Z povinnej škôlky pre 5-ročných benefitujú všetci, najmä deti zo sociálne znevýhodneného prostredia - NKU
Bratislava 4. februára 2022 – Napriek pozitívnemu vplyvu a postupnému zvyšovaniu zaškolenosti detí pred nástupom na základnú školu, dostupnosť predprimárneho vzdelávania naráža v obciach naďalej na problémy. Najčastejšie ide o kombináciu štyroch rizík – nedostatočnej kapacity škôlok, ich problematického financovania, nedostatku tzv. inkluzívnych pracovníkov či ich veľkej vzdialenosti pre sociálne slabšie rodiny, ktoré majú problémy aj s rôznymi formálnymi i neformálnymi poplatkami. Kontrola Najvyššieho kontrolného úradu SR (NKÚ) potvrdila, že kapacity škôlok kontrolovaných samospráv sú najmä v prípade menších obcí naplnené prevažne deťmi, pre ktoré je predprimárne vzdelávanie povinné. Znížila sa tak jeho dostupnosť pre mladšie ročníky. Pre budovanie nových zariadení či vytváranie podporného personálu v materských školách sú však príjmy obcí nedostatočné. Samosprávy sú tak závislé na externých zdrojoch financovania, najmä na eurofondoch.
NKÚ parlamentu navrhuje, aby zaviazal ministerstvo školstva predložiť ucelenú koncepciu predprimárneho vzdelávania. Tá by mala komplexne riešiť najmä zabezpečenie kapacít, financovanie, personálne zabezpečenie a vybavenie materských škôl a zároveň konkretizovať plánované opatrenia pre najbližšie obdobie.
V porovnaní s priemerom EÚ máme nízku mieru zaškolenosti detí v predprimárnom vzdelávaní. Škôlkari, ktorí ho absolvujú, sú vo všeobecnosti lepšie pripravení na vstup do školského procesu. Deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia z kvalitného predprimárneho vzdelávania benefitujú najviac. Ako ukázala analýza výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením z dielne Útvaru hodnoty za peniaze z roku 2020, takéto deti majú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní. Naopak viac ako 4-násobne vyššie zastúpenie v špeciálnom školstve a 8-násobne vyššiu mieru opakovania ročníka.
Jedným z hlavných dôvodov je nedostatok kapacít materských škôl. V prípade marginalizovaných rómskych komunít sa nabaľujú problémy s nedostupnosťou škôlok pre deti, ako aj jazykové, kultúrne a finančné bariéry. Práve povinné predprimárne vzdelávanie pre 5-ročné deti od roku 2021 bolo riešením čo najskoršieho vzdelávania detí zo sociálne znevýhodneného prostredia. Národní kontrolóri sa zamerali na jeho dostupnosť v deviatich obciach a mestách Banskobystrického samosprávneho kraja so zámerom pozrieť sa na to, ako obce participujú na zabezpečovaní dostupnosti pri snahe zvýšiť zaškolenosť detí. Kontrolované boli roky 2018 až 2021.
Nedostatočné kapacity materských škôl pre mladšie deti
Kapacity škôlok kontrolovaných obcí a miest pre prijatie detí s povinným predprimárnym vzdelávaním sa v školskom roku 2021/2022 zvýšili. Avšak nárastom záujmu o vzdelávanie 5-ročných sa znížili šance na prijatie pre mladšie ročníky. Vypuklejšia bola situácia v obciach, ktoré mali väčšinou len jednotriednu materskú školu prevažne obsadenú staršími deťmi. Kontrola potvrdila pozitívny vplyv zavedenia povinného predprimárneho vzdelávania pre 5-ročné deti, ktorý sa prejavil aj na celoslovenskej úrovni (graf). Okrem limitovaných kapacít škôlok existovala pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia aj finančná bariéra, ktorú predstavovali formálne a neformálne poplatky, ale aj potreba zabezpečiť pre dieťa ďalšie veci pri nástupe do materskej školy. Niektoré obce, najmä s vyšším podielom rómskych obyvateľov, sa rozhodli hradiť materskej škole náklady na výchovu a vzdelávanie, či stravovanie za rodičov detí.
Každá materská škola by v súčasnosti mala byť schopná poskytovať podmienky pre inkluzívne vzdelávanie, ktoré je hlavne pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami kľúčovým predpokladom pre získanie akýchkoľvek základných zručností, vrátane digitálnej gramotnosti. Tieto deti však musia byť najskôr identifikované. Kontrolou bolo zistené, že škôlky kontrolovaných obcí vykazovali deti zo sociálne znevýhodneného prostredia so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v nízkom počte, resp. neevidovali žiadne takéto dieťa, pričom ich navštevovali deti z rodín v hmotnej núdzi a marginalizovaných rómskych komunít. Pri porovnaní s počtom detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v základných školách bola v týchto počtoch zistená disproporcia, ktorá sa prejavuje aj na národnej úrovni.
V súvislosti s predpokladaným zavedením povinného predprimárneho vzdelávania, postupne pre deti vo veku štyroch a následne troch rokov, národní kontrolóri upozorňujú na možný nedostatok kapacít materských škôl v obciach a mestách, ktoré zatiaľ nevykázali zamietnuté žiadosti o prijatie dieťaťa. V roku 2020 bolo na Slovensku vyše 177-tisíc 3 až 5-ročných detí. Ich počet mal kulminovať v roku 2021 na hodnote asi 180-tisíc a do roku 2025 by sa mal znížiť na približne 170-tisíc. „Je preto potrebné budovať, resp. rozširovať priestorové možnosti existujúcich zariadení aj s ohľadom na demografický vývoj, aby po období kulminácie počtu detí nezostali vybudované kapacity škôlok nevyužité. Vhodným riešením by bolo stavať ich s perspektívou ich ďalšieho aktívneho využitia na iný sociálny či edukačný účel,“ uviedol podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy. Kontrolný úrad odporúča pri implementácii pripravovaného právneho nároku na miesto v materskej škole pre deti vo veku 4 a neskôr 3 roky stanoviť jeho účinnosť až po vytvorení dostatočných kapacít.
Problémy pri evidencii detí a čerpaní príspevku na dopravu
Kontrolou boli zistené systémové nedostatky pri plnení novej povinnosti samosprávami a materskými školami, a to pri evidovaní detí s trvalým pobytom v obci a overovaní, kde dané dieťa absolvuje povinné predprimárne vzdelávanie. V prípade, že dieťa navštevovalo škôlku v inej obci, oznamovanie spádovej škôlke nefungovalo dostatočne. V obciach bez materskej školy, ktoré nemali s inou obcou uzatvorenú dohodu o spádovej materskej škole, mohli ostať niektoré deti mimo systému. Kontrolóri z tohto dôvodu odporúčajú upraviť v legislatíve nastavenie oznamovania plnenia povinného predprimárneho vzdelávania v inej obci nie príslušnej spádovej materskej škole, ale priamo obci. Zároveň odporúčajú stanoviť obciam povinnosť oznámiť neplnenie povinnosti zákonných zástupcov prihlásiť svoje 5-ročné dieťa do škôlky príslušnému orgánu štátnej správy. Túto povinnosť teraz vykonávajú riaditelia materských škôl. Pri zavádzaní povinného predprimárneho vzdelávania chýbala samosprávam aj väčšia metodická podpora a včasná informovanosť zo strany ministerstva.
Kontrola odhalila aj ďalšie systémové nedostatky vyplývajúce z nastavenia legislatívy. Príkladom je príspevok na dopravu, ktorý môžu deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, ale aj ostatné deti, využívať len čiastočne. Podmienkou je samotná existencia potrebného dopravného spojenia. Okrem toho, na osady, ktoré sú síce vzdialenejšie od obce, ale tvoria jej miestnu časť, sa príspevok nevzťahuje. Nevypláca sa ani osobe, ktorá musí s dieťaťom do škôlky cestovať. „Tieto skutočnosti sa v konečnom dôsledku negatívne premietajú v dochádzke detí do školských zariadení z tých obcí, ktoré ich nemajú zriadené, alebo deti musia s rodičmi dochádzať do škôlky zo vzdialenejších osád,“ približuje Ľ. Andrassy.
Dochádzku v druhom polroku 2020 a v roku 2021 ovplyvnila aj prebiehajúca situácia v súvislosti s pandémiou Covid-19, keď sa do materských škôl vrátilo menej detí aj zo sociálne znevýhodneného prostredia, pretože rodičia mali obavu z nakazenia. Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča venovať pozornosť a motivovať zákonných zástupcov detí, najmä zo sociálne znevýhodneného prostredia, k riadnej dochádzke detí do škôlky. „Napríklad zvýšením informovanosti o význame predprimárneho vzdelávania či prostredníctvom nárokovateľných finančných príspevkov. Bez riadnej účasti detí na povinnom predprimárnom vzdelávaní stráca tento inštitút na svojom význame,“ uzatvára podpredseda slovenských kontrolórov.
Graf 1: Vývoj počtu detí v materskej škole a detí z rodín v hmotnej núdzi podľa veku
Zdroj: CVTI SR; stav k 15.9. príslušného roka, údaje za rok 2021 sú predbežné