„Kolegovia kontrolóri nezistili významné pochybenia, európske zdroje boli využité v medziach zákonných pravidiel i kritérií  hospodárneho nakladania s verejnými financiami. Neidentifikovali nedostatky z hľadiska transparentnosti pri zverejňovaní informácií, avšak na druhej strane popísali riziká spojené s prípravou a riadením projektov,“ konštatuje podpredsedníčka kontrolného úradu Henrieta Crkoňová. Výzvy boli vyhlasované s časovým oneskorením a záväzné termíny neboli dodržiavané v celom procese. Komplikované bolo aj verejné obstarávanie. „Vo výzvach boli nedostatočne stanovené merateľné ukazovatele a zásada bezbariérovosti nebola vždy dodržaná,“ približuje ďalej podpredsedníčka NKÚ. Zároveň upozornila, že pre výzvy z IROP sa stali silným konkurentom výzvy z Plánu obnovy a odolnosti (POO), v ktorom sa nevyžaduje spolufinancovanie zo strany žiadateľov. „Viac ako 20 žiadateľov z kontrolovaných výziev IROP odstúpilo od zmluvy a financujú vlastné projekty cez plán obnovy. Hovoríme teda minimálne o projektoch v hodnote 14 miliónov,“ dodala H. Crkoňová. NKÚ v tejto súvislosti upozorňuje na riziko prelínania výziev a následných možných korekcií zo strany európskych inštitúcií. Kontrolóri aj preto odporúčajú príslušným parlamentným výborom zaviazať Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie a Národnú implementačnú a koordinačnú autoritu, aby im predkladali výsledky rokovaní vzhľadom na existujúce problémy pri koordinácii výziev. 

Podpredsedníčka kontrolórov zároveň uviedla, že projekty naplnili ciele vzhľadom na výzvy, tie ale neboli nastavené správne. Limit výdavkov na vytvorenie jedného miesta v predškolskom zariadení bol nízky alebo žiadny a to spôsobilo veľké rozdiely, keď niekde vzniklo nové miesto za desaťtisíc a niekde za štvornásobne vyššiu sumu. „Výzvy boli postavené formálne, išlo o podporu na vybudovanie miesta a už sa neriešila obsadenosť deťmi či udržateľnosť projektov aj do budúcnosti,“ dodala. Pri prerozdeľovaní zdrojov sa do úvahy nebralo ani geografické kritérium. Kontrolný úrad tiež upozorňuje na nedostatočné definovanie vylučovacieho kritéria na posúdenie bezbariérovosti a nejednotný prístup v rámci jeho odborného hodnotenia a následného schvaľovania projektov. „Odstraňovanie bariér a podpora inklúzie detí je dôležitý záväzok nielen voči európskym inštitúciám, ale predovšetkým vo vzťahu k samotným deťom. Je preto dôležité brať debarierizáciu vážne a trvať na jej reálnom uplatňovaní v praxi,“ zdôraznila podpredsedníčka úradu. V rámci programu IROP v kontrolovaných výzvach pre materské školy mali byť všetky projekty bezbariérové, ale nebolo to tak a v niektorých prípadoch sa bezbariérovosť riešila až počas auditu zo strany kontrolného úradu. 

Pre pandémiu COVID-19 a vyhlásený núdzový stav boli kontroly na mieste zo strany riadiaceho či sprostredkovateľských orgánov zrušené a neboli vykonané ani dodatočne. Vzniknutý sklz a nahromadenie projektov na kontrolu vyriešilo ministerstvo odsunutím kontrol a k preplácaniu financií dochádzalo len na základe rôznej fotodokumentácie a papierových prehlásení. „Národní kontrolóri svojou ex-post aktivitou priamo na mieste identifikovali viaceré nedostatky, ktorým bolo možné predísť. Mohli sa odstrániť priebežne, ak by neboli zrušené kontroly na mieste alebo ak by priebežnú kontrolu vykonávali priamo žiadatelia – miestne samosprávy voči vysúťaženým dodávateľom,“ uzatvára zistenia H. Crkoňová.  Kontrolóri NKÚ pri ich kontrole na mieste prišli na to, že časť projektu škôlky v Moste pri Bratislave nebola realizovaná. Konkrétne išlo o detské ihrisko, ktorého vybudovanie však bolo samosprávou preplatené. Toto zistenie bolo vyhodnotené ako závažné a preto bolo po ukončení kontroly odstúpené orgánom činným v trestnom konaní.

Správa o výsledku z kontroly Podpora zvyšovania kapacít materských škôl (.pdf, 1 MB)