Ako už NKÚ SR informoval v závere leta, stav vodárenskej infraštruktúry je nevyhovujúci a dostáva sa až na kritickú úroveň. Na ciele definované v strategických dokumentoch štátu išli za tri sledované roky z predpokladaných zdrojov určených na obnovu a rozvoj tejto infraštruktúry len tri percentá. Strategický plán rozvoja verejných vodovodov a kanalizácií na roky 2021 až 2027 pritom hovorí až o 5,7 miliardách eur, ktoré sú potrebné na ich obnovu a rozširovanie. Z toho na samotnú obnovu by malo ísť bezmála 3,4 miliardy. Štyri kontrolované vodárenské spoločnosti mali do obnovy podľa ich vlastných plánov investovať 470 miliónov, napokon minuli len 78 mil. eur, čo je necelých 17 % z plánovaných investícií. Popri tom narastá ich investičný dlh, pri ktorom je tempo starnutia infraštruktúry vyššie ako tempo jej obnovy. Vyplýva to z poslednej kontroly Najvyššieho kontrolného úradu, zameranej na posúdenie hospodárenia vodárenských spoločností po zmene legislatívy, spôsobu regulácie cenotvorby vodného a stočného a schopnosti týchto spoločností generovať dostatok finančných zdrojov na nevyhnutnú obnovu a očakávaný rozvoj verejných vodovodov a kanalizácií.

„Obnova verejných vodovodov a kanalizácií by mala byť bezpochyby investičnou prioritou každej vodárenskej spoločnosti, ktorej táto strategická zodpovednosť vyplýva nielen zo zákona, ale aj z jej kľúčového poslania,“ približuje závery auditu predseda NKÚ Ľubomír Andrassy s tým, že alarmujúce sú aj obrovské straty pitnej vody. Ročné úniky sa na Slovensku šplhajú nad 51 miliónov kubíkov spracovanej pitnej vody. „Ak by vodárne aktívne zmodernizovali zastarané deravé vodovody a tie premrhané desiatky miliónov kubíkov pitnej vody by ako dobrí hospodári vrátili ľuďom, mohli by sme ju pri prepočte na jednočlennú či dvojčlennú domácnosť dodávať mnohodetným rodinám, seniorom alebo napríklad miliónu domácností zadarmo či za symbolické euro," približuje závery prierezovej kontroly predseda slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy.

Najvypuklejším problémom vodární sa javí narastajúci modernizačný dlh na obnovu a rozvoj existujúcej infraštruktúry. Opotrebenie dlhodobého majetku kontrolovaných vodární, okrem Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, predstavovalo viac než polovicu z hodnoty majetku. Najvyššiu mieru opotrebenia, takmer 54 %, má Východoslovenská vodárenská spoločnosť. Najnižšiu mieru, cez 42 %, napriek objemu majetku 515 mil. eur dosiahla bratislavská spoločnosť. Ak bude tempo starnutia infraštruktúry naďalej väčšie ako tempo jej obnovy, je reálna možnosť, že celá vodárenská sieť si bude vyžadovať rozsah obnovy nad desať miliárd, čo z hľadiska udržateľnosti verejných financií a finančných možností samospráv nebude prakticky možné.

Zásobovanie vodou a odkanalizovanie regiónov má byť kľúčovým verejným záujmom, ktorý majú strategicky napĺňať vodárenské spoločnosti, ktoré rozhodnutím štátu vznikli za týmto účelom, preto by mal zisk smerovať prioritne do plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o verejných vodovodoch a kanalizáciách, a nie do marketingových, komunikačných kampaní či rizikových projektov. „Vodárenské spoločnosti majú svoje výnosy až na 98 percent z regulovaných činností a tieto financie by mali byt použité výlučne na ich hlavnú činnosť. Poplatky od občanov cez cenu vodného a stočného nesmú byť odlievané mimo strategických činností, nemôžu začať slúžiť ako alternatívny zdroj financovania časti akcionárov. To je v rozpore s tým, prečo štát bezodplatne previedol pred dvadsiatimi rokmi majetok štátnych podnikov na vodárenské spoločnosti a nad jeho správou majú dohľad akcionári, ktorými sú samosprávy,“ približuje šéf národných kontrolórov.