Existujúce plány od dlhodobých cez strednodobé až po krátkodobé, sa bez širšej diskusie upravujú a nerešpektujú sa pravidlá ich udržateľného finančného zabezpečenia. Priority sa menia, časovo posúvajú, a to spôsobuje problémy aj pri príprave a realizácii projektov. Okrem iného kontrola ukázala, že sekcia majetku a infraštruktúry MO SR je vzhľadom na počet investičných požiadaviek personálne poddimenzovaná, a zároveň jej materiálno-technické zabezpečenie neumožňuje využitie moderných prostriedkov komunikácie. V roku 2017 vláda prijala tri stratégie, a to Bezpečnostnú, Obrannú a Vojenskú a taktiež Dlhodobý plán rozvoja obrany s výhľadom do roku 2030. Následne až v roku 2021 bolo aktualizované znenie Obrannej a Bezpečnostnej stratégie schválené poslancami Národnej rady SR. Parlament tak legitimizoval nové, kľúčové strategické bezpečnostné dokumenty po viac ako pätnástich rokoch od schválenia obdobných dokumentov ešte v roku 2005. Šéf slovenských kontrolórov Ľ. Andrassy upozornil, že v oblasti vojenskej bezpečnosti a strategického plánovania chýba širší proces pripomienkovania i väčšia externá kontrola, lebo kľúčové materiály sú spracovávané v utajovanom režime. Aj v prípade aktuálne prezentovanej kontroly niektoré záležitosti podliehajú utajeniu, a tak národná autorita pre externú kontrolu spracovala skrátenú verziu výstupu, ktorý je možné prezentovať verejnosti. Národní kontrolóri v súčasnosti, taktiež v utajenom režime, preverujú dodržiavanie zákonných pravidiel v procese darovania vojenského materiálu bezpečnostným a armádnym zložkám na Ukrajine.

Ako príklad zlej praxe sa ukázala komplexná obnova vojenského letiska Sliač, pričom významné zlyhania identifikovali kontrolóri v celom procese prípravy, ako aj pri projektovom riadení tejto strategickej investície. Rozhodnutie o nákupe stíhačiek F-16 padlo v júli 2018, a následne vláda prijala uznesenie o celkovej rekonštrukcii letiska. Ani v tejto chvíli, takmer šesť rokov od rozhodnutia o kúpe stíhačiek, nie je jasné, kedy bude projekt rekonštrukcie letiska ukončený, aký bude finálny účet za jeho komplexnú opravu a kedy budú môcť stíhacie lietadlá F-16 na zrekonštruovanom letisku operovať. NKÚ už pred štyrmi rokmi, pri analýze opodstatnenosti nákupu F-16, upozornil na významné riziká spojené s ohrozením termínov naviazaných na úspešnú realizáciu projektu. Nedostatočné projektové riadenie sa v konečnom dôsledku môže premietnuť do výraznej úpravy rozpočtu, pričom v roku 2018 sa počítalo s nákladmi na rekonštrukciu letiska vo výške 55 mil. eur, rezort obrany v roku 2023 už pracoval so sumou viac ako 125 miliónov. Dnes sú náklady opäť aktualizované a blížia sa k výdavkom vo výške 150 až 200 miliónov, čo už je bezmála štvornásobok pôvodnej sumy. Konečná cena obnovy vojenského letiska však bude závisieť od výsledku verejného obstarávania na zhotoviteľa stavby, ktoré má na starosti Agentúra NATO pre podporu a obstarávanie. 

Prenesenie zodpovednosti za realizáciu rekonštrukcie letiska z rezortu obrany na zahraničnú agentúru v roku 2020 výrazným spôsobom znížilo okrem iného rozsah kontroly a transparentnosti pri používaní verejných zdrojov. Napriek tejto zmene nenastal významnejší posun v praktickej realizácii tohto kľúčového investičného projektu. Nehovoriac o tom, že Agentúre NATO bol už pred štyrmi rokmi poskytnutý preddavok vo výške 68 mil. eur na jeho realizáciu. Národní kontrolóri počas nezávislého auditu zistili, že doposiaľ bolo využitých len bezmála 10 miliónov eur, a to hlavne na projektovú dokumentáciu a administratívne poplatky. „Naša kontrola potvrdila, že príprava a obstaranie projektu cez zahraničnú agentúru neprispelo k zrýchleniu procesov a ani k lepšiemu riadeniu či koordinácii všetkých zainteresovaných strán. Kritické meškanie v harmonograme prác má dnes už bezpochyby dopad nielen na otázky spojené s bezpečnosťou, ale zlé riadenie kľúčovej investície bude mať negatívny dopad na napätý štátny rozpočet,“ konštatuje predseda Ľ. Andrassy a v tejto súvislosti dodáva, že „z pohľadu národných kontrolórov malo vedenie ministerstva využiť Agentúru na konzultačno-poradenské služby a nemala sa riešiť cez ňu celá zodpovednosť za riadenie strategickej investície, pričom týmto rozhodnutím stratil rezort, a teda aj štát priamu kontrolu nad celým procesom realizácie projektu, vrátane finančného riadenia či obstarávania.“ 

Príkladom zlého strategického plánovania a riadenia je aj situácia okolo vojenského areálu Mokraď, ktorý sa nachádza na strednom Slovensku. Ešte v roku 2010 bolo prijaté rozhodnutie, že uvedený priestor je prebytočný a nie je potrebný pre ozbrojené sily. Na základe nového pohľadu na areál a vecných požiadaviek náčelníka generálneho štábu došlo v roku 2018 k zrušeniu rozhodnutia o prebytočnosti armádneho majetku, kasární. S víťazom súťaže na kúpu budovy za 2,3 milióna eur preto nakoniec nedošlo k podpísaniu zmluvy o predaji. Celý areál i nehnuteľnosti v ňom sú dnes, pätnásť rokov od rozhodnutia o ukončení vojenských činností na Mokradi, značne znehodnotené, resp. sú v dezolátnom stave. Zo strategického hľadiska došlo už v minulosti k odpredaju kľúčových obslužných objektov, ako je napríklad vodojem, čistička či úpravňa pitnej vody. Do odpočtu rizík je potrebné započítať aj fakt, že v uvedenom areáli sa v roku 2016 potvrdila významná environmentálna záťaž a jej riešenie pôjde na vrub štátneho rozpočtu. „Z pohľadu nezávislej kontrolnej inštitúcie, celý sled udalostí pri rozhodovaní o vojenskom areáli Mokraď vykazuje viacero nesystémových opatrení, absentuje strategický či analytický pohľad a dlhodobo dochádzalo k zásadnému znehodnocovaniu majetku štátu. Nehovoriac o tom, že práve oblasť bezpečnostných politík a krízového riadenia musia stáť na jasných cieľoch, vychádzajúcich z dlhodobého strategického plánovania, profesionálneho riadenia a udržateľného financovania,“ uzatvára pohľad na výsledky kontroly predseda NKÚ.

Správa o výsledku kontroly: "Plán rozvoja infraštruktúry MO SR" (PDF, 308 kB)