Bratislava 20. novembra 2020 – Sociálna poisťovňa získava ročne z odvodov viac financií ako natečie do štátneho rozpočtu z DPH. Vláda však nemá informácie koľko z poistného uniká a ako kľúčový odvodový systém krajiny vylepšiť. Na chýbajúcu analýzu odvodovej medzery upozorňuje v záveroch kontroly príjmov poisťovne Najvyšší kontrolný úrad SR. Poisťovňa vyberie ročne viac ako 8 mld. eur, ktoré následne distribuuje dôchodcom, nemocným či nezamestnaným občanom. Deficit dôchodkového fondu je dlhodobo vyrovnávaný z ostatných poistných fondov a účelového transferu zo štátneho rozpočtu. Národná autorita pre oblasť kontroly identifikovala v riadení poisťovne riziko spojené s nedodržiavaním ústavného princípu rovnakého prístupu ku všetkým zainteresovaným stranám. Sociálna poisťovňa (ďalej SP) totiž dlhodobo nekonala voči štátnym nemocniciam, ktoré neodvádzali povinné poistné za svojich zamestnancov. Kontrolóri tiež identifikovali nedostatky vo vzťahu poisťovne k súkromným dôchodkovým správcovským spoločnostiam, kde bezmála polovica nákladov spojených s výberom poistného, smerujúceho do II. piliera, ide na vrub rozpočtu poisťovne, nie na účet súkromných spoločností.

 

Základným zdrojom príjmov SP je poistné na nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), úrazové i garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity – tzv. sociálne odvody (príloha 1). Porovnanie hospodárenia jej fondov v rokoch 2015 až 2018 potvrdilo, že kým najväčší fond – starobného poistenia končí každoročne v mínuse, ostatné fondy sú spravidla v pluse. Ich prebytky poisťovňa následne využíva, spolu s finančnou výpomocou štátu, na riešenie deficitu v starobnom poistení. NKÚ konštatuje, že celková bilancia dôchodkového poistenia by sa bez výpomoci štátu a krytia deficitu starobného poistenia z iných fondov vyšplhala kumulatívne od roku 2004 do roku 2017 až na úroveň 25 mld. eur.

 

Živelné novely zákona o sociálnom poistení bez vyčísľovania dopadov

Kontrolný úrad po analýze úprav zákona o sociálnom poistení v priebehu rokov 2015 až 2018 pripomína, že k jeho novelizácii pristúpil zákonodarca v priemere každé dva mesiace. Implementácia častých legislatívnych zmien vytvára tlak na SP a zároveň zvyšuje riziko právnej neistoty, neprehľadnosti pre platiteľov a poistencov. Legislatívne úpravy sa pritom negatívne premietajú do rozpočtu poisťovne a v priemere ide o viac ako 3,5 mil. eur ročne. Kontrolóri upozorňujú, že v 2/3 prípadov preverených legislatívnych zmien, chýbali doložky vplyvov na rozpočet poisťovne. Podľa prepočtov NKÚ jedna novela priniesla nové výdavky tejto inštitúcie, teda reálny finančný dopad na rozpočet SP bol viac ako 100 mil. eur. Vyčíslenie vplyvu nebolo dokumentované ani v takých prípadoch, ako bolo otváranie druhého piliera, kde na základe informácií z minulosti bolo možné odhadnúť pozitívny či negatívny vplyv tohto legitímneho rozhodnutia. 

 

Správa príspevkov pre starobné dôchodkové sporenie

Sociálna poisťovňa vyberá spolu s ostatným poistným aj príspevky do II. piliera - starobného dôchodkového sporenia a postupuje príslušnú časť odvodu poistenca-sporiteľa do dôchodkovej správcovskej spoločnosti. A to aj v prípade, že zamestnávateľ poistné nezaplatí. V roku 2018 bolo postúpených do správcovských spoločností 628 mil. eur, pričom bezmála 13,5 mil. eur bolo vyplatených z garančného fondu poisťovne a to za poistencov, za ktorých neboli povinné odvody zaplatené. NKÚ odporúča vláde SR legislatívnu zmenu, ktorá by zreálnila zákonom stanovenú výšku odplaty za službu výberu príspevkov do II. piliera, ktorá bola do roku 2012 stanovená na úrovni 0,5%. Prepočítané výdavky SP na výber sociálnych odvodov predstavujú 0,5 % z vybraných príspevkov a dnešná zákonom určená odplata je 0,25% z týchto príspevkov. To spôsobuje pre SP dodatočné náklady a prospech/zľavu pre súkromné DSS.

Vymáhanie pohľadávok

Neoddeliteľnou súčasťou výberu poistného je tiež vymáhanie pohľadávok, ktoré vznikli neplnením odvodových povinností. V rokoch 2015 až 2018 vzrástli nové pohľadávky v priemere o 273 mil. eur ročne. Poisťovňa pred spustením procesu vymáhania pohľadávky začala od roku 2015 aktívne komunikovať s klientom prostredníctvom správy či mailu. Vďaka upozorneniu na nedoplatky, využitiu „mäkkých“ nástrojov vymáhania, došlo v kontrolovanom období k zvýšeniu výberu poistného o 183,2 mil. eur. Od júla 2017 môže SP vykonávať exekúcie vo vlastnej réžii, tzv. správnym výkonom, ktorý okrem iného umožnil bezprostredné blokovanie majetku dlžníka. Zatiaľ čo v roku 2015 došlo k vymoženiu 40,7 mil. eur, v roku 2016 k vymoženiu 37,2 mil. eur cez súdnych exekútorov a mandátnej správy, v roku 2018 si Sociálna poisťovňa interne vymohla až 58,7 mil. eur.

Najväčší dlžníci a pokračujúce dlhy – pohľadávky voči zdravotníckym zariadeniam

V roku 2017 tvorili pohľadávky – nevymáhané dlhy ústavných zdravotníckych zariadení v pôsobnosti rezortu zdravotníctva bezmála tretinu zo všetkých pohľadávok poisťovne (príloha 3). Dlh zdravotníckych zariadení voči poisťovni napriek niekoľkonásobnému oddlženiu zo strany štátu narastajú (príloha 2). Kontrolný úrad na základe kontrolných zistení dospel k záveru, že koncepčné kroky smerujúce k oddlženiu nemocníc nenaplnili svoj cieľ a neprispeli k finančnej stabilite systému. Sociálna poisťovňa v tejto oblasti nerešpektovala základný ústavný princíp rovnakého prístupu ku všetkým zainteresovaným stranám a to tým, že nekonala voči štátnym nemocniciam, ktoré neodvádzali povinné poistné za svojich zamestnancov, tak ako voči ostatným dlžníkom.

Rezervy vo využívaní informačných systémov  

NKÚ vníma pozitívne, že poisťovňa rozširuje elektronické služby vo vzťahu k občanov, poistencom. Na druhej strane však výrazným rizikom do budúcna je existencia 48 rôznych informačných systémov, ktorých väčšina je využívaná pre vedenie a vyplácanie rôznych dávok. Kontrolóri prepočítali, že z vybraných tisíc eur dáva poisťovňa necelé euro na podporu a rozvoj IT systémov. Cestou pre zlepšenie vzájomnej elektronickej komunikácie s klientom poisťovne, podnikateľským subjektom je využívanie iných informačných systémov verejnej správy a aktívne zapojenie sa do štátom garantovaného centrálneho elektronického úradného doručovania. Kontrolný úrad upozorňuje vládu na skutočnosť, že kľúčový informačný systém pre správu a jednotný výber poistného mešká viac ako desať rokov. V prvej fáze (UNITAS I.) síce úspešne prebehla reforma daňovej a colnej správy. Druhá etapa, ktorá mala  prepojiť správu daní s výberom poistných odvodov zastala na mŕtvom bode, bez existencie reálneho akčného plánu.

xxx

Základným zdrojom príjmov Sociálnej poisťovne je poistné na nemocenské, dôchodkové (starobné a invalidné), úrazové a garančné poistenie, poistenie v nezamestnanosti a do rezervného fondu solidarity – tzv. sociálne odvody. Správu poistného personálne zabezpečujú útvary výberu poistného a vymáhania pohľadávok na pobočkách SP a odbory poistného, pohľadávok a správy poistného a pohľadávok ústredia SP. Samotný výber poistného vykonáva 1 660 zamestnancov (30 % všetkých zamestnancov SP) na 36 pobočkách Sociálnej poisťovne. Štát sa podieľa na zabezpečení platobnej schopnosti SP nielen platením poistného za zákonom stanovené skupiny obyvateľov, ale v prípade potreby aj doplnením jej zdrojov až do výšky 100 % platobnej neschopnosti. Prostredníctvom MPSVR SR a MF SR je vykonávaný dozor nad vykonávaním jednotlivých typov sociálneho poistenia, dodržiavaním predpisov a hospodárením Sociálnej poisťovne. Rozpočet a ročnú závierku Sociálnej poisťovne schvaľuje Národná rada SR.

 

Správa o výsledku kontroly - Systém výberu a správy odvodov sociálneho poistenia a starobného dôchodkového sporenia (PDF, 1,3 MB)

 

Príloha 1

 

Príloha  2

 

Príloha 3

Tabuľka 1: Prehľad evidovaných pohľadávok voči zdravotníckym zariadeniam podľa druhu pohľadávky

Stav k 31.12.	Pohľadávka voči zdravotníckym zariadeniam celkom	Z toho
		Poistné (v eurách)	v %	Penále (v eurách)	v %
2015	171 439 475,15	153 599 405,52	89,59 %	17 840 069,63	10,41 %
2016	211 309 676,95	194 699 761,33	92,14 %	16 609 915,62	7,86 %
2017	271 279 034,95	255 875 125,19	94,32 %	15 403 909,76	5,68 %
2018	148 612 909,05	148 521 724,46	99,94 %	91 184,59	0,06 %

Zdroj: SP

Tabuľka 2: Prehľad počtu zdravotníckych zariadení podľa zriaďovateľa dlžiacich na poistnom (bez penále)

Stav k 31.12.	Zdravotnícke zariadenia v správe MZ SR  ( S )		Zdravotnícke zariadenia po prevode na VÚC, obce, mestá + n. o. ( V )		S + V spolu
	Počet	Pohľadávky na poistnom	Počet	Pohľadávky na poistnom	Počet	Pohľadávky na poistnom
2015	8	112 740 879,93	12	40 853 068,17	20	153 593 948,10
2016	8	147 523 360,35	12	47 176 400,98	20	194 699 761,33
2017	11	200 100 324,28	12	55 774 800,91	23	255 875 125,19
2018	11	132 572 093,35	10	15 949 631,11	21	148 521 724,46

 

 

 

 

 

 

None