Bratislava  12. novembra 2021 – Príprava rozpočtu na rok 2022 prebiehala v podmienkach pokračujúcej pandémie ochorenia COVID-19 a neistoty ohľadne jej budúceho vývoja. Vláda SR predpokladá, že deficit rozpočtu verejnej správy sa dostane na úroveň 4,9 %, čo predstavuje sumu 5,2 miliardy eur (graf č. 1). Národná autorita pre oblasť externej kontroly v tejto súvislosti upozorňuje vo svojom stanovisku k návrhu budúcoročného rozpočtu poslancov Národnej rady SR, že od roku 2022 sa začnú uplatňovať pravidlá Paktu stability a rastu, čo znamená, že na základe nominálneho deficitu nad 3 % vstúpi Slovensko do procedúry nadmerného deficitu. Pri pohľade na vývoj situácie existuje vysoké riziko pre nesplnenie tohto cieľa. Jednou z ciest, ktorá by mohla minimalizovať toto riziko je novelizácia zákona o rozpočtovej zodpovednosti, ktorá by okrem iného zaviedla výdavkové stropy.

 

Graf č. 1: Vývoj schodku verejnej správy v rokoch 2008 až 2024 (v % HDP)

Zdroj: Návrh RVS na roky 2022 až 2024; ŠÚ SR; *očakávaná skutočnosť; **prognóza

K rastu hospodárstva a oživeniu verejných financií môžu aktívne prispieť financie z fondov Európskej únie. Slovensko sa nachádza v období, kedy má ešte k dispozícii bezmála 7,9 miliardy eur z končiaceho programového obdobia a zároveň sumu 6,3 miliárd eur z Plánu obnovy a odolnosti. Rok 2022 je rokom, kedy budú rozbehnuté výzvy z nového programového obdobia. Slovenská republika tak môže do roku 2030 využiť bezmála 27 miliárd eur pre udržateľný rozvoj spoločnosti, pre podporu inovácií v oblasti životného prostredia, rozvoj dopravnej infraštruktúry či modernizáciu zdravotníctva a školstva. Najvyšší kontrolný úrad v tejto súvislosti upozorňuje na dlhodobo pretrvávajúce problémy s čerpaním európskej finančnej pomoci, pričom naša krajina sa v tomto roku prepadla na posledné miesto v rámci EÚ27 a aktuálne čerpanie je len na úrovni 45 % (graf č. 2).

Graf č. 2: Medzinárodné porovnanie čerpania EŠIF v rámci EÚ27 k 30. 6. 2021 (v %)

Zdroj: Európska komisia; dáta sú aktualizované k 6. 10. 2021

Poznámka: Údaje z Európskej komisie zahŕňajú aj Program rozvoja vidieka a zároveň ide o všetky predložené žiadosti, ktoré nie sú očistené o nezrovnalosti.

 

Analytici kontrolného úradu v návrhu rozpočtu identifikovali riziká, ktoré sú spojené s dodržiavaním pravidiel programového rozpočtu, viazaním prostriedkov na konkrétne programy a ciele, či rozpočtovaním kapitálových výdavkov ministerstiev vo Všeobecnej pokladničnej správe (VPS). Objem finančných zdrojov viazaných vo VPS sa vyšplhal na sumu viac ako 6,2 miliardy eur. Rozpočet kapitálových výdavkov na rok 2022 je poznačený tzv. nulovým štartovacím rozpočtom. Jeho primárnym cieľom je podporovať pripravené a návratné projekty. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje parlament na skutočnosť, že v návrhu rozpočtu sa nenachádzajú konkrétne projekty, významné investičné aktivity, ktoré by mali byť štátom v roku 2022 podporené. Ako príklad je možné uviesť neprehľadné alokovanie výdavkov štátu na dopravné projekty. Kontrolný úrad v tejto súvislosti odporúča zverejniť aktualizovaný harmonogram dopravných investícií spolu so zoznamom projektov, ktoré majú byť v nadchádzajúcom roku podporené zo štátneho rozpočtu.

Na základe záverov z kontrolných akcií realizovaných v ostatných troch rokoch, analytici upozorňujú na riziká plynúce z absencie koncepčných riešení dlhodobo udržateľného financovania verejného zdravotníctva a v tejto súvislosti taktiež neustáleho zadlžovania nemocníc. V súčasnosti sa dlh univerzitných a fakultných nemocníc šplhá už k jednej miliarde eur (graf č. 3). Ako vážny problém nielen pre súčasnosť, ale aj budúcnosť, sa ukazuje nedostatok lekárov i stredného zdravotníckeho personálu. Budúcoročný rozpočet nepočíta ani so žiadnym významným riešením oblasti prevencie. Z dostupných údajov pritom vyplýva, že na Slovensku máme najnižšie výdavky na preventívnu zdravotnú starostlivosť spomedzi všetkých krajín EÚ. Ročné výdaje viazané na prevenciu nedosahujú ani 10 eur na obyvateľa.

Graf č. 3: Vývoj stavu záväzkov univerzitných a fakultných nemocníc od roku 2013 (v mil. eur)

Zdroj: MZ SR

Vláda sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zabezpečiť adekvátne ohodnotenie pedagogických a odborných zamestnancov v školstve. Návrh rozpočtu však indikuje zníženie nominálnych miezd v regionálnom školstve o približne 1 % oproti očakávanej skutočnosti roku 2021. Ešte výraznejší pokles priemerných mzdových výdavkov je možné sledovať v oblasti týkajúcej sa verejných vysokých škôl a univerzít. Poslanci slovenského parlamentu sa v stanovisku NKÚ dozvedia tiež to, že v rozpočte pre budúci rok nie sú rozpočtované prostriedky, ktoré by mali naplniť opatrenia súvisiace so zvýšením rodičovského príspevku, zjednotením výšky príspevku pri narodení dieťaťa alebo s postupným zvyšovaním rodinných prídavkov podľa veku dieťaťa.

Stanovisko NKÚ SR k návrhu Štátneho rozpočtu Slovenskej republiky na rok 2022 (PDF, 1,51 MB)