Bratislava 12. mája 2022 – Po ročnej prestávke spôsobenej pandémiou COVID-19 dnes (štvrtok, 12. 5. 2022) na Najvyššom kontrolnom úrade (NKÚ) SR prebieha každoročný odborný seminár zástupcov úradu s predstaviteľmi 27 memorandových partnerov a zástupcov analytických jednotiek pôsobiacich v rámci štátnych a verejných inštitúcií. Národní kontrolóri na stretnutí prezentujú strategické dokumenty, ktoré definujú priority úradu na rok 2023. Seminár tiež slúži na predstavenie analytických správ z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní z dielne úradu.

V rámci objektívneho a transparentného hodnotenia jednotlivých segmentov verejných politík podstupujú analytické komentáre oponentúru zo strany minimálne dvoch nezávislých odborných inštitúcií. Toto pravidlo bolo zvolené tiež v prípade štúdie k zdravotníctvu či k stavebným konaniam. Materiály slúžia na popísanie rizík, ktoré v danej oblasti vznikajú, NKÚ ich však využíva aj na plánovanie projektov kontrolných akcií. Následne ich kontrolóri overujú priamo v teréne u zodpovedných inštitúcií. V rámci výkonu kontroly a záverov z kontrolnej akcie definujú nielen pohľad úradu, ale aj odporúčania na zlepšenie aktuálneho stavu. „Takáto otvorená prezentácia strategického zamerania kontrolnej činnosti a popísania rizík je krokom k ešte väčšej transparentnosti a otvorenosti fungovania národnej autority pre oblasť externej kontroly. Zároveň je to dôležitá spätná väzba pre uistenie sa, že zacielenie kontrolných akcií smeruje do významných oblastí spoločenského života,“ konštatuje predseda NKÚ Karol Mitrík. Do prípravy strategického zamerania kontrolnej činnosti sú prostredníctvom dotazníkov zapájaní aj externí partneri, analytické jednotky fungujúce na úrovni štátu. Plán kontrol tak nevzniká len na základe vnímania rizikovej oblasti, prípadne témy pre kontrolu z pohľadu kontrolórov, ale aj podľa vyhodnotenia širších súvislostí a nahliadania z externého prostredia.

V rámci svojej pôsobnosti šéf najvyšších kontrolórov zdôraznil, že ročný plán kontrol vychádza z rizikových analýz, stanovenej významnosti či objemu použitých finančných prostriedkov. Na základe týchto argumentov K. Mitrík odmieta kritiku, ktorá zaznela počas vypočutia kandidátov na post predsedu úradu, že národní kontrolóri preverujú len nízke objemy verejných zdrojov, pretože prácu NKÚ nemožno posudzovať iba podľa objemu fyzicky skontrolovaných verejných zdrojov, ale tiež podľa toho, na koľko systémových problémov poukazuje kontrola a ktorých odstránením sa v budúcnosti ušetria značné finančné aj ľudské zdroje. „Objem ročne kontrolovaných zdrojov je oveľa vyšší. Už len stanoviskom k návrhu štátneho rozpočtu, ktorý je na úrovni viac ako 20 miliárd eur, sa úrad vyjadruje k účelnosti a efektívnosti celého balíka verejných financií a ich strednodobého výhľadu. A keďže robíme aj stanovisko k záverečnému účtu štátu, okrem klasických kontrol účtovníctva a výkazníctva sa výsledkom hospodárenia subjektov verejnej správy zaoberáme analytickou činnosťou, ktorá je súčasťou našej práce,“ približuje šéf kontrolórov s tým, že časť kontrol sa venuje aj nastaveniu politík, ktoré súvisia s otázkou systémového použitia zdrojov. „Je často dôležitejšie poukázať na riziká systému, akým sa vynakladajú zdroje, či poukázať na riziká poskytovania neúplných a nepresných informácií z účtovníctva, ako keby sme kontrolovali výšku zdrojov nejakého subjektu či projektu,“ zdôraznil predseda NKÚ.

V súvislosti s aktuálne prebiehajúcim odborným stretnutím analytici kontrolného úradu pripravili materiál o stavebnom konaní, kde identifikovali významné riziká v oblasti jasného zadefinovania kompetencií medzi štátom a samosprávou, ale aj v absentujúcom informačnom systéme pri digitalizácii stavebného konania, ktoré sú významným nástrojom transparentnosti a aj zrýchlenia správneho konania. Počtom dní potrebných na získanie stavebného povolenia patrí Slovensko k najhoršie hodnoteným krajinám spomedzi krajín EÚ (druhé najhoršie) a OECD (najhoršie). Podľa zistení Svetovej banky sú medzi slovenskými mestami významné časové rozdiely v čase potrebnom na získanie stavebného povolenia. Kontrolný úrad upozorňuje aj na nedostatočné personálne a odborné zabezpečenie stavebných úradov v mnohých obciach.

Pri téme zdravotníctva analytici úradu na základe vyhodnotenia dát zdôrazňujú, že výsledky slovenského zdravotníctva nie sú dlhodobo uspokojivé a nevidno ani pozitívny trend v približovaní sa k priemeru krajín EÚ27. Ministerstvo zdravotníctva nemá k dispozícii jasnú stratégiu rozvoja celého segmentu, a to nielen z hľadiska merateľných cieľov, ale aj finančného krytia, ktoré sa najvýraznejšie premieta do neustáleho zadlžovania nemocníc. Posledná stratégia zameraná na zdravotníctvo bola prijatá ešte v roku 2013. NKÚ vníma ako problém aj absenciu finančného riadenia zdravotníctva z pozície ústredného orgánu štátu, ktorým je rezort zdravotníctva. V nedávnej minulosti sa objavili zo strany ÚHP pripomienky, že najvyššia kontrolná inštitúcia sa nedostatočne venuje zdravotníctvu, čo Karol Mitrík nepovažuje za oprávnenú kritiku, ale za klamstvo. „Zdravotníctvom sa zaoberáme dlhodobo a veľmi dôsledne. Za ostatných päť rokov sme preverili celý systém hospodárenia nemocníc štátu, samosprávy i súkromných nemocníc. Venovali sme sa vzdelávaniu lekárov i stredného zdravotníckeho personálu či plneniu kompetencií zo strany štátu a vyšších územných celkov. Kým rezort nevykoná podstatné zmeny, najmä vo finančnom riadení nemocníc a nenastaví dlhodobo udržateľné a merateľné ciele, tak problémy, na ktoré NKÚ poukazuje, budú pretrvávať,“ uzatvára šéf kontrolórov.

Analytické správy z oblasti verejného zdravotníctva a stavebných konaní sú k dispozícii na linku:

https://www.nku.gov.sk/analyzy