„Najkritickejšie rozvojové investície a reformy spadajú pod ministerstvo zdravotníctva, kde hovoríme o siedmich projektoch a dvoch reformách. Významné investície či reformy sú ohrozené tiež v rezortoch životného prostredia, vnútra a spravodlivosti. Dnes je dôležité, aby si kľúčové inštitúcie sadli spolu s Úradom vlády za jeden rokovací stôl a bez akéhokoľvek zahmlievania popísali, v akom stave je príprava a realizácia jednotlivých projektov, ktoré z nich sa vďaka nedostatočnému riadeniu dostali do pásma ohrozenia. Slovensku zostáva krátky čas na nevyhnutnú revíziu cieľov a následne operatívny presun finančných prostriedkov,“ približuje pohľad kontrolného úradu jeho predseda Ľubomír Andrassy. Dodáva, že „napríklad informačný systém, ako jeden z nástrojov efektívneho a transparentného riadenia plánu obnovy, stále nie je na takej úrovni ako vládny systém na monitorovanie programov financovaných zo štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu.“ 

Plán obnovy a odolnosti obsahuje viac ako 30 investičných projektov v hodnote nad 20 miliónov eur. Ide hlavne o investície do zdravotníctva a dopravy, z ktorých najväčšie sú projekty nemocníc v Banskej Bystrici, Martine a trať Bánovce nad Ondavou – Humenné. „Pri investičných projektoch, ktoré sa ešte nezačali, alebo sú stále len v procese prípravy, je veľmi vysoký predpoklad, že ich realizátori nestihnú dokončiť do augusta roku 2026. V tejto súvislosti stále zdôrazňujeme, že plán obnovy je výsledkovo orientovaný nástroj a až podľa reálnych výsledkov bude naša krajina schopná získať európske zdroje. Ak nebudeme mať výsledok, nedostaneme peniaze aj napriek tomu, že dnes máme na národnom účte v Štátnej pokladnici pripísané financie z Bruselu za predfinancovanie a prvé tri platby v objeme viac ako dve miliardy,“ zdôraznil predseda úradu. Šéf národných kontrolórov zároveň konštatuje, že Slovensko má dlhodobo problém čerpať neopakovateľnú európsku pomoc, krajina sa vlastným konaním dostáva do časovej tiesne. To sa v konečnom dôsledku negatívne prejavuje pri hospodárnom i efektívnom čerpaní eurofondov a dnes už aj prostriedkov z plánu obnovy, ktorý bol vytvorený ako jedinečný nástroj pomoci členských štátom po pandémii, spôsobenej ochorením COVID-19.

Z pohľadu analytického útvaru NKÚ je v súčasnosti najkritickejšia oblasť spadajúca pod gesciu rezortu zdravotníctva. Ide okrem iného o vybudovanie novej siete moderných regionálnych nemocníc, centralizáciu riadenia koncových štátnych nemocníc, či vybudovanie psychosociálnych centier a rozšírenie siete psychiatrických stacionárov. Výrazné riziko je spojené s najbližšou, piatou žiadosťou o platbu, kde hrozí nesplnenie národného záväzku súvisiaceho s majetkovým vysporiadaním sa so súkromnými vlastníkmi v gescii rezortu životného prostredia. Podobne je na tom záväzok zriadiť ústredný orgán pre správu štátnych nemocníc, kde nositeľom zodpovednosti je ministerstvo zdravotníctva. Obe uvedené aktivity mali byť zrealizované už v závere minulého roka.

V druhom štvrťroku tohto roka priniesli kontrolóri informácie aj z kontroly tzv. energo pomoci. Celoplošná pomoc obyvateľom, tak ako bola na Slovensku nastavená, nie je udržateľná. Je nevyhnutné zmeniť jej pravidlá a do budúcnosti pomoc v elektro-energetike v krízových obdobiach smerovať len na najzraniteľnejšie skupiny, odporučil kompetentným NKÚ. Ministerstvo hospodárstva vyplatilo do konca minulého roka na kompenzáciách nárastu cien elektrickej energie a plynu v rokoch 2022 a 2023 sumu vo výške takmer 2,7 mld. eur. Najvyšší objem prostriedkov, približne 1,24 miliardy, bol použitý na kompenzácie cien plynu v domácnostiach. Nejde pritom o konečný účet, keďže široko nastavené kompenzačné opatrenia pokračujú aj tento rok.

Strategické investičné plánovanie, týkajúce sa rozvoja slovenských ozbrojených síl, je v ostatných rokoch chaotické a táto kľúčová bezpečnostná agenda je značne roztrieštená. Tento stav má výrazný dopad nielen na verejné financie, ale aj plnenie si medzinárodných záväzkov, upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe ďalšej ukončenej kontroly. Ako príklad zlej praxe kontrolóri označili plánovanie významnej strategickej investície, akou je rekonštrukcia letiska Sliač. Ani po takmer šiestich rokoch od rozhodnutia kúpiť nové stíhačky ešte nie je vybraný subjekt, ktorý bude realizovať rekonštrukciu letiska, kde by mali operovať. Národní kontrolóri opakovane sledujú vznik nových úradov a upozorňujú na problémy, ktoré ich sprevádzajú. Posledná kontrola zameraná na vznik novej inštitúcie sa týkala Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Ukázala, že kroky predstaviteľov úradu boli často netransparentné, formálne a vnútorný kontrolný systém nebol funkčný.

Agenda integrácie zdravotne znevýhodnených a dlhodobo nezamestnaných občanov bola predmetom kontroly fungovania sociálnych podnikov. Slovensko nevyužilo ich potenciál. Je nevyhnutné urobiť zmeny, aby sa stali skutočným medzistupňom pri začleňovaní občanov na trh práce. Pre zefektívnenie fungovania sociálnych podnikov do budúcna je podľa kontrolórov kľúčový strategický manažérsky prístup ministerstva práce a sociálnych vecí. Kontrolóri sa po piatich rokoch vrátili do prezidentského paláca, aby na záver mandátu prezidentky Zuzany Čaputovej skontrolovali, ako Kancelária prezidenta SR hospodárila s verejnými prostriedkami a nakladala s majetkom štátu. Rizikové sa javia dve oblasti, a to vládou a následne parlamentom schvaľovaný rozpočet na chod Kancelárie. Ani v jednom z kontrolovaných rokov 2019 až 2023 totiž schválené rozpočty nepokrývali reálne plánované potreby Kancelárie. Rozpočty sa vždy upravovali dodatočne. Druhou oblasťou je dvadsať rokov neriešené bývanie prezidenta v rezidencii na Slavíne. Ako príklad dobrej praxe pre iné štátne inštitúcie sa ukázal účinný vnútorný kontrolný systém Kancelárie prezidenta, v rámci ktorého kontrolóri nenašli žiadne nedostatky.

Analytická informácia (pdf, 931 kB): Stav plánu obnovy a odolnosti v máji 2024