Od predloženia prvých návrhov reformy do legislatívneho procesu v decembri 2020 do jej spustenia v júni 2023 prešlo takmer 30 mesiacov, čo sa výrazne negatívne premietlo do realizácie investičných projektov. Zároveň sú veľké rozdiely medzi pôvodným reformným zámerom ministerstva spravodlivosti a schválenou legislatívou. Pôvodný návrh reformy súdnej mapy z roku 2020 počítal so zásadnými zmenami v súdnom systéme, najmä s reorganizáciou súdov a súdnych obvodov. Ďalším cieľom bolo efektívnejšie, rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodovanie súdov, ktoré mala zabezpečiť predovšetkým vyššia miera špecializácie sudcov. Počet okresných súdov sa nakoniec oficiálne znížil z 54 na 36. Pôvodné samostatné okresné súdy sa ale stali pracoviskami „nových“ okresných súdov. V Bratislave a Košiciach došlo k transformácii okresných súdov na štyri mestské súdy v Bratislave a jeden v Košiciach. Nedošlo tak k zásadnej zmene územnej pôsobnosti, ani k deklarovanému zvýšeniu ekonomickej efektivity správy súdov.

„Výsledné zmeny súdnej mapy týkajúce sa najmä prvostupňových okresných súdov považujeme preto len za formálne naplnenie pôvodne stanovených zámerov bez zásadnej zmeny v ich činnosti a územnej pôsobnosti. Reforma nepriniesla zmeny ani v štruktúre krajských súdov,“ zdôraznil predseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Za naplnenie pôvodných zámerov možno považovať vznik sústavy správnych súdov a zmeny v kauzálnych príslušnostiach krajských súdov. Spustenie činnosti Najvyššieho správneho súdu SR a zároveň budovanie jeho analytickej jednotky, ktorá prispieva k efektívnemu, účelnému a transparentnému riadeniu, je možno považovať za príklad dobrej praxe. Merateľné ukazovatele pre budúce hodnotenia výsledkov reformy ministerstvo nestanovilo ani počas prípravy, ale ani pri implementácii reformy. Podľa národnej autority pre externú kontrolu existuje reálne riziko, že reformu nebude možné objektívne vyhodnotiť.

Pod aktuálne nízke čerpanie prostriedkov sa podpísala nedostatočná príprava jednotlivých investičných projektov, zle nastavené míľniky, ktoré nezohľadňovali náročnosť procesov verejného obstarávania, zložitá administratíva, chýbajúce  administratívne kapacity na ministerstve či nedostatočná reakcia na neplnenie míľnikov. Z celkového objemu finančných prostriedkov určených na renováciu budov z POO v sume 123,8 mil. eur neboli do konca roka 2024 vyčerpané žiadne. V pripravovanej revízii je navrhnuté zníženie sumy určenej na rekonštrukciu budov súdov na 103,6 mil. eur. Ďalšie finančné prostriedky sú vyčlenené na kúpu budov, digitalizáciu či administratívne kapacity. Spolu ide o 232,8 mil. eur, z ktorých bolo do konca minulého roka vyčerpaných 83,7 mil. eur. Nezrealizuje sa ani projekt informačného systému centralizovaného súdneho riadenia za takmer päť miliónov eur. Malo pritom ísť o kľúčový prvok reformy. Keďže nový systém nebude zavedený, súdy budú musieť naďalej používať síce pravidelne aktualizovaný, no už zastaraný informačný systém z roku 2001. 

Investície v oblasti súdnictva sú súčasťou reformy justície a budú predmetom ôsmej žiadosti o platbu Slovenska z POO vo výške 550 miliónov eur. Zdržanie alebo nesplnenie čo i len jedného míľnika, napr. z oblasti súdnictva, ohrozuje podanie celej žiadosti o platbu Európskej komisii. „Národná autorita pre externú kontrolu dlhodobo upozorňuje vládu a parlament na nedostatočný manažment projektov či neefektívnu internú kontrolu v rámci jednotlivých komponentov, zúčtovateľných pilierov Plánu obnovy a odolnosti. Slovensko tak v konečnom dôsledku môže pre zlý manažment vyčerpať z Plánu obnovy výrazne menej, ako bolo pôvodne plánované, a to 6,4 miliardy eur,“ konštatuje šéf národných kontrolórov.

Správa o výsledku z kontroly Plán obnovy a odolnosti - investície a reforma súdnej mapy (.pdf, 636 kB)