Bratislava 25. apríla 2023 – Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) SR v minulom roku preveril 182 subjektov verejnej správy v rámci 39 kontrolných akcií. Identifikoval pri tom takmer 900 porušení všeobecne záväzných právnych predpisov, k čomu kontrolované subjekty prijali viac ako 600 opatrení. Najčastejšie zlyhania sa objavovali pri porušení finančnej disciplíny, zákona o verejnom obstarávaní alebo zákona o rozpočtových pravidlách. Závažné porušenia kontrolóri odstúpili na konanie Ministerstvu financií SR, Úradu vládneho auditu a Úradu verejného obstarávania. V piatich prípadoch viedli kontroly k trestným oznámeniam, šesť netrestných bolo zaslaných príslušnej krajskej prokuratúre. Výsledky kontroly smerovali nielen k určitým formám represie, ale aj k sformulovaniu 370 opatrení, ktorými by bolo možné realizovať verejné politiky lepšie, výkonnejšie a účinnejšie. S týmito závermi v rámci výročnej správy o výsledkoch kontrol úradu za rok 2022 dnes (utorok) predstúpil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy pred parlamentný výbor pre financie a rozpočet.

Najviac kontrolných akcií smerovalo v roku 2022 do prioritnej oblasti efektívna a transparentná verejná správa, ktorá ešte často tieto kritériá nenapĺňa. Komplexnejší pohľad na fungovanie zdravotníctva na Slovensku ponúkli tri kontroly zamerané na jeho elektronizáciu (e-Zdravie, DRG, registre NCZI) a štvrtá, ktorá sa týkala hospodárenia záchranných služieb v Bratislave a Košiciach. Všetky štyri kontroly majú spoločný výstup – rezort zdravotníctva zlyháva pri riadení politiky zdravia a problémy v zdravotníctve sa roky nabaľujú. Kontrolóri sa venovali aj oblastiam právneho štátu a bezpečnosti či environmentálnej udržateľnosti. Zistením je, že klimatické ciele sa dosahujú pomaly, čoho dôkazom je dlhodobo nezvládaný boj s envirozáťažami a pomalá obnova verejných budov, ktorej cieľom je znižovanie energetickej náročnosti. „Ak budeme pokračovať týmto tempom, na obnovu všetkých energeticky nehospodárnych budov budeme potrebovať takmer 30 rokov,“ upozorňuje predseda úradu.  

Dlhodobá prax národnej autority pre oblasť externej kontroly poukazuje na to, že jedným z najčastejších problémov kontrolovaných subjektov je ich zlyhávajúci vnútorný kontrolný systém, keď dostatočne nefunguje finančná kontrola, nie sú definované strategické ciele či merateľné ukazovatele. „Vnútorné kontrolné mechanizmy boli oslabené a značne degradované. Bez nich nedokážeme dostať odpoveď a uistenie o tom, či peniaze, ktoré sa využili, boli použité hospodárne, efektívne a účelne,“ tvrdí šéf národných kontrolórov. Dôkazom takéhoto stavu sú výsledky kontroly v Národnom centre zdravotníckych informácií, alebo v Národnom poľnohospodárskom a potravinárskom centre či v Slovenskom národnom divadle. Aj v prípade miestnych či regionálnych samospráv je vnútorný kontrolný systém často povrchný a nezameriava sa na monitorovanie plnenia rozvojových cieľov, účelnosti a hospodárnosti využívania prostriedkov samospráv.

Kompenzácie sa stali silným nástrojom štátu pri riešení problémov

V oblasti udržateľnosti verejných financií národná autorita externej kontroly venovala značnú pozornosť problematike fiškálnej politiky najmä v kontexte dopadov kompenzácií rôzneho druhu na verejné financie. „Tieto kompenzácie sa však stali silným a často jediným nástrojom štátu pri riešení problémov. Nehľadajú sa iné spôsoby, a tak môžeme trochu nadnesene povedať, že na Slovensku  prechádzame od trhového na dotačné hospodárstvo financované z národných či európskych verejných zdrojov,“ hovorí Ľ. Andrassy. „Za dôležité tiež považujeme, aby aj v prípade mimoriadnych výdavkov, čo je spravidla spojené s nedostatkom času a informácií, boli v maximálnej možnej miere dodržané zásady hospodárnosti a efektívnosti a aby bolo zrejmé, aký účinok sa od nich očakáva a tiež hodnotiť, či bol dosiahnutý,“ myslí si predseda NKÚ, podľa ktorého je dôležité potrebu výdavkov nielen zdôvodniť, ale aj zhodnotiť ich dopad. Požiadavku na zúčtovanie považuje za všeobecne platnú a potrebnú pri každom ukončenom projekte či programe, pričom vláda by ju mala vyžadovať od každého subjektu verejnej správy. „Keď chceme takýto mimoriadne dôležitý proces uplatňovať v praxi, je potrebné skvalitniť či dokonca postaviť nanovo prístup k programovému rozpočtovaniu, ktoré neplní svoje úlohy, čo ukázali viaceré naše kontroly z minulého obdobia. Vieme síce, kam peniaze smerujú, ale už menej, aký problém alebo riziko vyriešili,“ uviedol šéf slovenských kontrolórov. Nevyhnutným predpokladom kvalitného rozpočtového programovania sú aj kvalitné dáta. Ako ukázala väčšina kontrol, organizácie verejnej správy nemajú relevantné dáta, v dôsledku čoho nestanovujeme reálne ciele a výsledky sa míňajú účinku.

Zrealizované kontrolné akcie v roku 2022 ( PPA, ZSSK, SND, SOI) často poukazujú na to, že záujem o fungovanie a riadenie rozpočtových a príspevkových organizácií, štátnych podnikov či rôznych agentúr a fondov v rámci štátu nie je dostatočný. Naprieč ministerstvami tiež chýbajú ucelené stratégie, podľa ktorých by postupovali jednotlivé rezorty. V niektorých prípadoch sa podľa záväzných metodík neaktualizovali 10-15 rokov, v iných prípadoch sa neplnia alebo nedajú vyhodnocovať, keďže chýbajú relevantné dáta (napr. zdravotníctvo, životné prostredie, doprava).

V oblasti dopravnej infraštruktúry prezentoval úrad závery kontroly k národnej stratégii dopravy. Strategický rozvoj dopravy zostal zatiaľ iba na papieri, z plánovaných projektov sa zrealizovala necelá pätina. Ďalšie kontroly v tejto oblasti  sa venovali hospodáreniu v Národnej diaľničnej spoločnosti, modernizácii osobných vlakových súprav či podpore cyklodopravy. Železničná koľajová doprava je v kritickom stave a dlhodobo zanedbávaná. Po desiatich rokoch modernizácie osobných vlakov je obnovené len každé deviate koľajové vozidlo. Takisto hrozí, že Slovensko príde o viac ako 19 miliónov eur z Európskej únie určených na realizáciu výstavby diaľničného úseku Hubová – Ivachnová a v konečnom dôsledku bude musieť byť táto suma zaplatená zo štátneho rozpočtu. Zlé a nekvalifikované manažérske rozhodnutia významným spôsobom prispeli k omeškaniu viacerých dopravných projektov, pričom spoločenská škoda sa vyšplhala na desiatky miliónov eur.

Štátna a verejná správa zápasí aj s problémom funkčných informačných systémov a vynakladaním značných finančných prostriedkov investovaných do digitalizácie a elektronizácie. Popri tom však v mnohých prípadoch zlyháva digitálna gramotnosť štátnych a verejných zamestnancov. „Digitálna gramotnosť nezávisí od modernosti informačných systémov, ale od schopnosti ľudí v nich pracovať. Väčšina informačných systémov v rámci štátu je však užívateľsky neprívetivá alebo nefunkčná,“ vysvetlil šéf národných kontrolórov. „Väčšie problémy, ako tie v oblasti digitalizácie, sme v rámci našich kontrol neidentifikovali. Či už hovoríme o kontrolách katastra, na ministerstve vnútra i zdravotníctva – všade zlyhávame v digitalizácii,“ dopĺňa predseda NKÚ.

Odporúčania kontrolórov sa pretavujú do legislatívy

Priebežné predkladanie správ z kontrol do parlamentných výborov vyplýva úradu zo zákona od roku 2021. V minulom roku poslanci prerokovali 37 takýchto správ a vo väčšine prípadov parlament zaviazal subjekty alebo ich nadriadené orgány k náprave. Vďaka pravidelnej možnosti NKÚ predložiť závery z kontrol v príslušných výboroch môže dôjsť aj k následnej úprave legislatívy a ďalšiemu posunu v prospech verejnosti a občanov. Národná kontrolná autorita na parlamentnej úrovni navrhla 12 legislatívnych opatrení a 41 odporúčaní systémových zmien. „Na základe našich zistení došlo k úprave viacerých zákonov, ktoré by mali zabezpečiť, že daný problém je možné riešiť. Ide napríklad o zákon o verejnom prístupe k informáciám, kde je jasne zadefinované, kto je povinná osoba a na aké informácie má občan právo. Po novom môže NKÚ kontrolovať Vojenské spravodajstvo, bol upravený zákon o finančnej kontrole týkajúci sa korekcií zo zistení auditu EŠIF a ďalšie,“ dodal Ľ. Andrassy, ktorý zároveň pravidelne v štvrťročných intervaloch informuje prezidentku, predsedu parlamentu a predsedu vlády sumárnymi správami o kontrolných zisteniach úradu.

Výročná správa NKÚ SR za rok 2022 (PDF, 3,2 MB)