Bratislava 22. septembra 2023 – Súčasný model núdzových zásob ropy a ropných výrobkov zabezpečuje zásoby týchto komodít v požadovanom množstve. Nastavený je ale veľmi zložito, netransparentne a bez aktívneho vstupu súkromného sektora by bol nefunkčný. To sú závery follow-up kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR v Správe štátnych hmotných rezerv (SŠHR), ktorá je orgánom dozoru štátu tejto verejnej politiky a spoluzodpovedá za Spoločnosť pre skladovanie (SpS), ktorá zabezpečuje skladovanie núdzových zásob ropy. Skladovanie núdzových zásob ropných výrobkov (benzín, nafta, letecké palivo) zabezpečuje súkromný sektor. Národná autorita pre externú kontrolu sa opakovane pozrela na to, ako sú na Slovensku zabezpečované núdzové zásoby týchto strategických komodít a keďže po kontrole z roku 2020 neboli prijaté dostatočné opatrenia, zistenia z aktuálnej kontroly zašlú kontrolóri priamo vláde. „Viac ako rok a pol trvajúci vojnový konflikt na Ukrajine zdôraznil význam funkčného nastavenia núdzových zásob ropy a výrobkov z nej pre fungovanie štátu. Odporúčame preto vláde, aby komplexne zanalyzovala efektívnosť existujúceho systému a následne rozhodla o potrebných zmenách, pretože naše zistenia odhalili významné riziká spojené nielen s netransparentnosťou fungovania spoločnosti, ale i ekonomicky nevyváženým postavením štátu a súkromného partnera,“ zdôraznil predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. „Slovensko musí byť pripravené na úplné zastavenie dodávok ruskej ropy, čo si vyžaduje legislatívne zmeny v udržateľnom riadení núdzových zásob. Existujúca infraštruktúra totiž neumožňuje iné dopĺňanie zásob ako ropou dopravovanou z Ruska,“ dodal Ľ. Andrassy. O záveroch kontroly, ako i o ďalších zisteniach úradu z predchádzajúcich kontrol, informoval predseda pravidelnou správou určenou najvyšším ústavným činiteľom – prezidentku Zuzanu Čaputovú, predsedu NR SR Borisa Kollára a povereného premiéra Ľudovíta Ódora.

Existujúci tzv. agentúrny systém zabezpečenia núdzových zásob ropy a ropných výrobkov vznikol pred desiatimi rokmi (2013), keď bez odbornej analýzy bola založená SpS ako dcérska spoločnosť štátneho podniku Transpetrol a SŠHR, ktoré dovtedy spoločne zabezpečovali túto strategickú oblasť. Transpetrol poskytuje na základe zmluvy za približne 19 miliónov ročne SpS služby, ktoré robil predtým vo vlastnej réžii. Založená bola aj Agentúra pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov (EOSA), v ktorej 70 % vlastní štát a 30 % má súkromný sektor. Tá sa stará o udržanie núdzových zásob ropy a ropných produktov, vrátane ich financovania. „Kontrola ukázala, že Spoločnosť pre skladovanie sa javí v systéme krízového riadenia štátu pri zabezpečení núdzových zásob ako nadbytočná a komplikuje jeden z kľúčových systémov krízového riadenia. Väčšinu služieb poskytovaných v agentúrnom modeli pritom zabezpečuje prostredníctvom tretích strán a je len vlastníkom skladovacích zariadení na ropu a ropné výrobky s nevysporiadanými majetkovými vzťahmi,“ priblížil šéf kontrolného úradu. Spresnil, že skladovacie zariadenia na ropu a ropné výrobky, ktoré sú vo vlastníctve SpS, neposkytujú potrebnú minimálnu kapacitu. Nehovoriac o tom, že spoločnosť ich prenajíma za 1,4 milióna eur súkromnému Zväzu pre skladovanie (dcérska spoločnosť Slovnaftu, a. s.), ktorý následne zabezpečuje skladovanie zásob ropných výrobkov pre Agentúru. Štátna spoločnosť nevlastní ani príslušenstvo k nádržiam na ropné výrobky, pretože tie patria spoločnosti Slovnaft. Zároveň nevlastní pozemky pod skladovacími zariadeniami, ani prístupové komunikácie k nim. Všetky skladovacie zariadenia sa nachádzajú v areáloch súkromnej spoločnosti.

Kontrolóri NKÚ vo svojej správe zároveň upozorňujú na skutočnosť, že Spoločnosť pre skladovanie nevstupuje do cenotvorby za skladovanie ropných výrobkov, tú určuje skladovateľ, teda súkromný sektor. Už pri kontrole v roku 2020 boli národnými kontrolórmi identifikované nehospodárne výdavky vo výške viac ako 190 miliónov eur, súvisiace so vznikom a prevádzkou Agentúry pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov a reštrukturalizáciou jej úveru, ktoré by nevznikli, ak by nedošlo k zmene správy núdzových zásob ropy. Tentoraz kontrolóri poukazujú na navýšenie nákladov v rokoch 2020 až 2022 o 22 miliónov eur, keďže SpS musí platiť materskej spoločnosti Transpetrol za služby, ktoré predtým poskytovala priamo. „Toto nehospodárne riadenie spoločností, kde má dôležité postavenie štát, sa v konečnom dôsledku premieta do výstupnej ceny ropných produktov, ktoré platí zákazník, teda každý občan v cenách ropných produktov,“ upozornil Ľ. Andrassy. V existujúcom systéme je aj riziko presúvania nákladov z materskej spoločnosti Transpetrol na dcérsku spoločnosť SpS. Kontrolóri tiež identifikovali závažné nedostatky v hospodárnosti, napríklad pri vynakladaní financií na propagáciu a reklamu a pri poskytovaní rôznych hodnotných darov. Predseda národnej autority pre externú kontrolu zároveň na margo záverov z auditu upozorňuje poslancov parlamentu i členov vlády, že spoločnosť si neplní strategické ciele podľa akcionárskej zmluvy a manažérske riadenie v nej je nekoncepčné a nekoordinované pri zabezpečovaní dostatočných skladovacích kapacít do budúcna, resp. ich obnovy a modernizácie.

Kontrolný úrad troch najvyšších ústavných činiteľov informoval aj o záveroch ďalších svojich kontrol. NKÚ sa dlhodobo venujú štátnemu manažmentu nakladania so strategickými surovinami. Okrem ropy poskytli informácie, týkajúce sa aj politiky štátu vo vzťahu k vode a pripájaniu slovenských domácností na verejnú kanalizačnú sieť. Tempo pripájania vlastníkov nehnuteľností k verejnej kanalizácii je slabé, ročne nedosahuje ani jedno percento. Hoci napojenie domácností a nehnuteľností na pitnú vodu či verejnú kanalizáciu je štandardom 21. storočia, v kontrolovanom roku 2021 bolo na ňu napojených len 70 % obyvateľov. Zodpovedné štátne inštitúcie si dlhodobo neplnia záväzky pri projektoch odkanalizovania územných sídel a Európska komisia už preto začala voči Slovensku proces infringementu, upozornil ústavných činiteľov predseda úradu.

Príkladom absolútneho plytvania a vážneho zlyhania vnútornej kontroly je projekt elektronického monitoringu väznených osôb (ESMO), ktorý realizovalo ministerstvo spravodlivosti. Ide o projekt za viac ako 50 miliónov eur, no počas kontrolovaných šiestich rokov bol využitý v priemere len na 10 percent. Tento projekt sprevádzali zásadné pochybenia od počiatočného nastavovania merateľných parametrov, cez fázu jeho praktickej realizácie až po udržateľnosť. Výsledky kontroly odstúpil úrad orgánom činným v trestnom konaní. Národná autorita pre externú kontrolu pravidelne kontroluje aj fungovanie štátnych podnikov. Aktuálne sme kontrolovali Letové prevádzkové služby a štátne lesy. Potvrdzuje sa, že legislatíva z roku 1990, na základe ktorej fungujú štátne podniky, je stará a je potrebné ju zásadne zmeniť. Opakovane sa kontrolóri pozreli aj na kvalitu ubytovania vysokoškolákov na slovenských internátoch. Úrad v roku 2018 upozornil na kritickú situáciu ubytovacích zariadení, následne vláda vyčlenila 50 mil. eur na ich obnovu. Kontrolóri preto preverovali, ako sa to premietlo do kvality ponúkaných ubytovacích služieb. Pohľad na činnosť samospráv priniesli tri kontroly. Kontrola správy elektronických dokumentov ukázala, že elektronizácia samosprávam neuľahčila vydávanie rozhodnutí a ani nepriniesla zrýchlenie procesov. Kontrolóri sa pozreli aj na to, či zavedenie poplatku za rozvoj bolo pre obce prínosné a ako sa samosprávy vysporiadali s agendou poskytovania ubytovania vojnovým utečencom z Ukrajiny. Analytici NKÚ zverejnili dve svoje odborné analýzy, týkali sa covidovej pomoci a odbornosti vzdelávania na základných školách.

Správa o výsledku z kontroly - "Núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov" (PDF, 1,5 MB)