Z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií považuje kontrolný úrad za významné riziko aktuálny dôchodkový systém. Keďže výdavky na starobné dôchodky dosiahnu v budúcom roku rekordnú výšku viac ako 10 miliárd eur, štát bude musieť podporiť Sociálnu poisťovňu sumou až 2,75 miliardy. V roku 2022 bol príspevok štátu Sociálnej poisťovni na úrovni 103 miliónov, v roku 2023 už 1,16 miliardy a v tomto roku až 2,72 miliardy eur. Na vyplatenie 13. dôchodkov pôjde viac ako 920 miliónov eur. NKÚ považuje za nevyhnutné adresnejšie nastaviť kritériá pre jeho vyplácanie. Výrazným zaťažením rozpočtu sú aj predčasné starobné dôchodky, ktorých objem dosahuje tiež rekordné čísla. Náklady na predčasné dôchodky budú v nasledujúcom roku takmer štvornásobne vyššie oproti roku 2023 a dosiahnu úroveň 560 miliónov eur. „Slovensko má historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti a s tým je spojený významný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily na trhu práce. Dnes už viac ako 113-tisíc ľudí zo zahraničia vypĺňa kritickú medzeru na národnom trhu práce. Tieto údaje by mali rozhýbať kompetentné inštitúcie, aby zásadným spôsobom upravili pravidlá odchodu do predčasného dôchodku,“ konštatuje predseda Ľ. Andrassy.

Na oblasť zdravotníctva pôjde v budúcom roku zo štátneho rozpočtu takmer 10 miliárd eur, čo je navýšenie o 7,8 %. Výrazne však za ostatné roky stúpol podiel osobných výdavkov na celkových výdavkoch zdravotníckych zariadení zo 48 % v roku 2018 až na 62 %, pričom výkonnosť jednotlivých nemocníc nedosahuje ani predkovidovú úroveň. Národní kontrolóri pri nedávnej kontroly koncových štátnych nemocníc zistili, že v ostatných rokoch ide v priemere 80 % z výnosov od poisťovní na osobné náklady, čo v konečnom dôsledku ide na úkor prevádzky a rozsahu poskytovania zdravotnej starostlivosti. 

NKÚ opakovane upozorňuje, že 13 najväčších štátnych nemocníc vykazuje dlh viac ako miliardu eur, pričom takmer polovicu z toho predstavuje dlh voči Sociálnej poisťovni. Vážnym rizikom je aj dlh takmer 30 miliónov voči Národnej transfúznej službe, ktorá sa tak dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a nemocnice ohrozujú činnosť transfúznych pracovísk. Modernizačný, investičný dlh nemocničných budov je odhadovaný na niekoľko stoviek miliónov eur. Napríklad univerzitná nemocnica v bratislavskom Ružinove má opotrebovanosť svojich objektov už na úrovni 84 %. V zdravotníctve chýba 850 všeobecných lekárov pre dospelých a pre deti a dorast. Zásadným problémom je aj fakt, že štát v porovnaní s ekonomicky aktívnymi obyvateľmi platí za svojich poistencov 3,5-krát menej na zdravotných odvodoch. Kým aktívni obyvatelia platia priemerne 215 eur mesačne, štát za svojich poistencov platí len 60 eur, pričom poistencov štátu je viac ako polovica (56 %). 

V oblasti školstva upozorňuje NKÚ na skutočnosť, že vláda si neplní svoj záväzok každoročného rastu platov zamestnancov v tomto rezorte. V roku 2024 nedošlo k valorizácii učiteľských platov a mzdy v slovenskom školstve nebudú valorizované ani v roku 2025, dokonca hrozí pokles reálnych platov zamestnancov školstva o takmer 5 %. Reálne platy učiteľov klesnú na úroveň roku 2022. Alarmujúca je oblasť pedagogických asistentov v materských školách, kde sme na poslednej priečke v Európe. Kapitálové výdavky na vedeckovýskumnú činnosť majú v budúcom roku predstavovať zanedbateľných 37 tisíc eur.

Ani v environmentálnej oblasti si naša krajina neplní európske záväzky pripojiť na kanalizačnú sieť každú aglomeráciu nad 2000 obyvateľov. Záväzok z roku 2015 sa nám stále nepodarilo dosiahnuť, keďže stanovenú hranicu pripojenia na systém verejných kanalizácií dosiahlo iba 53 z celkovo 356 aglomerácií. Verejná kanalizácia nie je dostupná pre viac ako 1,5 milióna obyvateľov Slovenska. NKÚ svojou kontrolnou činnosťou dlhodobo upozorňuje na modernizačný dlh vo vodárenstve, ktorý dosahuje úroveň 10 miliárd eur. K riešeniu situácie neprispieva regulačná politika štátu a chýba udržateľné financovanie vodárenských spoločností, ktorých akcionármi sú obce a mestá. 

Novým, významným rizikom je podľa kontrolného úradu nárast miery chudoby alebo sociálneho vylúčenia hlavne v regiónoch východného a stredného Slovenska. Podľa Národného programu reforiem SR je cieľom vlády znížiť úroveň sociálneho vylúčenia na 13,6 % v roku 2030. V súčasnosti je miera rizika chudoby na úrovni 17,6 %, teda vyššia ako pred desiatimi rokmi.  „Do pásma chudoby sa v ostatných troch rokoch prepadá čoraz viac obyvateľov, ohrozených je až 940 tisíc ľudí. Sociálna chudoba pritom najmä ohrozuje viacdetné mladé rodiny, neúplné rodiny, ale i zdravotne znevýhodnených spoluobčanov. Najvážnejšie riziká sú v Prešovskom, Banskobystrickom a Košickom kraji, kde riziká chudoby môžu negatívne dopadnúť na každého štvrtého občana,“ približuje Ľ. Andrassy.

„Investičný a rozvojový potenciál Slovenska bude v nadchádzajúcich rokoch stáť primárne na zdrojoch prichádzajúcich z fondov Európskej únie,“ konštatuje predseda slovenských kontrolórov. Aj napriek zjednodušeniam v štvrtom programovom období je čerpanie ešte pomalšie ako bolo v minulosti. V európskych fondoch je alokovaných viac ako 12,8 miliardy eur, reálne sme však v novom programovom období, ktoré beží už štvrtý rok, dokázali do jesene tohto roka vyčerpať len 150 miliónov eur, čo predstavuje 1,2 % alokácie. Aby neopakovateľné zdroje z európskych fondov neprepadli, tak máme do konca budúceho roka vyčerpať 1,4 miliardy eur, teda približne desaťnásobok sumy, ktorú sme aktívne využili za ostatných 46 mesiacov. Nehovoriac o ďalších 1,2 mld. eur, ktoré má Slovensko v rámci jednotlivých kapitol k dispozícií z Plánu obnovy a odolnosti. K septembru tohto roka boli prijímateľom z plánu obnovy doposiaľ poskytnuté finančné zdroje vo výške 272 miliónov eur.

Oslabenie analytických jednotiek v rámci ústredných orgánov štátu podľa národných kontrolórov ohrozuje plnenie jedného z významných cieľov uvedeného v zákone o rozpočtových pravidlách, podľa ktorého má slovenská vláda v horizonte štyroch rokov spracovať revíziu polovice všetkých výdavkov vo vybraných oblastiach verejných politík. Predseda NKÚ upozorňuje, že „ak nebudú funkčné analytické jednotky, nebudú bežné štruktúry ministerstiev schopné takéto odborné analýzy vypracovať. Za negatívum súvisiace aj s tvorbou rozpočtu v kontexte efektívneho a účelného využívania finančných prostriedkov považujeme tiež oslabenie pozície analytického útvaru rezortu financií pri posudzovaní veľkých investičných projektov.“

Stanovisko NKÚ SR k Návrhu štátneho rozpočtu na rok 2025 (pdf, 1,6MB)