Bratislava 22. december 2021 – Hospodárenie v lesoch na Slovensku sa riadi nejednotnými pravidlami, investície do obnovy a výsadby lesa sú nedostatočné. Trvalo udržateľné hospodárenie s drevom s dôrazom na spoločenskú a ekologickú hodnotu lesa by malo mať podľa predsedu NKÚ SR Karola Mitríka prednosť pred ziskom z predaja dreva. Konštatuje to na základe výsledkov kontrol v štátnych, obecných a vojenských lesoch SR. Kontrolóri tiež identifikovali viaceré príklady dobrej praxe, najmä elektronická evidencia ťažby a skladových zásob dreva a tiež aukcie a verejné dražby pri predaji dreva by mali byť aplikované vo všetkých organizáciách hospodáriacich s drevom ako základný nástroj transparentnosti. Národná autorita pre externú kontrolu odporúča, aby vláda pripravila komplexný plán ochrany a obnovy lesov na Slovensku.

Hlavným poslaním lesného hospodárstva na Slovensku je trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov a ich rozvoj. Hoci sa podieľa na HDP krajiny menej ako jedným percentom, hodnota lesa sa nedá merať len ekonomickými parametrami. „Budúcnosť našich lesov bude závisieť od klimatických zmien, cien dreva a predovšetkým od vyriešenia rozporu medzi ekológiou a ekonomikou. Mali by sme klásť väčší dôraz na ekologickú a spoločenskú hodnotu lesov do budúcnosti. Bez lesa niet života“, zhodnotil predseda slovenských kontrolórov Karol Mitrík.

Kontrolóri NKÚ v posledných rokoch preverovali nakladanie s lesným majetkom celkovo v 37 subjektoch lesného hospodárstva. Na Slovensku lesy pokrývajú 41 % územia, viac ako polovicu obhospodaruje štát - až 54 % (graf 1). V súčasnosti sa na Slovensku nachádzajú historicky najväčšie zásoby dreva, je to dôsledok aktuálne nižšieho dopytu po drevnej hmote, a teda aj poklesu ťažby. Podstatne sa tiež zvýšil dovoz, najmä ihličnatého dreva zo zahraničia, čo znižuje konkurencieschopnosť domácich spracovateľov.

Graf 1: Podiel jednotlivých obhospodarovateľov na celkovej výmere lesov v SR

Zo zistení národnej autority pre externú kontrolu vyplýva, že štátna politika lesného hospodárstva má vytýčené ciele, nemá však zjednotené pravidlá pre ich dosahovanie vo všetkých subjektoch hospodáriacich vo verejnom záujme. Subjekty, ktoré obhospodarujú les vo verejnom záujme, majú rôzne právne formy a vykonávajú svoju činnosť podľa rôznych zákonov. Všetky subjekty mali schválený program starostlivosti o les, no tieto kľúčové dokumenty boli vypracované na základe rôznych špecifických technických a ekonomických prístupov. Takto nastavený systém umožňoval napr. vojenským lesom vyhnúť sa súťažnému prostrediu a zadávať zákazky priamo. „Štát by mal jasne určiť, aká legislatíva je pre tieto podniky záväzná a aká by mala byť ich optimálna právna forma, tak aby pri tvorbe zisku zohľadňovala aj verejný záujem,“ vysvetľuje šéf slovenských kontrolórov.

Porovnanie výsledkov kontrol ukázalo aj príklady dobrej praxe, ktoré by mohli byť zavedené vo všetkých lesohospodárskych podnikoch. Jedným z nich je integrovaný systém online evidencie vyťaženého dreva, monitorovanie pohybu drevnej hmoty či prejazdu nákladných vozidiel, aký využívajú vo vojenských lesoch. Elektronizácia evidencie skladových zásob dreva je podľa NKÚ základný nástroj transparentnosti pri evidencii a predaji dreva. Zároveň je potrebné zlepšiť kontrolu správnej kvalifikácie dreva, pretože kvalitatívne podhodnotenie drevnej hmoty vedie k zníženiu príjmov a tiež vytvára priestor pre korupciu. Verejné obchodné súťaže, elektronické aukcie dreva a dražby považuje kontrolný úrad za základné nástroje pre transparentný a efektívny predaj.

Z ekonomického hľadiska najlepšie dokázali surové drevo v rokoch 2019-20 speňažiť mestské a obecné lesy (graf 2). Kým vo vojenských lesoch získali priemerne 43 eur za m3 dreva, štátne lesy takmer 47 eur, lesy vlastnené samosprávou získali viac ako 53 eur za m3. Je to však spôsobené aj tým, že komunálne lesy mali v porovnaní so štátnymi nižší podiel kalamitného dreva a nižšie náklady na ťažbu. Štátny podnik Lesy SR (štátne lesy) však v súlade so svojou obchodnou politikou prioritne podporujú domácich spracovateľov dreva a len dve percentá idú na export. Majú tiež vysoké náklady na údržbu lesných ciest, a ďalšie náklady na činnosti vo verejnom záujme.

Graf 2: Priemerné speňaženie surového dreva za roky 2019 a 2020 (eur/m3)

 

Lesohospodárskym podnikom sa nedarilo dodržať zásadu, aby sa časť príjmov z predaja dreva vrátila naspäť vo forme pestovania nových sadeníc. Nežiadúci trend znižovania nákladov na ochranu lesa pokračoval. Z celkových tržieb z predaja dreva sa v podobe pestovnej činnosti vrátilo naspäť do lesa len 14 % pri mestských a obecných lesoch a 11 % pri štátnych lesoch. Podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly by mali obhospodarovatelia zvýšiť podiel financií na obnovu lesa. Pritom by mali postupovať podľa princípov prírode blízkeho obhospodarovania a preferovať prirodzenú obnovu lesov. Pri výsadbe je dôležité preferovať trvácnejšie a voči škodcom odolnejšie porasty, ktoré budú zabezpečovať nielen produkčné, ale aj environmentálne a sociálne funkcie lesa. Súčasťou preventívnych opatrení na predchádzanie škôd na lesnom poraste sú nemenej dôležité protipožiarne opatrenia. Netransparentné obstaranie protipožiarneho systému zo strany Lesov SR za 28 mil. eur, ako odhalila kontrola z r. 2020, však nie je príkladom dobrej praxe.

Predseda NKÚ zaslal výsledky kontroly na prerokovanie výboru NRSR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúča poslancom, aby rezortné ministerstvo spracovalo komplexný návrh ochrany a obnovy lesa, zaviedlo online evidenciu a monitorovanie vyťaženého dreva pre všetky subjekty pôsobiace v oblasti lesného hospodárstva.

Správa o výsledku kontroly Politika lesného hospodárstva a nakladanie s drevnou hmotou (PDF, 1,50 MB)