Správa o výsledku kontroly Integračná politika štátu (.pdf, 629 kB)

Migrácia je oblasť, ktorú štát nedokáže sám úplne ovplyvniť. Čo však ovplyvniť môže, je spôsob, ako sa k nej postaví dovnútra. Či ju bude pasívne spravovať, alebo ju aktívne využije v prospech spoločnosti a ekonomiky. Kľúčovým nástrojom je integračná politika štátu. Tá by mala vychádzať z jasnej predstavy o cieľoch, ktorými ich chce dosiahnuť. Dnes však Slovensko takéto smerovanie nemá. Kontrolóri NKÚ upozorňujú na to, že chýbajú spoľahlivé dáta, koordinácia medzi inštitúciami aj konkrétne ciele. To oslabuje schopnosť krajiny pripraviť sa na demografické zmeny a riešiť dlhodobý nedostatok pracovnej sily. Ak sa situácia nezmení, Slovensko môže ešte viac zaostať za inými krajinami. Riešením môže byť nielen podpora rodín, vyššia pôrodnosť, ale aj prijímanie a cielená integrácia cudzincov do spoločnosti, ktorí môžu zaplniť medzery na trhu práce, či aktívne prispievať do dôchodkového systému.
Integračná politika sa riadila viacerými strategickými materiálmi, ktoré boli vypracované v odlišnom období aj kontexte. Ich aktualizácia reflektujúca súčasné požiadavky pritom nebola vypracovaná. Pri dokumente Integračná politika SR, ktorý bol spracovaný v roku 2014, bolo gestorom Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR a pri Migračnej politike 2025 to bolo Ministerstvo vnútra SR. Oba rezorty nemali dosah na to, ako si ďalšie zainteresované inštitúcie rozpracovali strategické dokumenty do konkrétnych opatrení, čo im znemožňovalo aktívne riadiť implementáciu politiky a reagovať na nedostatky. Niektoré úlohy menili gestorov alebo sa ich realizácia úplne odčlenila od pôvodných autorov, ktorí stratili možnosť ovplyvniť obsah a smerovanie a vystupovali už len ako formálni nositelia problematiky. „Chýba legislatívna či programová úprava, ktorá by určovala kompetentný orgán, zodpovedný za oblasť integrácie. Existencia jedného gestora je pritom kľúčová, keďže tento dokáže iniciovať potrebné kroky, prijímať opatrenia, vzájomne koordinovať čiastkové politiky a posudzovať úspešnosť realizovaných aktivít v kontexte stanovených cieľov,“ uviedla podpredsedníčka NKÚ Henrieta Crkoňová. Problémom je aj nedostatok údajov. „Štátne úrady nemajú prepojené informačné systémy, takže aktuálne a spoľahlivé dáta o integrácii migrantov nie sú k dispozícii. Bez dát a ukazovateľov nie je možné posúdiť, či opatrenia fungujú,“ doplnila H. Crkoňová. 
Skúsenosti iných štátov ukazujú, že účinná integrácia migrantov dokáže zásadne podporiť ekonomický rast a znížiť tlak na verejné financie. Napríklad v Kanade sa až pätina ekonomického rastu za poslednú dekádu pripisuje práve zapojeniu cudzincov do pracovného trhu. Veľká Británia získala z jedného migranta o 2 300 libier viac, ako na neho vynaložila. Naopak Nemecko vyčíslilo straty z nedostatočnej integrácie cudzincov na 16 mld. eur. Česká republika podľa údajov ich rezortu práce už v roku 2023 evidovala vyššie daňové a odvodové príjmy (4,8 mld. českých korún) od utečencov z Ukrajiny, než sú štátne výdavky na ich podporu (4,4 mld.). Analýza dopadov ukrajinských utečencov na ekonomiku Poľska, vypracovaná pre Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov v roku 2024, ukázala, že utečenci mali pozitívny vplyv na ekonomiku krajiny. V roku 2023 prispeli k HDP štátu 0,7 – 1,1 %. Z dlhodobého hľadiska sa očakáva, že bude tento efekt narastať na 0,9 – 1,35 %, keď sa ekonomika úplne prispôsobí. 
Slovensko podobné analýzy prezentujúce pozitívne dopady zamestnávania odídencov z Ukrajiny nerobilo. Napriek tomu, že sa prijímali strategické dokumenty a vykonávali čiastkové opatrenia. Často však išlo o formálne a nekoordinované aktivity bez skutočného dopadu. Integrácia tak v mnohých prípadoch prebiehala len „na papieri“. Aj vďaka faktickej absencii účinných programov získania a začlenenia cudzincov do pracovného trhu, Slovensko v svetovom rebríčku „World Talent Ranking“ obsadzuje až 53. miesto (zo 67 hodnotených krajín) na rozdiel od Slovinska, Česka a Poľska (28., 30., 36. miesto). Pri porovnaní s vybranými krajinami Európskej únie (EÚ) je zrejmé, že výrazne zaostávame aj v snahe prilákať vysokokvalifikovaných pracovníkov prostredníctvom modrej karty. Toto povolenie na legálny pobyt a prácu vysokokvalifikovaných pracovníkov z krajín mimo EÚ v rokoch 2021 až 2023 využilo len 62 ľudí, čo poukazuje na nízky záujem pre zlé a byrokraticky nastavené procesy. V Poľsku pritom modré karty využilo viac ako 15-tisíc ľudí, v Litve takmer 7-tisíc. A v Rakúsku a Česku takmer dve tisícky cudzincov.
To len zdôrazňuje potrebu účinnej politiky integrácie, ktorá umožní prilákať a začleniť občanov tretích krajín do spoločnosti. Keďže vlády dlhodobo neriešia potrebu cieleného získavania a integrácie migrantov, Slovensko prichádza o jeden z možných zdrojov budúcej prosperity. „Ak má Slovensko zvládnuť dopady starnutia populácie a konkurovať iným krajinám v boji o talenty, potrebuje aktívnu a funkčnú integračnú politiku. Bez nej riskujeme, že stratíme viac než len šance na ekonomický rast,“ dodala podpredsedníčka NKÚ H. Crkoňová. Štátni kontrolóri odporúčajú parlamentnému výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj požiadať vládu o prepracovanie integračnej politiky na základe analýzy aktuálnej situácie a identifikácie prekážok. Cieľom je jasne určiť dlhodobé zámery, stanoviť prioritné oblasti a zaviesť funkčný systém riadenia a koordinácie.