Bratislava 15. júna 2018 – Ekonomický rast a progresívny trend zamestnanosti v roku 2017 mali pozitívny vplyv na vývoj minuloročného štátneho rozpočtu a tento trend sa prejavil aj v miestnej i krajskej samospráve. Obce, mestá i vyššie územné celky ukončili predchádzajúci rok s prebytkom viac ako 450 miliónov eur, ale v porovnaní s rokom 2016 samosprávy investovali vo väčšej miere financie do kapitálových výdavkov, na opravy ciest, verejných budov a modernizačných projektov. Konštatuje sa v Stanovisku Najvyššieho kontrolného úradu SR k Záverečnému účtu SR za rok 2017, ktoré prednesie na prebiehajúcej schôdzi parlamentu predseda úradu Karol Mitrík (utorok 19. júna).

 

Pozitívom roku 2017 sú podľa Najvyššieho kontrolného úradu SR aj opatrenia, ktoré priniesli zníženie počtu nezamestnaných a napríklad aj miera dlhodobej nezamestnanosti sa dostáva na úroveň 5% (priemer EÚ 3,4%). Kontrolóri v stanovisku k Štátnemu záverečnému účtu SR za rok 2017 tiež konštatujú, že miera rizika chudoby sa na Slovensku dostala na 18,1%, čo je pod priemerom Európskej únie (23,5%) a Slovensko sa tak približuje k cieľu definovanému v stratégii Európa 2020 (17,2%).

 

Národná autorita pre oblasť externej kontroly však upozorňuje nielen vládu, ale aj poslancov Národnej rady SR nielen na nedostatočné tempo pri čerpaní európskej finančnej pomoci, najmä z dôvodu zdĺhavej a náročnej byrokracie, ale aj na nízku účinnosť a efektívnosť projektov spolufinancovaných z EÚ zdrojov. Ide napríklad o projekty súvisiace so zvyšovaním vzdelanostnej úrovne príslušníkov minoritných skupín (58 mil. eur), s elektronizáciou slovenského zdravotníctva (88 mil. eur) či podporou poľnohospodárov. Negatívny trend bol identifikovaný tiež v súdnictve, kde priemerný počet vybavených vecí pripadajúcich na jedného sudcu bol 281 a táto minuloročná skutočnosť výrazne zaostáva za plánom, ktorý bol na úrovni 525 vybavených vecí. Závery kontroly projektu ESO premietol kontrolný úrad aj do svojho stanoviska k záverečnému účtu a poukázal na fakt, že medziročne stúpli náklady na správu okresných úradov o takmer 6 mil. eur pričom tento ukazovateľ rastie tretí rok po sebe.

 

V roku 2017 vzrástla ekonomika Slovenska o 3,4% čo je o 0,1% viac ako tomu bolo v roku 2016. K rastu prispel domáci i zahraničný dopyt a pozitívom minulého roka je skutočnosť, že medziročne vzrástla domáca spotreba o 3,7%. Konsolidovaný dlh verejnej správy sa ku koncu minulého roka dostal na úroveň 43,2 mil. eur, čo predstavuje 50,9% HDP. To znamená, že dlh slovenskej verejnej správy ostáva od roku 2012 v sankčnom pásme podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Aj táto skutočnosť je výzvou pre vládu a parlament, aby boli prijímané reformné projekty, ktoré prispejú k udržateľnému rozvoju spoločnosti a napĺňaniu záväzkov, ku ktorým sa Slovensku prihlásilo cez agendu Európa 2020, alebo agendu Organizácie spojených národov OSN 2030.

 

Stanovisko NKÚ SR k návrhu štátneho záverečného účtu Slovenskej republiky za rok 2017 (PDF,  1,6 MB)