Zdielať:

Tlačové správy 2025

Štátne inštitúcie zásadne zlyhali pri využití európskych financií podporujúcich miestny rozvoj

Publikované: 24.01.2025


Bratislava 24. januára 2025 – Slovensku opäť hrozí nedočerpanie európskych fondov, teraz ide o financie, ktoré mali byť podporou pre rozvoj regiónov a podporu miestnych komunít. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR sa práve preto zameral na prínos miestnych akčných skupín (MAS), ktoré sa mali stať nositeľom pozitívnych rozvojových zmien na lokálnej úrovni. Kontrolóri zistili významné nedostatky pri manažovaní výziev a fungovaní systému internej kontroly. Zlé riadenie procesov sa premietlo do výrazného meškania pri vyhlasovaní výziev, či pri kontrole verejného obstarávania. Nedostatky boli primárne identifikované v procesoch garantovaných Pôdohospodárskou platobnou agentúrou (PPA), ale tiež Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) a Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI). „Výsledkom zásadných manažérskych zlyhaní je veľmi slabé čerpanie európskych peňazí. Nekonanie štátnych úradov však mohlo do veľmi zložitej finančnej situácie dostať nielen akčné skupiny, ale aj viaceré miestne samosprávy zapojené do činnosti MAS-iek. Pri čerpaní zdrojov v rámci programu rozvoja vidieka, za ktorý zodpovedá PPA, bolo čerpanie v druhej polovici roka 2024 iba 11 % alokácie, pričom do konca tohto roka je potrebné ešte zúčtovať viac ako 90 miliónov eur. Riziko, že Slovensko nevyužije vygenerované prostriedky je vysoké, pričom finančný dopad za ich nevyužitie, zlyhanie štátu budú znášať akčné skupiny, samosprávy. Alebo sankcie za dlhodobo neriešené nedostatky pôjdu na účet štátneho rozpočtu,“ priblížil závery prierezového auditu predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy.

Infografika:

Vznik miestnych akčných skupín fungujúcich na princípe zdola nahor mal zvýšiť kvalitu života na vidieku a podporiť rozvoj základných služieb pre obyvateľov regiónov cez projekty reagujúce na miestne rozvojové potreby. Projekty financované aj z európskych prostriedkov boli zamerané na opravy verejných budov, chodníkov či na podporu miestnych podnikateľov, a to maximálne do výšky 100-tisíc eur. „MAS-ky boli a majú byť pre lokálny udržateľný rozvoj inovačným nástrojom. Spájajú prirodzené regióny a reagujú na požiadavky ľudí cez verejno-súkromné partnerstvá, ktorých členovia najlepšie poznajú aktuálny stav regiónu a možnosti jeho rozvoja. Takto vytvorené komunity vedia modelovať aktivity, ktoré podporia lokálnu ekonomiku, prispejú k udržateľnému regionálnemu rozvoju a obsahujú v sebe aj sociálne prínosy,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolóri okrem oboch ministerstiev a PPA preverovali 16 vybraných akčných skupín. Skontrolovali, ako boli v období rokov 2017 až 2023 využívané prostriedky vo výške viac ako 170 miliónov eur a čo predstavovalo bariéry v ich čerpaní.

Ako zistili národní kontrolóri, ministerstvo pôdohospodárstva plánovalo a kontrolovalo procesy veľmi formálne a neúčinne. Rezort zároveň nevykonal žiadnu kontrolu v PPA napriek výraznému meškaniu pri zavádzaní projektov miestneho rozvoja, s čím je priamo spojené nízke čerpanie európskej pomoci. MIRRI neevidovalo údaje o projektoch v súlade s nariadením EÚ, čím ohrozilo transparentnosť rozhodovacích procesov. Toto ministerstvo taktiež nevyberalo odborných hodnotiteľov transparentným spôsobom, nesprávne stanovovalo merateľné ukazovatele v rámci výzvy súvisiace s prevádzkovými nákladmi MAS-iek a zlyhalo pri dodržiavaní lehôt stanovených vo výzvach a v riadiacej dokumentácii. Napríklad proces od predloženia žiadosti o nenávratný finančný príspevok po uzavretie zmluvy trval aj 475 pracovných dní.

PPA ako sprostredkovateľský orgán nedodržiavala vlastné lehoty a neprimerane predlžovala začatie kontroly verejného obstarávania. Dokumenty na kontrolu projektu v priemere za 33-tisíc eur tak čakali na preverenie v agentúre aj tri roky. Najdlhší proces kontroly obstarávania trval 777 pracovných dní. To spôsobovalo neistotu a obmedzenia v konaní pri realizovaní projektov na strane MAS aj žiadateľov. Za taký dlhý čas sa totiž menili ceny, za ktoré boli vysúťažené tovary, služby či stavebné práce. Merateľné ukazovatele boli stanovené vysoko formálne a nemali reálny prínos pre ekonomický či sociálny rozvoj regiónu. „Ak štátne inštitúcie neplnia svoju úlohu dostatočne, svojou nečinnosťou vystavujú iných sankciám, mali by za to zodpovedné osoby prevziať zodpovednosť. Musíme konštatovať, že v tejto oblasti zlyhali štatutári kontrolovaných štátnych organizácií. Na toto zlyhanie môžu doplatiť niektoré miestne akčné skupiny ukončením ich činnosti, čo by viedlo k rozpadu celého nástroja miestneho rozvoja vedeného komunitou. Kontrolóri identifikovali tiež riziko, ktoré súvisí s tým, že sankcie za porušenie európskych pravidiel, alebo prepadnutie európskych financií pôjdu na vrub štátneho rozpočtu,“ doplnil šéf národnej autority pre externú kontrolu.

Miestne akčné skupiny sa tiež nevyhli nedostatkom, ktoré ovplyvňovali efektívnosť projektov. Za nesplnenie cieľov prostredníctvom merateľných ukazovateľoch v rámci Integrovaného regionálneho operačného programu hrozila viacerým MAS finančná sankcia. NKÚ vníma pozitívne rozhodnutie MIRRI nesankcionovať miestne akčné skupiny za nenaplnenie plánovaných cieľov, pretože do výrazného časového sklzu sa dostali pre zlé riedenie zo strany ministerských úradníkov. Rovnako hrozili sankcie aj za prekročenie povoleného limitu 20 % na prevádzkové náklady z celkovej implementácie za oba programy. Európska legislatíva pritom umožňovala podporu až na úrovni 25 %. V tomto prípade uplatnenie sankcií naďalej hrozí.

Administratívna náročnosť pri zavádzaní bola podobná pri Integrovanom regionálnom operačnom programe a Programe rozvoja vidieka SR. Väčšina podporených projektov sa týkala verejných služieb, ako sú rekonštrukcie kultúrnych domov, ciest a športovísk, pričom podiel súkromného sektora a občianskych združení bol nízky. Na rozdiel od Českej republiky, kde boli podporené aj aktivity v oblasti modernizácie školských zariadení, podnikania či energetickej efektívnosti. Až 70 zo 110 MAS-iek v dotazníku kontrolného úradu odpovedalo na otázky ohľadom spokojnosti riadenia rozvoja vedeného komunitou. Drvivá väčšina opýtaných poukázala na dlhý proces schvaľovania žiadostí o platbu, byrokratickú záťaž, ako aj na časté zmeny pravidiel v rámci jednotlivých fondov. Komplikované procesy tak mohli žiadateľov o príspevky odrádzať od predkladania žiadostí. Pre porovnanie v Česku boli projekty preplácané do 3 až 6 mesiacov od podania žiadosti. MAS mohli zároveň od roku 2016 žiadať o priebežné platby, ktoré im boli vyplatené do jedného mesiaca. Na Slovensku boli prvé projekty preplatené až po ôsmich rokoch od začiatku programového obdobia a žiadatelia v rámci Programu rozvoja vidieka SR čakali na preplatenie žiadosti o platbu v priemere tri roky, pričom najdlhšie takmer päť rokov. 

Správa o výsledku z kontroly Miestne akčné skupiny (.pdf, 1,6 MB)

Zdielať: