Bratislava 14. mája  2021 – Najvyšší kontrolný úrad pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2021 upozornil poslancov na riziká, ktoré sa prejavili už v priebehu prvého štvrťroka tohto roka. Okrem iného ide o vysoký počet rozpočtových opatrení v sume cca 4,6 mld. eur. Z toho na rozpočtové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 sa presunulo bezmála 1,2 mld. eur zo všeobecnej pokladničnej správy do rozpočtových kapitol príslušných rezortov.

Z nich najviac smerovalo do podpory oživenia ekonomiky, ochrany zdravia a sociálnej pomoci ľuďom ohrozeným ochorením COVID-19. Rezort práce získal 550 mil. eur na riešenie živnostníkov i zamestnávateľov. Do oblasti verejného zdravotníctva smerovalo 406 mil. eur (napr. na nákup testov a prevádzku mobilných odberných miest). Rezort dopravy získal na podporu subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu ďalších 70 mil. eur.

Druhým rizikom je všeobecné rozpočtovanie verejných financií pre modernizačné projekty mimo jasných programových kapitol vecne príslušných ministerstiev. Z tohto dôvodu sa kapitálové prostriedky určené napríklad pre rezort zdravotníctva na modernizáciu nemocníc či pre rozvoj cestnej infraštruktúry spadajúci do zodpovednosti rezortu dopravy, strácajú vo všeobecnej pokladničnej správe, za ktorú priamo zodpovedá ministerstvo financií. Národná autorita pre oblasť externej kontroly považuje takýto krok nielen za byrokratickú záťaž, ale narúšajú sa tým pravidlá programového rozpočtovania a potiera sa jasná zodpovednosť za plnenie kľúčových cieľov verejných politík zo strany zodpovedných ministerstiev a ministrov.

Hospodárenie štátu bude počas celého roka 2021 výrazne poznačené riešením výziev, ktoré do všetkých oblastí života priniesla pandémia COVID-19. V porovnaní s predchádzajúcim rokom sa však očakáva, že dopady na zamestnanosť a celkový rast ekonomiky nebudú dramatické. Z verejných zdrojov, ktorých celková suma by sa mohla dostať až na úroveň 2 mld. eur, by mali byť podporené opatrenia aktívne stabilizujúce mieru nezamestnanosti na úrovni 7,1 % a ekonomický rast poklesne len o 5,2 %. Slovenská republika vyčlenila za ostatný rok na aktívne riešenie mimoriadnej situácie viac ako 4,6 mld. eur (4,9 % HDP), čo je v porovnaní s krízovým rokom 2009 bezmála dvanásťnásobne viac. Pri pohľade na poskytnutú finančnú podporu zo strany štátov eurozóny sa Slovensko pohybuje na stredných priečkach, pričom najvýraznejšiu pomoc poskytla Litva, Holandsko či Rakúsko (graf č. 1). Vláda okrem podpory smerujúcej do oživenia ekonomiky musí výrazne podporiť Sociálnu poisťovňu. Pre zabezpečenie svojej platobnej schopnosti z titulu zvýšených výdavkov na pandemické dávky, podporu v nezamestnanosti a starobné dôchodky, bude Sociálna poisťovňa potrebovať transfer zo štátneho rozpočtu na úrovni 840 mil. eur. 

Rozpočet verejnej správy pre rok 2020 počítal so schodkom na úrovni 0,49 % a od roku 2021 sa malo Slovensko dostať medzi krajiny s vyrovnaným hospodárením. Prebiehajúca pandémia strategický rozpočtový cieľ zmenila a v minulom roku sa deficit štátu dostal na sumu 5,6 mld. eur, čo je 6,16 % HDP. Doterajší vývoj rozpočtu, či rozpočtov kľúčových verejných korporácií, ale aj prognózy renomovaných inštitúcií naznačujú, že deficit verejnej správy môže v závere roku 2021 atakovať hranicu 10 %. Národní kontrolóri považujú za správne, že poslanci Národnej rady SR podporili vládu a Slovensko nepristúpilo k realizácii zásadných konsolidačných opatrení. „V kritickom období je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi na národnej i regionálnej úrovni podporovala podnikateľské prostredie a prispievala k oživovaniu zdecimovanej ekonomiky“, konštatuje Ľubomír Andrassy. Podpredseda kontrolného úradu dodáva, že zvýšenie dlhu za posledný rok až na úroveň 61 % hrubého domáceho produktu je významným rizikom, ktoré môže ohroziť dlhodobo udržateľný rozvoj spoločnosti. „V čase celosvetovej pandémie je vláda povinná aktívne konať a rôznymi stimulmi zmierňovať jej dopady. Ministri i predstavitelia verejných inštitúcií však musia mať stále na zreteli, že národné i európske prostriedky musia byť napriek mimoriadnej situácii použité maximálne účelne a transparentne“, uzatvára Ľ. Andrassy.

Analytici NKÚ pri pohľade na vývoj tohtoročného rozpočtu upozorňujú tiež na rezervy, ktoré súvisia s využívaním európskej finančnej pomoci. Slovensko má po Španielsku druhé najpomalšie tempo čerpania financií generovaných z fondov EÚ. Z celkovej alokácie pomoci na úrovni 13,8 mld. eur v programovom období 2014 – 2020 dokázala naša krajina vyčerpať len 45 % (cca. 5,9 mld. eur), pričom priemer štátov Európskej únie je na úrovni 54 % (graf č. 2). Kontrolóri pripomínajú, že Slovensko má dlhodobo okrem nízkeho čerpania aj problémy s finančnými korekciami a nezrovnalosťami, čo sa premieta do znižovania čistej finančnej pozície SR z európskeho rozpočtu. Národná autorita pre externú kontrolu upriamuje pozornosť vlády, ale aj parlamentu na výrazný časový sklz pri realizácii vybraných infraštruktúrnych projektov, akými je výstavba nových cestných úsekov na diaľnici D1. V prípade stále neukončeného úseku Lietavská Lúčka – Višňové – Dubná Skala bude meškanie viac ako štyri roky a 11 kilometrový úsek Hričovské Podhradie – Lietavská Lúčka meškal tri roky.
 

Správa o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za 1. štvrťrok 2021 (PDF, 1,3 MB)

 

PRÍLOHY

Graf č. 1: Porovnanie COVID-19 výdavkov 2020 v rámci Eurozóny + protikrízové výdavky 2009

 

Graf č. 2: Porovnanie čerpania EŠIF s ostatnými členskými krajinami EÚ + VB k 31. 3. 2021

None