„Systém povinného zmluvného poistenia vozidiel zastal v čase a je tak absurdný, že môže demotivovať zodpovedných, a teda platiacich ľudí. Ukážkou absurdnosti je skutočnosť, že Slovenská kancelária poisťovateľov spravidla raz do roka odovzdáva na CD nosičoch príslušným úradom excelovské zoznamy nepoistených vozidiel. Štát totiž nezabezpečil plošný informačný online systém. Nehovoriac o tom, že okresné úrady sú personálne poddimenzované a chýba im technické vybavenie na to, aby sa všetkými oznámeniami zaoberali v reálnom čase. Správne konania sú spúšťané niekedy až po roku či dvoch. Pre zle nastavený systém je preto dnes odhadom bez PZP až približne 9 % evidovaných vozidiel,“ priblížil závery auditu šéf kontrolórov. Národní kontrolóri identifikovali v systéme aj existenciu netransparentných procesov. Je totiž len na rozhodnutí úradníka, ktorý spis bude vybavovať a aká finančná sankcia bude neplatičovi uložená. Napríklad na banskobystrickom úrade boli v roku 2018 riešené najmä prípady osôb, ktorých priezviská sa začínali na písmená A-B. Následne v roku 2019 na písmená B-Č a v rokoch 2020 a 2021 na písmeno D. Bardejovský okresný úrad zas riešil iba prípady nepoistenia dlhšie ako 6 mesiacov a v Prešove úradníci neukladali pokuty v prípadoch, ak vozidlo vlastnila právnická osoba. Kontrolóri zistili aj prípady, keď okresný úrad neviedol záznamy, a tak úradníci nevedeli počas kontroly preukázať, že sa daný prípad riešil. Napríklad v susednom Poľsku sú údaje o vozidlách prístupné online a úrady spúšťajú konanie do 14 dní, aj vďaka tomu je u nášho severného suseda menej ako percento nepoistených vozidiel.

Na Slovensku je 72 okresných úradov, pričom ukladanie pokút za nezaplatenie PZP by mal zo zákona riešiť každý úrad. Celoslovenská kontrola ukázala, že reálne danú agendu vybavuje len 49 z nich. Najmenšie okresné úrady neboli na túto agendu technicky ani personálne pripravené. Napríklad v rokoch 2020 – 2023 pre okres Sabinov nevykonával agendu PZP žiadny iný úrad, preto nedostal pokutu žiaden neplatič. Problematike poistenia vozidiel sa v rámci štátu venovalo 50 až 55 zamestnancov, čo znamená, že zväčša išlo o jedného zamestnanca na úrad, a to mal v zodpovednosti ešte ďalšiu odbornú agendu. „Počet zamestnancov nezodpovedal počtu oznámení. Ukážkou zlyhania je bratislavský úrad, kde pre agendu PZP mali vyčleneného jedného úradníka a ten mal v období šiestich rokov vybaviť viac ako 300-tisíc spisov. Zamestnanec v Novom Meste nad Váhom mal pre porovnanie spracovať 42-tisíc oznámení,“ dokresľuje vecné zistenia Ľ. Andrassy. Situáciu komplikuje aj fakt, že vecne spadá agenda pod rezort financií, ale samotné okresné úrady spadajú pod vnútro. „Kompetenčný chaos sa premieta do oblastí, ktoré súvisia nielen s plnením si zákonných povinností vlastníka vozidla, ale aj ohrozovaním majetku či bezpečnosti iných účastníkov cestnej premávky. Riešením je zmena legislatívy a digitalizácia celej PZP agendy,“ hovorí šéf NKÚ.

Okresné úrady môžu ukladať pokuty za neuzatvorené poistenie od 16,60 eur do 3 319,39 eur. Pre chýbajúci „sadzobník“ pokút a metodiku okresné úrady určovali výšku pokuty rôzne. Priemerná pokuta uložená Okresným úradom Košice bola 32,76 eur, Okresným úradom Prešov 221,04 eur. Celkovo 24 z 28 kontrolovaných úradov určovalo výšku pokuty na základe výpočtu výšky PZP pre nepoistené vozidlo v kalkulačkách komerčných poisťovní. V Žiline vyrubili pokutu nižšiu, ako je zákonom stanovená minimálna pokuta. V Rožňave stornovali rozhodnutia o uložení pokuty a nepostúpili ich na ďalšie vymáhanie, pretože nevedeli zistiť, kde neplatiči bývajú. „Ak by len nami kontrolované úrady konali vo všetkých prípadoch oznámení o neuzatvorení poistenia, pri najčastejšie ukladanej pokute 80 eur, mohol by byť príjem štátneho rozpočtu za šesť rokov vyšší o viac ako sto miliónov eur,“ uviedol Ľ. Andrassy. Opäť, len pre porovnanie, v Poľsku je minimálna pokuta stanovená na necelých 65 eur, pričom výška pokuty za nepoistenie auta dlhšie ako 14 dní sa rovná dvojnásobku minimálnej mzdy. Vo Veľkej Británii za nepoistenie vozidla hrozí okrem finančnej pokuty aj možnosť odobratia vozidla či zákaz šoférovania. V Belgicku môže byť nezodpovedný majiteľ za jazdu vozidlom bez PZP odsúdený až na väzenie od ôsmich dní do šiestich mesiacov.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly v rámci auditu preverovala taktiež účel použitia finančných prostriedkov z osobitného účtu ministerstva vnútra, kde sa na základe zákonných pravidiel odvádza 8-percentný povinný odvod zo zmluvného poistenia. Rezort v rokoch 2022 a 2023 oznámil ministerstvu financií a zverejnil na svojom webe len súhrnnú informáciu o prijatej a čerpanej sume získanej z PZP. V roku 2023 to bolo viac ako 33 miliónov eur. Z pohľadu národných kontrolórov existuje riziko netransparentného využitia týchto financií. Dôvodom je fakt, že v zákone je účel možného použitia prostriedkov zadefinovaný široko. Z osobitného účtu boli napríklad hradené náklady na obstaranie počítačov, multifunkčných zariadení či kancelárskych stoličiek. NKÚ v záujme zvýšenia transparentnosti využívania financií z osobitného účtu odporúča vedeniu ministerstva vnútra, aby rezort povinne zverejňoval výročnú správu o použití prostriedkov z 8 % odvodu z PZP, podobne ako je to v susednej Českej republike.

Správa o výsledku kontroly "Povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla" (pdf, 943 kB)