Od septembra 2018 bolo na Slovensku zaregistrovaných 645 sociálnych podnikov, pričom podľa aktuálneho registra funguje 564 z nich. Až bezmála 90 % podnikov spadá do skupiny integračných sociálnych podnikov, ktoré sú verejnoprospešné a minimálne 30 % ich zamestnancov tvoria znevýhodnené alebo zraniteľné osoby. Ako zistili národní kontrolóri, jedinou stabilne využívanou formou podpory sú integračné podniky, pri ktorých sú ich majitelia motivovaní hlavne kompenzačnou pomocou vo forme vyrovnávacieho finančného príspevku. „Sociálne podniky by v súlade s filozofiou ich zakladania a následne aj prevádzkovania, mali slúžiť primárne ako istý medzistupeň a nástroj, ktorý vťahuje kritickú skupinu obyvateľov, nielen zdravotne znevýhodnených, ale aj dlhodobo nezamestnaných ľudí do pracovného prostredia, aby získali pracovné návyky a nadobudli nové zručnosti. Nemajú však nahrádzať štandardné podnikateľské subjekty, ako je to v súčasnosti, keď sa sociálne podniky stávajú dlhodobým miestom pre zamestnávanie znevýhodnených skupín,“ hovorí šéf národných kontrolórov. 

Ku koncu roka 2023 sociálne podniky zamestnávali viac ako 6 700 zamestnancov, pričom pri zamestnaní boli uprednostňované znevýhodnené osoby (pozri tabuľku). Práve kategória hendikepovaných zamestnancov, na ktorých si sociálny podnik môže uplatniť kompenzácie vo výške 75 % ceny práce, tvorila viac ako tri štvrtiny z celkového počtu týchto ľudí. „Aj táto štatistika potvrdzuje, že hlavnou motiváciou viacerých prevádzkovateľov sociálnych podnikov je vyrovnávací príspevok a tomu automaticky prispôsobili aj svoju personálnu politiku,“ približuje Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež fakt, že skoro každý deviaty zdravotne znevýhodnený zamestnanec pracuje v sociálnom podniku, ktorého podnikateľská činnosť je zameraná na poskytovanie strážnych a bezpečnostných služieb. Takéto podniky spĺňajú podmienky pre registráciu, vhodnosť zamestnávania telesne znevýhodnených osôb na tento typ práce je ale otázna. Z analýzy sociálnych podnikov na základe ich geografického rozloženia (pozri obrázok) vidieť, že ich regionálne rozloženie je nerovnomerné. Pätina všetkých podnikov funguje v žilinskom kraji v regiónoch s nízkou mierou nezamestnanosti, zastúpenie v okresoch s vysokou mierou nezamestnanosti je naopak nízke.

Národná autorita pre externú kontrolu svojím výkonnostným auditom poukazuje na absenciu strategického riadenia zo strany rezortu práce, čo v predchádzajúcich piatich rokoch spôsobilo, že nebolo možné sledovať prínos sociálnych podnikov. Rezort nesledoval ani efektívnosť a účinnosť vynakladania finančných prostriedkov, čo slovenskí kontrolóri vnímajú negatívne. Funkčné nebolo ani využívanie sociálneho hľadiska napríklad vo verejnom obstarávaní, uplatňovanie zníženej sadzby DPH, medzitrh práce, servisné poukážky a podobne. Vzhľadom na zistené riziká, bude kontrolný úrad komunikovať s daňovou správou o probléme s uplatňovaním nižšej DPH v tejto oblasti a o možných úpravách legislatívy podporujúcej sociálne podnikanie.

Pre zefektívnenie fungovania sociálnych podnikov do budúcna je podľa kontrolórov kľúčovým strategický manažérsky prístup k riadeniu tohto segmentu trhu práce zo strany ministerstva. Zároveň aktivity rezortu práce majú byť podporované medzirezortnou spoluprácou, založenou na stanovení konkrétnych cieľov a míľnikov, pričom aktivity majú mať zabezpečené finančné krytie. Rozšírená by mala byť aj informačná základňa o sociálnych podnikoch, ktorá je nevyhnutnou súčasťou hodnotenia prínosu tohto podnikania a prijímania vhodných rozhodnutí štátu. Rovnako nevyhnutné sú aj prierezové kontroly sociálnych podnikov. Výzvou ostáva propagácia sociálneho podnikania najmä voči verejnému sektoru, subjektom miestnej samosprávy, ale aj občianskej spoločnosti. Pre lepšie vnímanie tejto témy aj širšou verejnosťou je nevyhnutné vzdelávanie na úrovni stredného či vysokého školstva, a to v oblasti sociálnej ekonomiky, sociálneho podnikania, ktoré sa v súčasnosti javí ako nedostatočné.

Analýza Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2017 poukazuje na to, že využitie sociálnych podnikov v rámci Európskej únie je veľmi širokospektrálne. V Únii ich je 2,8 milióna a zamestnávajú takmer 14 miliónov ľudí, pričom na tvorbe HDP európskeho spoločenstva sa podieľajú až ôsmimi percentami. Pre rozvoj sociálneho podnikania na národnej úrovni by bolo prínosom, ak by sa naša krajina inšpirovala zahraničnými riešeniami. Nemecko vo svojej národnej stratégii definovalo viaceré kroky na zavedenie inovatívnych postupov a zvýšenie záujmu o túto oblasť. Ako napríklad zakladanie inovačných startupových centier, cielenie projektov na vybrané skupiny (začínajúce podnikateľky, zelená ekonomika) alebo organizovanie súťaží pre univerzity v rozvíjaní nápadov na sociálne inovácie. V akčnom pláne navrhuje podobné opatrenia saj Európska komisia. Česko zase zaviedlo zaujímavý prvok, ktorý ponúka možnosť stáže pre začínajúcich podnikateľov v etablovaných sociálnych podnikoch.

Oblasť sociálneho podnikania považuje národná autorita pre externú kontrolu, aj na základe zdieľania výsledkov auditov z iných európskych auditných inštitúcií, za významnú. Podobne ako v minulosti kontrolný úrad v rámci workshopu prezentoval úskalia rezidentského programu, aj v prípade sociálnych podnikov sa v utorok 16. apríla 2024 uskutoční odborný workshop práve na tému sociálneho podnikania na Slovensku. „Verím, že výsledky našej kontroly a hlavne naše odporúčania neskončia len na papieri, tak ako to bolo pri rezidentskom programe, ktorý mal riešiť vážne výzvy v slovenskom zdravotníctve. V súvislosti s týmto programom sme v nedávnej minulosti upozorňovali kompetentných na kritický nedostatok pediatrov, vysoký vek lekárov či znižovanie počtu všeobecných lekárov. Rezort zdravotníctva však neurobil žiadne zásadné zmeny, ktoré by viedli k zlepšeniu stavu súčasného krízou zmietaného zdravotného systému,“ uzatvára predseda národných kontrolórov Ľ. Andrassy.

Správa o výsledku z kontroly: Sociálne podniky (PDF, 956 kB)

Zdroj: NKÚ SR z údajov MPSVR SR