Bratislava  20. septembra 2019 –  Pripravenosť samospráv na poskytovanie  služieb elektronicky výrazne vzrástla, kľúčovým problémom rozvoja elektronickej komunikácie je nezáujem či nedôvera ľudí. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ SR) zároveň vidí rezervy v nedostatku financií zo strany miestnej samosprávy a problémom môže byť tiež malá prívetivosť informačných systémov používaných verejnou správou. Národní kontrolóri preverili plnenie 428 opatrení, ktoré prijali obce a mesta na základe záverov kontrolnej akcie „eGovernmentu a informačných systémov miest a obcí“, ktorá bola vykonaná v roku 2017. Takmer 80% opatrení bolo účinných avšak naďalej pretrvávajú problémy pri zverejňovaní informácií. Pozitívne možno hodnotiť bezmála trojnásobný nárast elektronickej komunikácie medzi obecným úradom a verejnou či privátnou inštitúciou (pozri prílohu).

Od začiatku novembra 2016 platí povinnosť všetkých orgánov verejnej moci, vrátane subjektov územnej samosprávy vykonávať verejnú moc elektronicky. Občania aj podnikatelia majú nárok na poskytovanie služieb verejnej správy elektronicky, bez potreby osobných návštev úradov a straty času, či ďalších s tým súvisiacich nákladov. Je však na samotných občanoch či elektronický spôsob komunikácie s úradom využijú. „Elektronická komunikácia posúva vzťahy medzi samosprávou a obyvateľmi mesta či obce na kvalitatívne vyššiu úroveň. Kľúčovým faktorom je však dôvera ľudí v systém, presvedčenie, že tradičný papier už nepotrebujem na to, aby som správne vybavil úradné povinnosti v akejkoľvek verejnej inštitúcií“, konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Aj preto národná autorita pre externá kontrolu upozorňuje vládu SR na potrebu viesť cielené a pozitívne kampane, ktorými by boli ľudia vedení, motivovaní s dôverou využívať elektronické služby štátu. „Opatrenia, ktoré realizovali v ostatých dvoch rokoch miestne samosprávy po kontrolnej akcii NKÚ SR z roku 2017 prispeli k vyššej pripravenosti samospráv na každodenný výkon verejných služieb s využitím moderných informačných technológií“, dodáva predseda slovenských kontrolórov.

Pretrvávajúcim nedostatkom, na ktorý upozorňuje kontrolný úrad dlhodobo, je nedodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Ostatná kontrolná akcia odhalila, že viac ako polovica zistených nedostatkov súvisí práve s agendou sprístupňovania, resp. nesprístupňovania oficiálnych materiálov, dokumentov zo strany vedenia obce, mesta. Tento nedostatok sa tak premieta do nedôvery občanov voči verejným inštitúciám a môže taktiež viesť k obmedzovaniu priamej kontroly samosprávy zo strany jej obyvateľov. Menšiu frekvenciu nedostatkov (31%) než v roku 2017 zaznamenali kontrolóri v oblasti informačnej bezpečnosti. Na druhej strane, NKÚ konštatuje zlepšenie v schopnosti samospráv podpisovať vydané úradné rozhodnutia v elektronickej forme prostredníctvom zaručenej elektronickej pečate, čo aktuálne chýbalo len trom kontrolovaným subjektom. Pred dvoma rokmi to nerealizovala viac ako 70% kontrolovaných samospráv. Pozitívne sú kontrolórmi hodnotené aktivity samospráv v oblasti propagácie eGov, ktoré však svojou silou nemôžu nahradiť edukačné, komunikačné projekty na národnej úrovni, obce a mestá nemôžu nahrádzať úlohu štátu pri podpore dôvery verejnosti k elektronickým službám štátu.

Hodnotenie eGov

Obce a mestá čelia problémom so stúpajúcimi nákladmi na informačné technológie, komplikovanosti ISVS, nárastom predpisov v danej oblasti a potrebe častých aktualizácií, zvyšujúcim sa nárokom na ich zamestnancov. Avšak tak ako sa zvyšuje počet, či objem komunikácie, rastú aj ich zručnosti a skúsenosti s informačným systémom verejnej správy a následne rastie spokojnosť s vývojom eGov. Negatívne hodnotenie rozvoja eGov bolo zaznamenané len v štyroch percentách prípadov. 47% samospráv pri porovnaní rokov 2017 a 2018 považuje úroveň celého eGov systému za zlepšenú, 45% za nezmenenú a 4% za nezmenenú až zlepšenú, pričom časť by privítala inováciu elektronických služieb.

Bariéry rozvoja eGov

Finančné zdroje obcí označuje najvyššia autorita externej kontroly na Slovensku za jednu z významných bariér rozvoja elektronického výkonu verejnej moci a plnenia kompetencií obcí a miest. Hlavnou externou prekážkou je podľa samospráv tiež malý podiel občanov s aktivovanou e-schránkou. Analýza NKÚ SR ukázala, že z celkového počtu 148 493 obyvateľov, ktorí mali k 31. decembru 2018 trvalý pobyt v kontrolovaných obciach, malo aktívnu elektronickú schránku 0,45 % obyvateľov. Aj preto v roku 2018 len 3 obce doručili aspoň jeden výmer rozhodnutí o vyrubení dane z nehnuteľnosti, fyzickej osobe – občanovi elektronicky. Obyvatelia naďalej preferujú osobný, či listinný kontakt s úradmi. Rast e-komunikácie je najmä medzi inštitúciami a s právnickými osobami.

Záver

V celkovom hodnotení NKÚ sa nepotvrdila  odlišnosť v pripravenosti mesta či obce na základe geografickej polohy alebo veľkosti obce či mesta, alebo veľkosti rozpočtu. Prvoradým v pripravenosti na kvalitné poskytovanie elektronických služieb a elektronickú komunikáciu celkovo bol prístup jednotlivca, či konkrétnej samosprávy, nie vzdialenosť od hlavného či krajského mesta. „Informatizácia v samospráve je jedným z mála úspešných IT projektov s pozitívnym celoslovenským vplyvom na napĺňanie potrieb každého občana. Na rozvoj eGovernmentu je však potrebná výraznejšia aktivita na celoštátnej úrovni. Tak v oblasti zlepšovania systému, v tvorbe užívateľsky prívetivých e-služieb, ako aj v budovaní dôvery občanov v systém. Naše odporúčania na zlepšenie situácie sme preto zaslali priamo Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu, ako aj ZMOS a UMS“, uviedol na záver hodnotenia výsledkov kontroly K. Mitrík.  

Príloha

Interaktívna verzia Mapy účinnosti s názovom "Účinnosť opatrení NKÚ SR (podiel)" - Percento plnenia opatrení v oblasti eGov

 

Záverečná správa - Plnenie opatrení prijatých na odstránenie nedostatkov zistených kontrolami, ktoré vykonal NKÚ SR (PDF, 1,1 MB)

None