Kontrolóri upozorňujú na riziká v štátnom rozpočte, rezervy sú v oblasti zdravotníctva či dopravy - NKU
Aktuality
Bratislava, 11. októbra 2019 – Správa Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ SR) o stave verejných financií za prvý polrok upozorňuje vládu SR na nedosiahnuteľnosť cieľov tohtoročného rozpočtu a potrebu zamedziť rastu deficitu verejnej správy a hrubého dlhu. Analytická jednotka úradu pozitívne hodnotí trh práce, ktorý je ťahúňom ekonomiky vďaka zamestnanosti podporujúcej silnejšiu spotrebu obyvateľstva. Úrad oceňuje modernizáciu vysokoškolských internátov a nemocníc, ako aj cielenú podporu mladých rodín a aktívnu podporu starostlivosti o ohrozené deti. Naopak za negatívum považuje pokračujúce zadlžovanie nemocníc a nedostatočnú výšku zdrojov za poistencov štátu. Kritiku smeruje aj do rezortov spravodlivosti a dopravy.
„Optimistické ciele definované v návrhu rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2019 sú ohrozené a už dnes je isté, že rast HDP o 4,5 percent je nedosiahnuteľný. Obchodná vojna medzi Čínou a USA, spomalenie ekonomiky Nemecka, ale aj jej nižší rast v Európe sa negatívne prejavuje v príjmovej časti slovenského rozpočtu verejnej správy. Vláda SR bude musieť prijať opatrenia, ktoré budú súvisieť okrem iného s viazaním niektorých výdavkov rozpočtu,“ konštatuje predseda NKÚ SR Karol Mitrík.
„Podľa našej analýzy môže inak dosiahnuť deficit verejnej správy 1,2 %“, vysvetľuje. „Hrubý dlh verejnej správy by sa dostal tesne pod úroveň 48% HDP, čo by ešte znamenalo, že je mimo hranice prvého sankčného pásma dlhovej brzdy. Výdavky štátneho rozpočtu však rastú rýchlejšie ako príjmy, schodok štátneho rozpočtu ku koncu mesiaca jún dosiahol výšku takmer 1,5 mld. eur, pričom najvýraznejšie sa pod jeho navýšenie podpísal nákup obrannej, bojovej techniky“, dodal K. Mitrík.
Najvyšší kontrolný úrad SR vytvorením analytickej jednotky pristúpil k celoročnému monitorovaniu vývoja rozpočtu verejnej správy a svoj pohľad na aktuálne čerpanie verejných zdrojov v jednotlivých kapitolách či upozornenia na rizikové oblasti, sprístupňuje verejnosti spravidla v štvrťročných intervaloch.
Doterajší vývoj tohtoročného rozpočtu hodnotia kontrolóri pozitívne v troch oblastiach. Hlavným ťahúňom slovenskej ekonomiky je aj naďalej aktívny vývoj na trhu práce a vyššia zamestnanosť tak kladne vplýva aj na silnejšiu spotrebu obyvateľstva. Vďaka cielenej podpore mladých rodín a aktívnej podpore starostlivosti o ohrozené deti, prispieva rezort práce k lepšej sociálnej inklúzii ohrozených skupín obyvateľstva. Tretím pozitívom sú z pohľadu kontrolnej inštitúcie programy podporujúce modernizáciu vysokoškolských internátov a nemocníc. V roku 2019 a tiež v budúcom roku by mal štát vyčleniť pre znižovanie modernizačného dlhu ubytovacích zariadení pre vysokoškolských študentov 30 mil. eur, avšak táto suma je z pohľadu národnej kontrolnej inštitúcie nedostačujúca. Viac ako polovicu zo 134 mil. eur využili už počas prvého polroka tohto roka okrem iného nemocnice v Bratislave, Žiline, Nitre či Košiciach i Banskej Bystrici na realizáciu projektov súvisiacich s modernizáciou prístrojového či technického vybavenia.
Pretrvávajúce zadlžovanie nemocníc a tiež nedostatočná výška zdrojov za poistencov štátu, sú dva významné rizikové faktory, ktoré majú negatívny vplyv na vývoj tohtoročného štátneho rozpočtu. Kontrolný úrad už v stanovisku k návrhu rozpočtu poukázal na tieto riziká. Ostatné mesiace ukázali, že štát rozpočtovým opatrením musel navýšiť kapitolu ministerstva zdravotníctva o 90 mil. eur, pričom vývoj zdravotného poistenia naznačuje, že to nemusí byť konečné navyšovanie výdavkov štátu za svojich poistencov v tomto roku a dnešná suma 1,1 mld. eur nebude postačovať. Vážnou otázkou je aj neustále zadlžovanie nemocníc, pričom za prvý polrok roku 2019 sa celkový záväzok len univerzitných a fakultných nemocníc, za ktoré nesie zodpovednosť rezort zdravotníctva, zvýšil o viac ako 33 mil. eur (viď graf č. 2). Efekt oddlžovania zdravotníckych zariadení na zastavenie rastu dlhov je tak otázny a od roku 2003 vynaložil štát na riešenie tohto problému bezmála 1,7 mld. eur. Kontrolóri poukazujú na fakt, že pri vládou odhadovaných nákladoch 263 mil. eur na výstavbu bratislavskej nemocnice Rázsochy, by bolo možné v rámci Slovenska postaviť 6 nových, moderných štátnych nemocníc.
Rezervy pri čerpaní rozpočtu, plnení merateľných ukazovateľov vyplývajúcich z jednotlivých programov vidí národná autorita pre oblasť kontroly tiež v rezorte spravodlivosti či ministerstve dopravy a výstavby. Obnova a modernizácia súdov prebieha pomaly a aj výstavba väzenského zariadenia v Rimavskej Sobote má už dnes odhadované ročné zdržanie. V kapitole ministerstva je na rekonštrukciu budov, v ktorých sídlia súdy, vyčlenených necelých 16 mil. eur, pričom do začiatku júla t. r. bolo vyčerpaných z tejto sumy len 5,3 % (cca 840 tisíc eur). Scenár s čerpaním výdavkov ministerstva dopravy v roku 2018 sa opakuje aj v tomto roku a napriek dynamickejšiemu čerpaniu európskych prostriedkov určených na výstavbu rýchlostných ciest a diaľnic, vážnym rizikom je takmer nulové čerpanie rozpočtovaných financií na modernizáciu železničných tratí či verejného prístavu v slovenskej metropole (viď. graf č. 3). Kritika kontrolného úradu smeruje aj do nesystémového financovania Železničnej spoločnosti Slovensko, kde štát prostredníctvom rozpočtových opatrení každoročne vykrýva straty z predchádzajúcich období, pričom v tomto roku je štátom krytá strata za necelých 38 mil. eur.