Štátny rozpočet sa výraznejšie upravil vďaka európskym fondom už v prvom štvrťroku tohto roka - NKU
Aktuality
Bratislava 31. mája 2019 – Parlamentom schválený štátny rozpočet na rok 2019 bol zmenený už v priebehu prvého štvrťroka, konštatuje Najvyšší kontrolný úrad SR, ktorý upozorňuje na riziká národného rozpočtovania. Z 559 aktuálnych zmien bolo ôsmimi rozpočtovými opatreniami presunutých 3,2 miliárd eur v súvislosti s nevyčerpanými eurofondami. V minulom roku pritom došlo k viac ako 2 700 zmenám rozpočtu. Napriek miernemu zvýšeniu dynamiky čerpania EÚ zdrojov v ostatných mesiacoch, národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje na riziká a pretrvávajúce problémy, ktoré bránia razantnejšiemu využívaniu fondov pre napĺňanie kľúčových cieľov v oblasti informatizácie spoločnosti, budovaní modernej infraštruktúry či podpore výskumu a inovácií.
Kľúčové zmeny prinieslo 8 rozpočtových opatrení v celkovom objeme 3,2 miliardy eur. Tie priamo súviseli s navýšením výdavkov kapitol o nevyčerpané finančné prostriedky viazané na podporu projektov realizovaných z európskych fondov. Najväčší balík bol presunutý v kapitole rezortu pôdohospodárstva (cca 1,1 mld. eur) či rezorte dopravy (cca 874 mil. eur). V roku 2018 bolo obdobným spôsobom presunutých viac ako 4 mld. eur. Najvyšší kontrolný úrad SR v tejto súvislosti upozorňuje vládu SR na riziko, ktoré priamo súvisí s ohrozením plného využitia európskej finančnej pomoci. Síce v ostatných mesiacoch je možné sledovať mierne zvýšenie dynamiky čerpania EÚ zdrojov, podľa národnej autority pre externú kontrolu však stále pretrvávajú problémy, ktoré bránia razantnejšiemu využívaniu fondov pre napĺňanie kľúčových cieľov v oblasti informatizácie spoločnosti, budovaní modernej infraštruktúry či podpore výskumu a inovácií. Rok 2019 je šiestym rokom implementácie programového obdobia 2014 – 2020, v ktorom čerpanie všetkých operačných programov dosiahlo sumu 3,4 mld. eur, čo predstavuje len 21,4% z celkovej sumy alokovanej Európskou úniou pre slovenský rozpočet (cca. 16 mld. eur, viď. Graf č. 1).
Od januára do apríla 2019 bolo vykonaných 559 rozpočtových opatrení, pričom také množstvo zmien vo schválenom rozpočte štátu považuje kontrolný úrad za slabú stránku celého rozpočtového procesu na strategickej, národnej úrovni. Kontrolóri poukazujú na to, že tento stav je výsledkom nielen nedostatočného plánovania výdavkov v jednotlivých kapitolách, ale tiež odráža chyby v dodržiavaní pravidiel programového rozpočtovania. Počas celého predchádzajúceho kalendárneho roku bolo správcami jednotlivých kapitol vykonaných viac ako 2700 zmien. Najvýraznejšie opatrenia smerujúce k zmene schváleného rozpočtu súvisia napríklad s prekročením limitu výdavkov v kapitole ministerstva vnútra či školstva. Konkrétne ide o sumu 115 mil. eur, ktoré vnútro vyčlenilo na zvýšenie tarifných platov učiteľov základných škôl. Školstvo prekročilo limit výdavkov o 96 mil. eur, ktoré budú použité na zvýšenie platov učiteľov stredných i vysokých škôl. Medzi zmenami je možné nájsť tiež sumu 14,5 mil. eur, ktoré použije rezort zahraničných vecí na nákup nehnuteľnosti pre generálny konzulát v New Yorku.
Príjmy štátneho rozpočtu oproti rovnakému obdobiu minulého roka boli vyššie o 44,1 mil. eur, t. j. 1,5 %. Výdavky štátneho rozpočtu boli medziročne vyššie o 754,8 mil. eur, t. j. o 21,6 %. Štátny rozpočet tak dosiahol ku koncu marca 2019 schodok vo výške 1 166 mil. eur. Uvedené hospodárenie znamenalo medziročné zvýšenie schodku štátneho rozpočtu o 710,7 mil. eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavovalo nárast o 256 %. Jeho zvýšenie ovplyvnila najmä prvá splátka za vojenské lietadlá vo výške 451,5 mil. eur a 34,7 mil. eur za školiace a výcvikové aktivity v rezorte Ministerstva obrany SR. V tomto roku sa predpokladá reálny rast ekonomiky na úrovni 3,5 %, čo predstavuje zmiernenie predpokladov rozpočtu o 1 percentuálny bod. Spomalenie rastu HDP súvisí okrem iného s negatívnymi vývojom v segmente automobilového priemyslu či znižovaním rastu zahraničného dopytu. To môže mať podľa analytikov NKÚ SR v konečnom dôsledku aj vplyv na vývoj daňových príjmov, napr. daň z príjmov právnických osôb, spotrebné dane (viď Graf č. 2). Súčasný vývoj potvrdzuje vyšší rast inflácie. Na toto riziko upozorňoval kontrolný úrad už vo svojom Stanovisku k návrhu rozpočtu v novembri minulého roku. Pozitívnym signálom je pretrvávajúci rast zamestnanosti a tiež lepšia dynamika v odvetví služieb či stavebníctva.
NKÚ SR pred troma rokmi (r. 2016) založil analytickú jednotku, ktorá garantuje prípravu odborných dokumentov súvisiacich napríklad s napĺňaním kľúčových národných projektov, verejných politík, ale aj strategických cieľov, ktorými je Slovenská republika viazaná nielen k partnerom z Európskej únii, ale i k plneniu cieľov medzinárodným inštitúciám (napr. OSN, OECD). V portfóliu jednotky je tiež agenda štátneho rozpočtu. Analytici na základe výsledkov vlastnej kontrolnej činnosti úradu či mapovaniu plnenia strategických cieľov v pôsobnosti jednotlivých rezortov vyhotovuje Stanoviská národnej autority pre externú kontrolu k rozpočtu či záverečnému účtu. Od tohto roka začali národní kontrolóri priebežne monitorovať, hodnotiť vývoj rozpočtového hospodárenia SR.