Analýza NKÚ poukázala na fakt, že Slovensko nemá jednotný systém pre krízové riadenie v zdravotníctve, keďže informačné systémy rezortu zdravotníctva nie sú dostatočne prepojené a evidencia je tak výrazne neprehľadná. Zlyhanie na strane ministerstva zdravotníctva odzrkadľuje fakt, že pre mobilné odberové miesta nezabezpečilo dostatočnú koordináciu procesov, ani monitoring ich fungovania. Rezort nedisponuje dostatočnou evidenciou, na základe ktorej jeho zamestnanci prideľovali príspevky na financovanie mobilných odberových miest. Odborné útvary rezortu zdravotníctva nedokázali priradiť zriaďovateľa MOM-iek k všetkým realizovaným platbám, ktorými boli v rámci výziev financované, čo znamená nielen porušenie zákona o finančnej kontrole a audite, ale môže ísť aj o porušenie povinností pri správe cudzieho majetku. 

Celú situáciu komplikuje skutočnosť, že väčšina zamestnancov, ktorí mali uvedenú oblasť na starosti, už v tejto štátnej inštitúcii nepracuje. „Na ministerstve neexistujú  komplexné dáta o činnosti MOM-iek, pretože došlo k nepochopiteľnému vymazaniu kľúčovej databázy údajov v systéme Moje ezdravie. Táto databáza pritom mala obsahovať najkomplexnejšie dáta o vykonaných testoch. Taktiež o počte mobilných odberových miest a finančných tokoch na prevádzku týchto ambulantných zdravotníckych zariadení,“ približuje Ľ. Andrassy s tým, že vymazaním databázy sa výrazne sťažila akákoľvek kontrolná či následná analytická činnosť v tejto oblasti. Zodpovednosť za vzniknutý stav okrem samotného ministerstva nesú aj jednotlivé rezortné inštitúcie, ako sú regionálne úrady verejného zdravotníctva či Národne centrum zdravotníckych informácií, ktoré nedokázali poskytnúť komplexné údaje o financovaní MOM-iek alebo vykonaných testoch. Zistenia analytikov NKÚ poukazujú na to, že došlo k viacerým závažným nedostatkom, ktoré si vyžadujú pozornosť štátnych orgánov. 

Do konca roka 2022 bolo pridelených takmer tritisíc kódov pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti typu MOM. Vzhľadom na nedostatočné dáta však nebolo možné určiť presný počet skutočne fungujúcich mobilných odberových miest. „Viac ako desať percent z celkového počtu registrovaných MOM-iek pripadá na osem právnických osôb, ktoré zaznamenali v priebehu roku 2021 medziročný nárast tržieb rádovo v tisíckach percent,“ priblížil zistenia analytickej jednotky predseda slovenských kontrolórov. Kým tržby týchto subjektov v rokoch 2019 a 2020 boli blízke nule alebo dosahovali desiatky až stovky tisíc eur, za rok 2021 sa ich tržby vyšplhali rádovo na niekoľko miliónov. Ako ukazujú výpočty kontrolórskych analytikov, ktorí mali k dispozícii obmedzené množstvo dát, na odhalenie jedného pozitívneho covidového prípadu prostredníctvom AG testovania v mobilných odberových miestach bolo vynaložených v období rokov 2020 – 2021 zo štátnych zdrojov v priemere 178 eur. 

Nekonzistentnosť dát z rôznych databáz naznačuje, že pri vzniku a prevádzkovaní mobilných odberových miest nemuseli byť dodržané všetky záväzné predpisy. Z rozdielov v dátach vyplýva napríklad podozrenie, že značný počet MOM-iek nemal vydané všetky potrebné registrácie, no napriek tomu fungovali a boli financované z rozpočtu rezortu zdravotníctva. Zároveň pri prvých troch výzvach (november – december 2020), cez ktoré boli mobilné odberové miesta financované, boli uplatnené neštandardne krátke lehoty na prihlásenie, čo viedlo k identifikovaniu významného rizika spojeného s netransparentným rozhodovaním. Napríklad pri prvej výzve išlo o jeden deň, tretia výzva umožňovala získať povolenie od Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) až dodatočne. Podľa dát získaných z webového sídla ministerstva zdravotníctva bola tretia výzva zverejnená v deň ukončenia výzvy. Odborní zamestnanci kontrolného úradu identifikovali aj viaceré riziká, keď zamestnanci ministerstva neboli schopní rozdeliť vyplatené prostriedky medzi jednotlivé výzvy z rezortných účtovných systémov. 

Analýza odhalila viaceré anomálie, ktoré by v budúcnosti mohli byť predmetom preverovania viacerých zodpovedných orgánov v  daňovej či trestnoprávnej oblasti. Informácia kontrolného úradu poukazuje na rôzne nezrovnalosti a podozrivé výsledky. Viac ako 34 % MOM-iek vykázalo menej ako tisíc testov, pričom všetky výsledky boli negatívne, čo vyvoláva otázky. Niektoré mobilné odberové miesta, ktoré vykonali menej ako tri testy, mali 100 % pozitívnych výsledkov, čo tiež vzbudzuje podozrenie. Štátne zariadenia mali väčšiu mieru pozitivity (testovali skôr chorých pacientov), kým súkromné a mestské zariadenia nižšiu, niekedy aj pod 1 %. Niektoré subjekty vykázali len jeden negatívny test, čo môže vyvolávať pochybnosti o ich motivácii zriadiť odberové miesto. Celkovo to naznačuje, že niektoré MOM-ky mohli byť zriadené bez dostatočného záujmu o reálny testovací proces.

V Národnom registri poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je bezmála 1 300 prevádzkovateľov, ktorí neprevádzkovali žiadne iné zdravotnícke zariadenie, zabezpečovali len mobilné odberové miesta. Ide o viac ako ¾ všetkých subjektov s registrovaným MOM. Odberové miesta tak zakladali prevažne subjekty, ktoré predtým neposkytovali žiadne zdravotnícke služby. Analytici tiež poukázali na subjekty, ktoré vykazovali neprimerane vysoké priemerné jednotkové výdavky za vykonané AG testy (6 a viac eur za jeden AG test). Pozornosti iných štátnych inštitúcií by nemala uniknúť skutočnosť, že MOM-ky vyberali poplatky za vykonanie testu a vydanie dokladu o výsledku a to aj napriek tomu, že od štátu dostali finančné prostriedky na prevádzku a aj testy im boli dodané bezplatne prostredníctvom Správy štátnych hmotných rezerv. Najviac mobilných miest bolo v Banskobystrickom kraji, až 507 a najmenej v Trenčianskom, a to 216. Na 10-tisíc obyvateľov bol najhustejšie pokrytý okres Poltár (12,3) a najmenej okres Stará Ľubovňa, kde na 10-tisíc obyvateľov pripadlo iba 1,3 mobilného odberového miesta. Dáta získané od štátnych inštitúcií nepreukázali, že by ministerstvo zdravotníctva disponovalo odborným materiálom o pravidlách rozmiestňovaní MOM-iek napríklad podľa incidencie ochorenia či počtu obyvateľov. 

Analytický komentár Financovanie mobilných odberových miest (.pdf, 1 MB)