Široká a rôznorodá agenda Slovenskej inšpekcie životného prostredia deformuje výkon jej hlavnej činnosti. V roku 2013 došlo k prvému zásadnejšiemu rozšíreniu kompetencií inšpekcie o povoľovaciu činnosť a vznikol zlúčený model integrovaného povoľovania a následnej kontroly. Za ostatné dve desaťročia sa obe agendy zásadne rozšírili a tento trend stále pokračuje. „V súčasnosti inšpekcia životného prostredia vykonáva dozor nad 29 zákonmi, viac ako päťdesiatimi vyhláškami a desiatimi vládnymi nariadeniami. Zároveň dohliada na uplatňovanie bezmála štyridsať nariadení Európskej únie. Tento značný rozsah zákonných povinností si vyžaduje aj adekvátne personálne či technické zázemie, pričom realita tomu nezodpovedá,“ konštatuje predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy. Aj keď plánované miesta boli v ostatných štyroch rokoch navyšované, neboli však obsadené. Napríklad v roku 2020 boli pracovné miesta obsadené na 90 %, v roku 2023 však ich obsadenosť klesla na 78 %. Rozpočet inšpekcie životného prostredia bol v rokoch 2020 až 2023 približne 7 miliónov eur ročne. „Mandát a kompetencie inšpektorov životného prostredia by mali byť upravené tak, aby sa títo profesionáli stali rešpektovanými autoritami pri ochrane životného prostredia, ktoré zásadným spôsobom vplýva na kvalitu života ľudí v každom regióne Slovenska,“ priblížil podhľad kontrolórov na fungovanie SIŽP ich predseda.

Situácia na inšpekcii je zložitá aj pre neustály nárast podnetov od občanov a organizácií a pre spôsob ich riešenia inšpekciou. V porovnaní s rokom 2020 sa ich počet do roku 2023 zvýšil trojnásobne. V reálnych číslach išlo o nárast z vyše 1 300 na viac ako 5 300 podnetov. Inšpektori pritom kontrolovali aj množstvo podnetov, ktoré mali minimálny alebo žiadny vplyv na životné prostredie. Viaceré všeobecné podnety odstupovali inšpektori životného prostredia zamestnancom okresných úradov, ktorí ich vracali inšpektorom a byrokraticky sa tak točili medzi dvomi štátnymi inštitúciami. Útvar inšpekcie ochrany prírody a krajiny bol napríklad zaťažovaný vybavovaním agendy týkajúcej sa vjazdom vozidiel do chránenej oblasti, pohybom turistov mimo vyznačených chodníkov, nedodržiavaním návštevného poriadku či poškodzovaním drevín. Inšpektori životného prostredia tak priamo na mieste preverovali podnety, vydávali prvostupňové rozhodnutia o pokutách v správnom konaní a v prípade odvolaní voči nim viedli aj druhostupňové konanie. „Takéto zdĺhavé správne konanie často vôbec nezodpovedalo výške uloženej pokuty, ktorá sa pohybovala na úrovni desiatok eur. Riešenie týchto priestupkov mohlo byť napríklad v rukách členov stráže prírody a malo byť vybavené obratom v blokovom konaní,“ uviedol Ľ. Andrassy. Práve v oblasti ochrany prírody a krajiny je možné zmenou legislatívy preniesť kompetencie aj na iné organizácie rezortu životného prostredia, napríklad na Štátnu ochranu prírody SR a správy národných parkov. Negatívny vplyv na činnosť inšpekcie majú aj chýbajúce plány kontrol na základe analýz rizík. Využívali ich iba dva zo šiestich útvarov, pričom analýzy robili priamo inšpektori a nie špecializovaný analytický útvar.

Snahy o rozšírenie kompetencií SIŽP o činnosti, ktoré nemajú priamy súvis s jej hlavnými činnosťami a to bez dôkladnej analýzy, pokračujú cieľom definovaným v Pláne obnovy a odolnosti. Ide o zámer prepojiť procesy integrovanej prevencie a kontroly, posudzovanie vplyvov na životné prostredie a obnoviteľné zdroje energie. Rezort životného prostredia ako gestor tejto verejnej politiky má predložiť potrebné legislatívne zmeny v druhom štvrťroku tohto roka. Kontrolóri NKÚ prieskumom medzi kontrolnými úradmi krajín EÚ zistili, že povoľovacia a kontrolná činnosť je zlúčená do jedného orgánu, resp. jedného organizačného útvaru zhruba v polovici členských krajín EÚ. „Pri zlúčení povoľovacej a inšpekčnej činnosti do jedného útvaru hrozí viacero rizík. Od možného konfliktu záujmov cez vytvorenie priestoru pre korupciu až po manažérsky a kompetenčný chaos,“ upozorňuje predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly. Podľa kontrolórov je v tejto oblasti potrebné upraviť pôsobnosť, kompetencie a následne aj organizačnú štruktúru SIŽP, aby sa riziká popísané v protokole z kontrolnej akcie eliminovali v čo najširšej miere.

Správa o výsledku kontroly (.pdf, 974 kB) Prevencia znečisťovania životného prostredia a presadzovanie environmentálneho práva