Bratislava  27. november  2020 – Elektronizácia súdnictva má významný vplyv na skrátenie dĺžky procesov a môže pozitívne prispieť k zvýšeniu dôveryhodnosti súdnictva v očiach verejnosti. Elektronická komunikácia súdov, zvlášť v oblastiach, ktoré majú pomáhať podnikateľom, výrazne zaostáva. Rezort spravodlivosti v súčasnosti stojí pred kľúčovými zmenami zameranými na digitalizáciu obchodného registra či zjednodušenie celého procesu registrácie obchodných spoločností. Analytici Najvyššieho kontrolného úradu SR pozitívne hodnotia zavedenie niektorých elektronických služieb pre podnikateľov, ako napr. elektronické doručovanie, elektronický súdny spis či register doložiek. Upozorňujú však, že stále nie sú dotiahnuté do užívateľsky vhodného konca a len čiastočne pomohli odbyrokratizovať súdy a napĺňať antibyrokratický princíp jedenkrát a dosť. Proces zápisu konečných užívateľov výhod nebol podľa kontrolného úradu zvládnutý a je ďalším príkladom zlej praxe v informatizácii spoločnosti.

Dôvera v slovenskú justíciu je dlhodobo jedna z najhorších v Európskej únii a v roku 2020 sa prepadla na nelichotivé posledné miesto. Medzinárodné štúdie poukazujú na fakt, že zvyšovanie dôvery v súdnictvo môže pomôcť pri zlepšovaní podnikateľského prostredia a prispieť k vyššej konkurencieschopnosti podnikov. Efektívny systém justície je podľa EÚ jedným zo základných prvkov politickej a ekonomickej stability a životnej úrovne v každej demokratickej spoločnosti. Podľa odborných štúdií OECD dĺžka súdneho konania súvisí skôr so štrukturálnym usporiadaním súdov, ako s objemom financií vyčlenených pre oblasť spravodlivosti. Národná autorita pre oblasť externej kontroly pripomína, že súdne procesy môže urýchliť najmä elektronizácia, aktívne riadenie prípadov s využitím moderných informačných technológii.

Infografika na stiahnutie (PDF, )

NKÚ upozorňuje rezort spravodlivosti, že napriek niektorým reformám sa ani zďaleka nepribližujeme národným cieľom ako napr. snaha dosiahnuť 15. miesto v medzinárodnom hodnotení DOING BUSINESS (viď graf č.1). Slovensko sa dnes nachádza na nepríjemnom 45 mieste. V európskom priestore dôveruje nezávislej súdnej moci viac ako polovica podnikateľov (54%), slovenským súdom dôveruje len 15% podnikateľov a necelých 26% bežných občanov. Nedôvera v súdnu moc sa pritom z hľadiska udržateľného rozvoja krajiny môže negatívne premietať do nižšieho hospodárskeho rastu, menšieho záujmu podnikateľov o investovanie na Slovensku či transparentnosti vo verejnom živote.  

Rezort spravodlivosti zaviedol v ostatných rokoch niektoré reformy užitočné najmä pre podnikateľov, napr. elektronické doručovanie, elektronický súdny spis či register doložiek, avšak ich kvalita je vzhľadom na ich neúplnosť a nedostupnosť nedostatočná. Kontrolný úrad pozitívne hodnotí, že ministerstvo spravodlivosti pred reformou tohto kľúčového obchodného registra pripravilo návrh opatrení a analyzovalo problematické oblasti. Realizácia sa však kvôli zdĺhavému verejnému obstarávania stále odkladá (viď graf č. 2). Už v minulom roku mali byť v obchodnom registri vyčistené nekorektné údaje a zlé zápisy, dodnes to nebolo zrealizované a stále je táto aktivita len vo fáze prípravy.

Jednou z významných výziev je zlepšenie služieb obchodného registra. Termíny nasadanie novej verzie užívateľsky prívetivého obchodného registra či skrátenie lehoty na zápis do registra sú pre odbornú i laickú verejnosť neznáme. Súčasťou zmien v registri malo byť aj rozšírenie registrátorov, teda tých inštitúcií, ktoré sú oprávnené zapísať obchodnú spoločnosť do registra. Dnes tieto úkony môže robiť len osem súdov, reformný zámer pritom počíta až so 150 registrátormi. S obchodným registrom súvisí aj zápis konečných užívateľov výhod, ktorý v posledných troch mesiacoch roka 2019 neprimerane zahltil súdy, ktoré sa nevedeli a stále nevedia vysporiadať s obrovským množstvom návrhov na zápis do obchodného registra. To spôsobilo výrazné predĺženie lehôt na zápis spoločností do registra, ktoré malo byť podľa zákona vykonané do dvoch dní a súčasne zákonom stanovená lehota na zápis konečných užívateľov výhod nebola dodržaná. V realite to trvalo niekoľko mesiacov. V decembri 2019 mali súdy medziročne o takmer 800 % viac podaní ako rok predtým. Najväčší nápor mal bratislavský registrový súd, ktorý dostal v období septembra až decembra 2019 takmer 52 tisíc podaní v agende obchodného registra.

Analytici národnej autority pre oblasť kontroly zhodnotili tiež ďalšie formy elektronickej komunikácie súdnictva ako napr. register doložiek právoplatnosti a vykonateľnosti súdnych rozhodnutí. Aj pri týchto projektoch boli naplnené ciele len čiastočne a to aj preto, že systém umožňuje preveriť či rozhodnutie súdu nadobudlo právoplatnosť, avšak bez právnej záväznosti. Ak by boli zverejnené rozhodnutia právne záväzné, znížilo by to záťaž súdov a zároveň by občania nemuseli duplicitne, v rozpore s pravidlom jeden krát a dosť, predkladať doklady napr. o právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu k návrhu na vykonanie exekúcie.

 

PRÍLOHY

Graf č. 1: Nezávislosť súdov a sudcov podľa Eurobarometra v rokoch 2016 – 2020

Zdroj: spracované na základe dát: EUROBAROMETER. 2016 – 2020. Perceived independence of the national justice systems in the EU among companies a Perceived independence of the national justice systems in the EU among the general public [on-line]. .

Poznámka: Odpoveď respondentov na otázky: Ako by ste hodnotili súdny systém (v krajine) z hľadiska nezávislosti súdov a sudcov? Povedali by ste, že je veľmi dobrý, celkom dobrý, celkom zlý alebo veľmi zlý?

 

Graf č. 2: Plán a skutočná realizácia projektu obchodného registra

Zdroj: ÚVO. 2020. Prehľad rozhodnutí o námietkach a MS SR.

Analytický komentár - Stav a elektronizácia súdnictva  (PDF, 553 kB)

None