie dokumentov po uplynutí lehoty predkladania,“ doplnil J. Ivančo s tým, že povinné osoby by mali byť vyzývané ešte pred uplynutím lehoty. ÚVZ za neplnenie týchto povinností neukladal povinným osobám pokuty. Svoju úlohu si neplnil ani rezort životného prostredia, keďže neurčil tiché oblasti v otvorenej krajine. Tieto oblasti mali byť zohľadnené pri vypracovaní strategických hlukových máp.

Ministerstvo zdravotníctva tiež nežiadalo od Úradu verejného zdravotníctva odpočet plnenia úloh a ani neiniciovalo kontrolu plnenia týchto úloh, nekomunikovalo, neusmerňovalo a ani nespolupracovalo s ÚVZ s cieľom vyriešiť problémy. Rezort nemal vyčleneného zamestnanca, ktorý by sa venoval explicitne problematike hluku. Zároveň prezentoval názor, že táto oblasť je výlučnou zodpovednosťou ÚVZ, ktorý na oblasť hluku vyčlenil jedného zamestnanca. „Ako gestor sa však nemôže zbaviť zodpovednosti za riadenie tejto problematiky a malo sa aktívne podieľať na riešení existujúcich problémov, ktoré pretrvávajú od roku 2016, keď Komisia adresovala Slovensku výzvu na plnenie povinností,“ dodal podpredseda NKÚ J. Ivančo. 

Ministerstvo napríklad nemá zákonom vymedzené kompetencie v oblasti kontroly plnenia úloh úradom. V susednom Česku sú pre jednotlivých aktérov problematiky hluku vo vonkajšom prostredí jasne stanovené kompetencie a úlohy, ktoré majú plniť. Zákon tiež na Slovensku neurčuje orgán, ktorý by mal identifikovať povinné osoby na predkladanie strategických hlukových máp a akčných plánov. Je tak len na povinnej osobe, či sa z vlastnej iniciatívy k tejto povinnosti prihlási. V Českej republike napríklad takéto mapy vypracováva štátna príspevková organizácia rezortu zdravotníctva na základe dát, ktoré jej poskytujú externé subjekty.

Národní kontrolóri na základe zistení odporúčajú parlamentnému výboru pre zdravotníctvo, aby zaviazal rezort zdravotníctva iniciovať legislatívne zmeny zákona o posudzovaní a kontrole hluku, ktoré komplexne zastrešia a budú riešiť túto problematiku.

Správa o výsledku kontroly "Hluk v životnom prostredí" (PDF, 433 kB)