Zmluvy, ktoré podpisovala EK so spoločnosťou Pfizer, nie sú verejne kontrolovateľné pre klauzulu o dôvernosti informácií, ktorú si jednostranne uplatnila farmakologická spoločnosť. „Do zmluvy presadila, že základné informácie súvisiace s transparentným použitím verejných zdrojov, ako je jednotková cena či hodnota kontraktu, sú utajené,“ priblížil šéf slovenských kontrolórov. Podľa údajov Európskeho dvora audítorov, Komisia podpísala do novembra 2021 zmluvy na 4,6 miliardy dávok vakcín v hodnote 71 miliárd eur. Slovenskí kontrolóri sa plánujú pozrieť na to, ako ministerstvo zdravotníctva komunikovalo o tejto téme s Komisiou. Členské krajiny mali možnosť nepristúpiť k predbežným kúpnym zmluvám, k samotným zmluvám a aj k ich dodatkom v určitej lehote. Kontrolóri sa pozrú na nákup vakcín aj od iných spoločností. „V týchto dňoch sme oslovili partnerské kontrolné inštitúcie členských krajín Únie, aby nám odpovedali na dotazník k nákupu vakcín v ich krajinách. Výstupy z tejto kontroly chcem potom zaslať Európskemu parlamentu, keďže on má kontrolnú kompetenciu voči Komisii,“ doplnil Ľ. Andrassy. 

Nedokázali sme minúť 80 miliónov, ktoré rezort školstva vyčlenil na boj s pandémiou

Slovensko už v roku 2020 vyčlenilo z eurofondov 80 miliónov eur na podporu výskumno-vývojových projektov, ktoré mohli resp. v budúcnosti ešte budú môcť pomôcť pri rôznych pandémiách. Rezort školstva nakoniec uzatvoril zmluvy so 16 žiadateľmi na projekty len vo výške 63 miliónov eur. Národní kontrolóri preverili deväť projektov, ktoré realizovali štyri univerzity (UPJŠ Košice, JLF UK Martin, UCM Trnava a UNIZA Žilina) a dve súkromné spoločnosti (GLOBESY, s. r. o. a CHIRANA Medical, a. s.). „Aj zistenia z minuloročnej kontroly nám opakovane potvrdili, že na Slovensku nie je vytvorený efektívny priestor pre spoluprácu akademického prostredia s podnikateľským. Hlavne malé a stredné podniky neinvestujú do vedy a výskumu, a preto inovácie v tomto podnikateľskom segmente využívajú minimálne,“ upozornil predseda NKÚ. Dodal, že akademické a vedecké inštitúcie sú z hľadiska ich udržateľného fungovania závislé od viaczdrojového financovania, dnes hlavne od európskych či externých zdrojov. Aj v prípade kontrolovaných výskumných projektov neboli vo vyhlásenej výzve alokované finančné zdroje na ich uplatnenie v praxi a bol kladený iba formálny dôraz na ich nasledujúcu udržateľnosť.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kontrolované projekty v zásade naplnili ciele výzvy a mali prínos, lebo sa vytvorili nielen nové pracovné miesta pre výskumníkov, ale priniesli tiež inovatívne poznatky a vyvinuli sa nové zariadenia. Opakovane však vo výskumných projektoch chýbali kvalitatívne kritériá a neriešili sa kritériá využiteľnosti projektov do budúcnosti. „Pri takýchto výzvach by bolo žiaduce nezávislé zhodnotenie zrealizovaných projektov, kedy by odborníci posúdili, či projekty priniesli to, čo bolo deklarované v žiadostiach o poskytnutie nenávratného finančného príspevku,“ približuje pohľad kontrolórov Ľ. Andrassy. Nezávislé odborné posúdenie je vhodné aj preto, že projekty vedy a výskumu sú projekty s neistým výsledkom. Na začiatku výskumu sa dopredu nevie, čo sa zistí, čo výskum prinesie, overuje sa určitá hypotéza. „To, či prijímateľ pri výskume postupoval správne, v súlade s metodikou, a teda či jeho výsledok je správny a spoľahlivý, by mala posúdiť odborná autorita – špecialista. Aj negatívna informácia, že zvolená cesta nie je správna, je pre vedeckú i výskumnú prácu dôležitá,“ konštatuje predseda NKÚ.

Zámerom projektov COVID-výskumu bolo v mnohých prípadoch uviesť ich výstupy do praxe. V tomto smere sa ako dobrá prax ukazuje snaha konečných prijímateľov identifikovať možnosti pre budúce komerčné využitie výstupov svojich projektov, napr. nasadenie vyvinutého dronového riešenia pre operačné stredisko hasičského záchranného zboru, využitie senzorov v rámci monitorovania areálov zdravotníckych zariadení, sériová výroba vyvinutej pľúcnej ventilácie či model covidových pľúc ako súčasť trenažéra pre nácvik pokročilých metód umelej ventilácie pľúc, ktorý bol predstavený aj na svetovej výstave EXPO 2020. Na druhej strane kontrolóri pri dvoch projektoch zistili, že projekty (JLF UK Martin a UPJŠ Košice) neboli ukončené v stanovených termínoch, čo ohrozuje ich preplatenie z európskych zdrojov. Šéf slovenských kontrolórov upozorňuje, že Slovensko je dlhodobo pod priemerom EÚ v prípade investícií do vedy a výskumu. Ak je v Únii priemer 2 % HDP, my sme pod percentom, pričom výrazný podiel na výslednej sume tvoria európske financie. „Slovenská veda a výskum tak do veľkej miery závisia od európskych štrukturálnych a investičných fondov,“ uzatvára Ľ. Andrassy. 

Riziká súvisiace s pandémiou spôsobenou ochorením COVID-19 riešil kontrolný úrad vo viacerých prierezových a tematických kontrolách. Problém so vznikom a šírením prenosných ochorení, ako aj s pripravenosťou krajiny na mimoriadne situácie spôsobené infekčnými chorobami, identifikovali slovenskí kontrolóri s ich európskymi partnermi už v roku 2019. Následne úrad preveril konanie štátu počas covidovej pandémie a závery sú známe aj z kontrol a analýz zameraných na covidovú Prvú pomoc pre podnikateľov, príjmy obcí na poskytovanie služieb občanom počas pandémie či znižovanie dopadov pandémie.

Správa z kontroly: Využitie výskumných inštitúcií pri riešení hrozieb pandémie (PDF, 1 272 kB)