Bratislava  22. mája 2020 - Indikátor ekonomického sentimentu Slovákov klesol na najnižšiu úroveň od roku 2009. Cielená podpora ekonomiky je v súčasnej situácii nevyhnutná a nie je v rozpore s pravidlami zodpovednej rozpočtovej politiky, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR vo svojej  správe k hospodáreniu štátu v 1. štvrťroku. Tohtoročný rozpočet nie je podľa analytikov úradu vystavený len rizikám, ktoré vyvolala pandémia. Významný vplyv budú mať nákupy v armáde či opatrenia v oblasti dôchodkov, kde na 13-ty dôchodok, minimálny dôchodok a ohraničenie veku odchodu do dôchodku neboli pripravené rozpočtové zdroje. Analytická správa úradu upozorňuje vládu SR aj na riziká jednosmernej orientácie nášho hospodárstva, ktoré naplno potvrdila koronakríza. Verejný dlh by tak mohol vzrásť až na 60% HDP. Národní kontrolóri preto odporúčajú revíziu výdavkov a stanovenie priorít všetkých ministerstiev a štátnych inštitúcií. Zároveň aj diverzifikáciu slovenskej ekonomiky, vrátane zabezpečenia potravinovej a tekutinovej sebestačnosti krajiny.

Veľká neistota, ktorá je dnes spojená s pandemickým šírením nového koronavírusu a prijímaním rozsiahlych celospoločenských opatrení národnými vládami sa výrazne podpisuje pod vývoj ekonomiky a dynamiku hospodárskeho rastu. Pohľad na kondíciu slovenského hospodárstva ponúka okrem iného aj indikátor ekonomického sentimentu, ktorý v ostatných dvoch mesiacoch zaznamenal výrazný pokles a dostal sa na najnižšiu úroveň od jesene 2009. Slovenská vláda medzi prvými z európskych krajín zaviedla ešte  začiatkom marca prísne karanténne opatrenia. Tie na jednej strane pomáhajú úspešne zvládať pandémiu, na druhej, významne ovplyvňujú chod ekonomiky a majú vplyv na vývoj verejných financií. Oslabenie globálneho dopytu, spomalenie ekonomiky v celej Európskej únii, a z pohľadu Slovenska aj významná recesia v Nemecku, sa citeľne prejaví v hospodárskom živote našej krajiny. Nakoľko je Slovensko štvrtou najotvorenejšou ekonomikou EÚ (viac ako 3/4 celkového vývozu smeruje do členských krajín EÚ), tak zastavenie výroby v automobilovom priemysle dopady pandémie na slovenskú ekonomiku v nadchádzajúcich mesiacoch len zvýraznia.  

Národná autorita pre oblasť externej kontroly pri analýze vývoja rozpočtového hospodárenia upozorňuje na riziká spojené s výberom daní a odvodov, ale aj na zhoršenie platobnej disciplíny podnikateľov. Prognózy hovoria o rušení 46 až 100 tisíc pracovných miest i o oslabení podnikateľských aktivít v oblasti služieb či stavebníctve. To sa môže premietnuť do výpadku tohtoročných príjmov sociálnej či zdravotných poisťovní vo výške 800 miliónov eur. Vládou schválené opatrenia pre podporu domáceho podnikateľského prostredia, pre zmiernenie dopadov mimoriadnej situácie u malých i stredných podnikateľov, odkroja z balíka verejných financií približne 4,5 miliardy eur. Dlh verejnej správy sa tak môže ku koncu roka dostať až na 60 % z HDP oproti dlhu, ktorý bol za rok 2019 na úrovni 48 %, čo bolo 45 miliárd eur. Analytici kontrolného úradu konštatujú, že cielená podpora ekonomiky je v súčasnej situácii nevyhnutná a nie je v rozpore s pravidlami zodpovednej rozpočtovej politiky.

NKÚ SR v súvislosti s vývojom tohtoročného rozpočtu upozorňuje vládu SR aj na riziká, ktoré priamo nesúvisia s dopadmi ochorenia COVID-19. Ide napríklad o vyplácanie 13. dôchodkov, s ktorými štátny rozpočet schválený Národnou radou SR nepočíta, zvýšenie minimálnych dôchodkov a stanovenie hornej hranice veku odchodu do dôchodku. Rizikom sú tiež výdaje súvisiace s nákupom stíhačiek F-16, kde už pri poukázaní druhej splátky bola uhradená suma 352 miliónov eur, čo je o 44 miliónov viac, ako rezort obrany na rok 2019 rozpočtoval. Týmto krokom je ohrozené financovanie ostatných projektov súvisiacich s modernizáciou ozbrojených síl. Pri súčasnom zložitom vývoji verejných financií bude musieť vláda nájsť ďalších 175 miliónov eur do konca tohto roka, aby bola splátka kompletná. Nesplnenie schválených ukazovateľov hrozí podľa národných kontrolórov tiež v kapitole ministerstva školstva. Konkrétne ide o nákup nových titulov učebníc pre žiakov základných a stredných škôl. V roku 2019 mal rezort v tejto oblasti stanovený cieľ na úrovní 20 titulov učebníc, reálne však nebol obstaraný ani jeden nový knižný titul.   

Kontrolný úrad pri pohľade na aktuálnu situáciu konštatuje, že „koronakríza“ potvrdila riziká spojené s orientáciou slovenského hospodárstva jedným smerom. Výzvou dnešných dní by preto malo byť aktívne využívanie trendov doby. Ide o väčšiu adaptáciu zamestnancov pri práci z domu, štátnu podporu nových projektov pre technologické firmy či väčšiu flexibilitu v zákonníku práce. NKÚ SR upozorňuje, že dôležitým aspektom pre udržateľnosť zdravej slovenskej ekonomiky musí byť jej diverzifikácia, vrátane potravinovej, ako aj tekutinovej sebestačnosti. Nemenej významným aspektom je funkčný systém krízového riadenia a ochrany strategickej infraštruktúry štátu. Výrazný prínos vidí kontrolný úrad aj v cielenej podpore win win technológií a smart riešení podporených národnou vedou a výskumom. Analytici úradu v súvislosti s rizikami vývoja štátneho rozpočtu na jeho príjmovej časti odporúčajú ministerstvám, ale aj samosprávnym inštitúciám, aby urobili revíziu výdavkov a určili jasné i merateľné priority. Miestna samospráva by mala zvážiť poskytovanie dotácií právnickým alebo fyzickým osobám. Obce a mestá by nemali zriaďovať nové organizácie, resp. zakladať obchodné spoločnosti s ich peňažným vkladom.