Kontrolóri na základe získaných faktov nespochybňujú potrebu existencie dopravnej zdravotnej služby, ale poukazujú na zle nastavené pravidlá, vďaka ktorým sa napríklad obchádza hospodárska súťaž a na účet verejného zdravotného poistenia sú poskytované bežné dopravné služby, ktoré majú charakter sociálnej, nie zdravotnej pomoci odkázaným občanom. „Z verejného poistenia išlo minulý rok na dopravnú zdravotnú službu 38 miliónov eur a do dvoch rokov by sa mali náklady na túto službu zvýšiť až na 50 miliónov ročne. Pri súčasnom napätom rozpočte zdravotníctva je otvorenou otázkou pre vládu i parlament, či dopravná služba poskytovaná pacientom nemá byť financovaná z verejných financií určených na sociálnu pomoc a nie zo zdrojov, ktoré potom chýbajú nemocniciam či ambulantným lekárom,“ približuje odbornú kontrolórsku otázku vyplývajúcu z vykonaného auditu Ľ. Andrassy, pričom odpoveď na ňu by mali poskytnúť poslancom slovenského parlamentu zástupcovia rezortu zdravotníctva až na základe komplexnej analýzy bezmála päťročného obdobia fungovania dopravnej zdravotnej služby.

Šoféri sú  bez odborného vzdelania a praxe

Vozidlá dopravnej zdravotnej služby prepravujú pacientov medzi zdravotníckymi zariadeniami, nemocnicami či poliklinikami na plánované vyšetrenie, do domáceho liečenia či ľudí zaradených do dialyzačného programu. Do roku 2019 zabezpečovali prepravu takýchto pacientov živnostníci bez jasného legislatívneho vymedzenia. Táto služba je poskytovaná občanom, ktorí nepotrebujú neodkladnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú vozidlami rýchlej zdravotnej služby. K zmene pravidiel došlo, podľa dôvodovej správy k zákonu, pre nízku kvalitu služieb a potrebu priameho dohľadu a kontroly nad poskytovateľmi DZS. Zákon zadefinoval DZS ako nový typ zdravotníckeho zariadenia. „Táto zákonná formulácia je v príkrom rozpore s realitou, pretože v týchto vozidlách nie sú žiadni zdravotnícki pracovníci. Šoférom je človek bez odborného vzdelania, praxe a používané auta nemajú ani potrebnú zdravotnícko-technickú výbavu. Vodič, ktorý má častokrát len základné či učňovské vzdelanie, nemôže viesť žiadnu zdravotnú dokumentáciu, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou poskytovania kvalifikovanej zdravotnej starostlivosti,“ upozorňuje šéf NKÚ a konštatuje, že „podľa národnej autority pre oblasť externej kontroly ide teda o službu súvisiacu s poskytovaním prevozu pacienta, o formu bežnej pomoci odkázanému občanovi a nie o samotnú zdravotnú starostlivosť“.  Pričom ministerstvo od novelizácie zákona nevykonalo ani jednu kontrolu u prevádzkovateľov DZS. 

Niektorým žiadateľom vyhoveli, iným nie

Rezort zdravotníctva počas výkonu kontroly obhajoval svoje konanie pri zazmluvňovaní prevádzkovateľov DZS tak, že platná legislatíva im neukladá povinnosť používať pri súťaži postupy definované zákonom o verejnom obstarávaní, keďže problematika je explicitne upravená v zákone o zdravotnej starostlivosti a v zákone o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti. Európska komisia má na daný problém iný názor a jej zástupcovia upozorňujú na skutočnosť, že slovenské právne normy v tejto agende nie sú v súlade s európskymi pravidlami obstarávania. Obdobný problém identifikovali v minulosti národní kontrolóri pri súťaži na prevádzkovateľov rýchlej zdravotnej služby, kde výber poskytovateľov bol zverený Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Po prijatí novej legislatívy začalo ministerstvo vydávať povolenia na prevádzkovanie DZS, ktoré malo ale v kontrolovaných rokoch 2019 - 2022 významné nedostatky. Zamestnanci rezortu zdravotníctva napríklad pri ich rozhodovaní o povoleniach nedodržiavali zákon o správnom konaní. „Jednému žiadateľovi ministerstvo pri vydávaní rozhodnutí vyhovelo a druhému v tej istej veci za splnenia tých istých podmienok nevyhovelo, bez uvedenia jasných dôvodov nesúhlasu. Niektorým účastníkom konania umožnilo preukázať splnenie podmienok na základe kópií dokumentov a zároveň iných účastníkov žiadalo v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch o predloženie originálov dokumentov,“ približuje niektoré príklady zlej praxe predseda národných kontrolórov.

Časti poskytovateľov ministerstvo povolilo prevádzku ambulancií DZS aj na osobných a nákladných autách, od iných naopak vyžadovalo, aby vozidlá boli vo vyhotovení špeciálne vozidlo SC – SANITNÁ. Počas kontroly prevádzkovalo 53 poskytovateľov DZS 821 ambulancií. Ministerstvo z kontrolórmi preverenej vzorky 483 áut povolilo prevádzku ambulancií DZS až na 56-tich vozidlách, ktoré neboli špeciálnymi sanitnými vozidlami. V súčasnosti sú tak v prevádzke v rámci dopravnej zdravotnej služby dva tipy vozidiel podľa nárokov na technické i emisné kontroly, keď pre sanitné vozidlá platí prísnejšia norma a musia absolvovať kontroly v ročných cykloch. Rezort týmto svojím postupom poškodil žiadateľov, ktorí investovali do vozového parku a prevádzkujú ambulancie DZS len na vozidlách, ktoré sú sanitkami aj podľa technických preukazov k vozidlám.

Snahou prevádzkovateľov je prepraviť naraz čo najviac pacientov

S prevádzkovateľmi dopravnej zdravotnej služby podpisujú zmluvy poisťovne, ktoré tak robia na základe objemu prepravy zazmluvneného v predchádzajúcom roku. „Zmluvy sa teda nepodpisujú na základe transparentnej verejnej súťaže, nerobí sa žiaden výber, ktorá dopravná služba a aký objem prepravy dostane. Nehovoriac o tom, že povolenia rezortu, potrebné na rozhodovanie poisťovní, sú vydávané na dobu neurčitú, takpovediac navždy,“ upozorňuje Ľ. Andrassy. Pre chýbajúce indikátory kvality a nezadefinovanú minimálnu sieť nie je možné ani pravidelne vyhodnocovať kvalitu ambulantnej dopravnej zdravotnej služby. Zdravotnícke zariadenia pre kontrolórov NKÚ potvrdili, že v exponovaných časoch čaká pacient na odvoz aj niekoľko hodín. Zdravotné poisťovne tiež nemajú v zmluvách s poskytovateľmi DZS ošetrené žiadne kvalitatívne kritériá. Napríklad chýba časový termín na pristavenie vozidla DZS po objednávke. Keďže prevádzkovateľ dostáva financie za prepravenú osobu na kilometer, je ich snahou prepraviť naraz čo najviac osôb.

Správa o výsledku kontroly "Systém zabezpečenia ambulancií dopravnej zdravotnej služby" (PDF, 1,8 MB)