Bratislava 10. júla 2020 – Protipožiarny kamerový systém na ochranu lesov za takmer 28 miliónov eur manažéri štátneho podniku Lesy Slovenskej republiky (Lesy SR) vyberali netransparentným spôsobom. Jeho fungovanie je drahšie, ako keby sa lesy pred požiarmi chránili napríklad pilotovanými letmi. Národní kontrolóri zistili nedostatočné hodnotenie európskych projektov Pôdohospodárskou platobnou agentúrou, tiež nesprávny prístup k stanoveniu predpokladanej hodnoty zákazky priemerom cien z prieskumu trhu či diskriminačné podmienky verejnej súťaže. Vážnym nedostatkom je aj chýbajúce ocenenie dodaných tvarov a služieb, ako aj absencia prepojenia so systémom Hasičského a záchranného zboru protipožiarnej ochrany lesov na ploche 760 tisíc hektárov. Národná autorita pre externú kontrolu, vzhľadom na závažnosť zistení, výsledky kontrolnej akcie odstúpila orgánom činným v trestnom konaní.

Verejnú súťaž na protipožiarny ochranný systém lesov s predpokladanou hodnotou zákazky 28,4 milióna eur štátne Lesy SR vypísali v roku 2015. Systém mal umožniť rýchle a presné určenie požiaru na zmenšenie škôd na majetku, ochrániť zdravie ľudí a dodať doplnkové informácie hasičom, napríklad o prístupoch, závorách a vodných plochách v okolí požiaru. Kamerové systémy sa mali vybudovať v troch oblastiach s vysokým rizikom vzniku lesných požiarov. Štátny podnik si preto vybral Vysoké a Nízke Tatry a Záhorie s plochou bezmála 760-tisíc hektárov.

Predpokladanú hodnotu zákazky štátni lesníci stanovili len ako priemer cien v ponukách od oslovených firiem, čo NKÚ SR nepovažuje za dostatočné na riadne posúdenie pri zákazke tak veľkého rozsahu. Závažným nedostatkom a príkladom zlej praxe, ako sa takéto veľké súťaže nemajú pripravovať, je tiež neodôvodnený výber konkrétneho systému, chýbajúce porovnanie jeho nákladov a výhod oproti iným formám protipožiarnej ochrany lesov, či analýza skutočnej potreby jeho vybudovania, vrátane diskusie odbornej verejnosti.

Netransparentná súťaž a nepreukázané efektívne používanie verejných zdrojov

Automatizovaný stacionárny detekčný systém (ASDS) bol hradený z európskych a národných zdrojov na základe výzvy Pôdohospodárskej platobnej agentúry (PPA). Celkové náklady na dva detekčné projekty boli vo výške 28 mil. eur pričom bezmála dve tretiny zdrojov boli hradené z fondov EÚ a zvyšok bol vykrytý zo štátneho rozpočtu a rozpočtu podniku. Hodnotenie projektov zo strany PPA považujú kontrolóri za nedostatočné, pretože ani jeden z odborných hodnotiteľov nemal dostatočnú odbornú spôsobilosť či profesijné skúsenosti na hodnotenia takéhoto projektu. Kontrolný úrad pritom už v minulosti upozorňoval na významné riziká vo fungovaní agentúry. Hlavne na zle nastavený systém hodnotenia projektov či riziká pri výbere hodnotiteľov. To viedlo národnú autoritu pre oblasť externej kontroly ku konštatovaniu, že proces rozhodovania o používaní európskej pomoci zo strany PPA bol netransparentný a vytváral priestor pre korupčné konanie.

Netransparentné konanie Lesov SR  sa podľa kontrolórov prejavilo pri súťaži na dodanie systému ASDS v tom, že do verejného obstarávania sa mohli prihlásiť len firmy, ktoré v minulosti realizovali aspoň dve rovnaké zákazky automatickej detekcie lesných požiarov, čo vyradilo záujemcov so skúsenosťami s inými detekčnými systémami. Takou spoločnosťou mohla byť napr. firma ICZ Slovakia a.s., ktorá v minulosti realizovala protipožiarny Projekt OZ Kriváň. K netransparentnosti a možnému porušeniu pravidiel obstarávania a nediskriminačnej súťaže prispel aj fakt, že obe firmy, ktoré sa prihlásili do súťaže – GAMO, a.s. a Aliter Technologies, a.s. sa preukázali rovnakými referenciami od rovnakého subdodávateľa (IQ wireless GmbH, Berlin) či totožným rokovaním s telekomunikačnými operátormi. Odbornú spôsobilosť kľúčových expertov pre splnenie technických podmienok súťaže zabezpečovali tiež tie isté osoby. Na základe týchto skutočností NKÚ SR dôvodne predpokladá, že uchádzači vzájomne spolupracovali, aby vytvorili zdanie súťaže.

Alarmujúcim zistením je chýbajúce ocenenie jednotlivých položiek (hardvéru, softvéru), prác či služieb v celej dokumentácii k projektu a aj k verejnému obstarávaniu. Bez týchto informácií podnik nevedel majetok správne zaúčtovať, čo v konečnom dôsledku môže ohroziť samotné financovanie projektu z fondov EÚ. PPA pri kontrolách v roku 2017 i 2018 však nezistila žiadne významnejšie nedostatky. Aktuálne zistenia národných kontrolórov sú však tak závažné, že znemožňujú kontrolu hospodárnosti a indikujú podozrenie na možné porušenie základných povinností pri správe cudzieho majetku zo strany zodpovedných zamestnancov štátnych lesov.

 

Systém funguje, ale otázna je jeho udržateľnosť v budúcnosti

Dodávateľom systému ASDS je spoločnosť GAMO, a.s., víťaz obstarávania, ktorá mala za 28 mil. eur, spolu so svojimi subdodávateľmi deklarovanými v projekte (napr. BONUL a.s., IQ wireless GmbH Berlín), vybudovať požiarny monitorovací systém a zabezpečiť jeho prevádzku. Zmluva bola uzatvorená 4. marca 2016, deň pred parlamentnými voľbami. Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku za PPA podpísal výkonný riaditeľ agentúry Ľubomír Partika 11. marca 2016. Systém bol do riadnej prevádzky spustený v apríli 2017. Funguje nepretržite 24 hodín / 365 dní, je riadený troma riadiacimi centrami. V každej lokalite je 6 monitorovacích stožiarov so senzormi a kamerami, ktoré snímajú 360° okruh do vzdialenosti 30 km. Do konca roku 2019 zaznamenal spolu 326 požiarov, pričom 66 z nich boli plané poplachy. Štátne lesy však nemajú informácie o požiaroch zistených iným spôsobom, tie majú len hasiči.

Od uvedenia systému do plnej prevádzky platia štátne lesy dodávateľovi 180 tisíc eur s DPH ročne za prevádzkovanie a podporu. Do konca júla 2019 tak zaplatili spoločnosti GAMO, a. s. viac ako 417 tis. eur s DPH. Táto zmluva však platí len do roku 2022. NKÚ SR preto upozorňuje na riziko, že Lesy SR nemajú zabezpečené prevádzkovanie ASDS na celé obdobie udržateľnosti projektu, ktoré je až do novembra 2028. To môže mať podľa kontrolného úradu dopady na štátny rozpočet, keďže pre pochybnosti o hospodárnosti a transparentnosti použitia európskych financií hrozí ich vrátenie do Bruselu.

Zapojenie hasičov chýba

Ako kľúčový nedostatok fungovania protipožiarneho systému hodnotia kontrolóri nezapojenie Hasičského a záchranného zboru do projektu, ktorý je v zmysle zákona najdôležitejšou inštitúciou pri ochrane pred požiarmi. Hasiči neboli zapojení ani do prípravy projektu a v rámci jeho prevádzky nemajú napríklad prístup k mapám a informáciám o vlastníkoch alebo prístupových cestách. Hoci podľa dodávateľa systém ASDS mal umožňovať pripojenie do iných systémov, a bola to aj jedna z požiadaviek súťaže, v praxi sa to však doposiaľ nezrealizovalo. Ak by hasiči potrebné informácie chceli, museli by si kúpiť mapové vrstvy od inej štátnej inštitúcie – Národného lesníckeho centra, ktorá je príspevkovou organizáciou Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Tento stav však má rozhodujúci vplyv na účinnosť celého požiarneho monitoringu. Keďže záchranné zložky nemajú rýchle a presné informácie potrebné pre zásah, hrozí riziko, že nedokážu prípadným škodám zabrániť.

Výber riešenia protipožiarnej ochrany formou automatizovaného kamerového systému nebol z pohľadu NKÚ SR dostatočne zanalyzovaný a nebol ani podložený odbornými argumentami, ktoré by ho uprednostňovali pred inými riešeniami. Pre porovnanie, v Českej republike leteckú hasičskú službu zabezpečujú celoročne 2 policajné vrtuľníky a 3 lietadlá súkromných firiem, zazmluvnených v čase zvýšeného nebezpečenstva požiarov, čo za 4 roky (2019-2022) bude stáť cca 2 mil. eur. Do roku 2013 bol letecký požiarny monitoring v podmienkach SR zabezpečovaný prostredníctvom Národného lesníckeho centra (NLC). Rezort pôdohospodárstva napr. v roku 2013 poskytol NLC na ročné zabezpečenie monitoringu 40 tisíc eur, no od roku 2014 už ministerstvo odmietalo financovať tento monitoring s tým, že je to neefektívne a zodpovednosť za prevenciu proti požiarom majú niesť správcovia lesov.