Bratislava 13. marca  2020 – Finančné dotácie na obnovu kultúrnych pamiatok sú nedostatočné a často sú prideľované nesystémovo či netransparentne. Pri dnešnom nastavení pravidiel by minimálna obnova všetkých evidovaných pamiatok, ktoré sú v havarijnom stave, trvala 180 rokov. Slovensku chýba ucelený prehľad o financovaní obnovy či technickom stave pamiatok. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad SR na základe výsledkov kontroly dotácií, ktoré poskytuje ministerstvo kultúry na obnovu pamiatok.  Za kontrolované obdobie rokov 2016 – 2018 ministerstvo preinvestovalo 57 miliónov eur, z ktorých 86% dalo na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie. Národná autorita pre oblasť externej kontroly považuje za dôležité upraviť pravidlá hodnotenia žiadostí s dôrazom na transparentnosť celého procesu. Taktiež by mal rezort kultúry v spolupráci s inými ministerstvami či odbornou verejnosťou hľadať iné formy pomoci, ktoré pomôžu pri obnove kultúrneho bohatstva.

Ku koncu roku 2018 tvorilo nehnuteľný pamiatkový fond viac ako 15-tisíc hnuteľných a bezmála 10-tisíc nehnuteľných kultúrnych pamiatok, 28 pamiatkových rezervácií a 82 pamiatkových zón. Viac ako štvrtina chránených pamiatkových objektov je však v narušenom až dezolátnom stave (viď graf 1). Najväčší podiel vlastnia fyzické osoby (28%), ďalej samospráva (27%) a cirkev (26%). Štát vlastní 9% a právnické osoby 7% nehnuteľných pamiatok. Každý vlastník pamiatky je povinný udržiavať ju v dobrom stavebnom stave a na svoje náklady vykonávať jej základnú ochranu. Ministerstvo kultúry, ako nositeľ štátnej politiky v oblasti ochrany kultúrneho dedičstva, nemá dostatočné nástroje na vymáhanie dodržiavania týchto pravidiel, čo vedie okrem iného k zániku vzácnych historických pamiatok, objektov. Napríklad len v kontrolovaných rokoch 2016 – 2018 oficiálne zaniklo 34 pamiatkových objektov či jedna pamiatková zóna v Tvrdošíne.

Rezortný dotačný systém, funguje od roku 2011 a pomáha vlastníkom pamiatkových objektov s finančnými nákladmi na ich opravu. Je to jediná forma, ktorou štát priamo z rozpočtu kompenzuje zaťaženie vlastníkov chránených nehnuteľných objektov. V rámci programu „Obnovme si svoj dom“ môžu vlastníci žiadať o dotácie na základe podaného projektu, na ich poskytnutie však nemajú právny nárok. Hoci objem financií sa za posledné roky zvýšil zo 6,5 mil. eur v roku 2016 na takmer 13,4 mil. eur v r. 2018, je to podľa zistení kontrolórov menej ako štvrtina objemu financií, ktoré žiadajú majitelia pamiatok vo svojich projektoch. Vlastníci chránených objektov pritom požadovali v rámci dotačného systému viac ako 130 mil. eur. Kvôli byrokratickej náročnosti procesu však počet žiadateľov každoročne klesá. Na základe záverov z revízie výdavkov, ktorú vykonali analytici rezortu financií a kultúry, na nevyhnutnú opravu poškodených pamiatok bolo potrebných minimálne 1,8 miliardy eur, pri širšom pohľade na technický stav pamiatkového fondu až 5,5 miliardy eur. Dlh spoločnosti voči starostlivosti o národné kultúrne dedičstvo by tak bol pri dnes nastavených pravidlách splatený za 180 rokov.

Národná autorita pre externú kontrolu konštatuje, že na Slovensku nemáme dostatočnú evidenciu a aktuálny prehľad o pamiatkach, odhliadnuc od ich katalogizácie z hľadiska pamiatkovej hodnoty. Štát nedisponuje informáciami, na základe ktorých by mohol reálne vyčísliť objem peňazí preinvestovaných vlastníkmi nehnuteľností do ich obnovy.  Ministerstvo kultúry a ani žiadna iná štátna inštitúcia dnes neeviduje údaje o preinvestovaných prostriedkoch na obnovu kultúrnych pamiatok, ani len tých, ktoré vlastní štát mimo pamiatok v priamej správe rezortu kultúry. V rokoch 2016 – 2018 priamo ministerstvo preinvestovalo 57 mil. eur, z toho však 49 mil. (86%) išlo na rekonštrukciu Slovenskej národnej galérie.

Kontrolóri na základe záverov z akcie konštatujú, že bez viaczdrojového financovania, využitia európskych fondov, či inej formy financovania a benefitov, nie je možné systémovo chrániť a obnovovať národné kultúrne bohatstvo, vzácny pamiatkový fond. Kontrolný úrad upozorňuje na fakt, že ministerstvo neprijalo žiadne konkrétne opatrenie na zastavenie zániku pamiatkových hodnôt. Koncepcia ochrany pamiatkového fondu, ktorá bola vládou schválená ešte v roku 2011 nie je priebežne vyhodnocovaná a teda nie je možné ani vecne hodnotiť jej napĺňanie. Národná Stratégia ochrany pamiatkového fondu na roky 2017 – 2022 síce prostredníctvom strednodobého akčného ponúka 71 vecných opatrení, ale ani pri odpočtovaní tohto kľúčového dokumentu nie sú k dispozícií dáta či ukazovatele, ktorými by bolo možné preukázať dosahovanie strategických cieľov smerujúcich k záchrane kultúrneho dedičstva slovenského národa, európskej civilizácie.

NKÚ SR na základe záverov z kontrolnej akcie navrhlo ministerstvu kultúru viacero odporúčaní smerujúcich k odstráneniu zistených nedostatkov. Týkajú sa okrem iného elektronizácie procesu poskytovania a vyúčtovania dotácií, eliminácie rizika konfliktu záujmov pri hodnotiacich komisiách a výbere projektov ako aj usmerňovania pri financovaní obnovy kultúrnych pamiatok. Samotní prijímatelia dotácií poukázali na nedostatky dotačného systému, najmä náročnosť administratívnej procedúry, nevhodný časový rámec (schválenie v polovici roka, ukončenie prác do začiatku zimy), ako aj na nejasné kritériá pri prideľovaní dotácie. Z hľadiska systémových odporúčaní bude pred vládou nová výzva, ktorá súvisí s hľadaním nového modelu viaczdrojového financovania obnovy pamiatkových objektov, ale taktiež so zadefinovaním vymožiteľných a jasných pravidiel pre vlastníkov chránených kultúrnych pamiatok. 

Na systém financovania obnovy a záchrany kultúrnych pamiatok, vrátane kontroly dodržiavania pravidiel a postupov pri čerpaní týchto dotácií, sa zameral Najvyšší kontrolný úrad SR v kontrolnej akcii v roku 2019, ukončenej prerokovaním v senáte v marci 2020. Kontrola bola vykonaná na Ministerstve kultúry  SR a u 33 vybraných prijímateľov dotácií. 

 

Záverečná správa - Záchrana a obnova národných kultúrnych pamiatok (PDF, 1 MB)

 

PRÍLOHA

 

None