Bratislava 22. júl 2022 – Viac ako dva roky trvajúca pandémia spôsobená ochorením COVID-19 odhalila viaceré riziká vo fungovaní krízových inštitúcií štátu. Ako pozitívny príklad na Slovensku môžu slúžiť epidemiológovia, zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí výrazným spôsobom prispeli k zvládnutiu mimoriadnej situácie. Na príklady dobrej praxe, ale aj rezervy pri ochrane obyvateľstva pred infekčnými ochoreniami upozornila národná autorita pre externú kontrolu na základe záverov auditu už v minulom roku. Aktuálne zverejňujeme správu z medzinárodnej kontroly, v rámci ktorej sú slovenské výsledky porovnané s výsledkami obdobných kontrol zo susedného Maďarska, Poľska či Bieloruska. Odborníci národných kontrolných inštitúcií na základe popísania rizík dospeli k záverom, že kľúčom na zvládanie takýchto mimoriadnych udalostí sú správne a jednoznačne nastavené postupy.

Pandémia COVID-19 odhalila na Slovensku kompetenčné, ale aj legislatívne nedostatky v systéme ochrany verejnosti pred infekčnými ochoreniami. Audítori konštatovali, že v krízových situáciách mali byť najskôr využité inštitúcie, štruktúry a postupy, opísané v plánoch krízového manažmentu. Tematické tímy, pracovné skupiny a poradné orgány môžu byť užitočné ako podporné prvky, avšak za dodržiavanie predpisov v mimoriadnych situáciách sú zodpovedné verejné orgány. V začiatkoch pandémie však Slovensko na takúto cestu nebolo legislatívne pripravené.

Porovnaním výsledkov zo štyroch stredoeurópskych krajín odborníci dospeli k záveru, že kľúčom na zvládanie mimoriadnych udalostí sú jednoznačne a správne nastavené postupy. Každá z krajín mala zriadené orgány s určenými právomocami a kompetenciami. Vo všetkých štyroch krajinách existoval pripravený systém krízového riadenia a stratégie, ktorý bol ďalej dopĺňaný akčnými plánmi. Úlohy na zvládanie pandémie definovali zodpovednosti najmä štátnym úradom. Každá z krajín reagovala na pandemickú situáciu spôsobenú COVID-19 inak. Poľsko napríklad zaviedlo iba stav epidémie a nevyužilo žiadny z krízových stavov podľa poľskej ústavy. Slovensko takmer okamžite vyhlásilo mimoriadnu situáciu a neskôr aj núdzový stav.

Naša krajina nemala v tom čase k dispozícii funkčnú sieť registrov, existujúce informačné systémy neposkytovali dostatočné dáta pre komplexné analýzy. Táto negatívna skutočnosť sa prejavila hlavne v prvých týždňoch od vyhlásenia mimoriadnej situácie, kedy analytici a odborníci pracovali v časovom sklze a s čiastkovými informáciami. Pozitívnu úlohu zohrali zamestnanci úradov verejného zdravotníctva, ktorí reagovali v predstihu a prvé výstrahy vydali už v závere januára 2020. „Hygienici, lekári a zástupcovia samospráv svojím aktívnym nasadením pomohli Slovensku zvládnuť kritickú pandemickú situáciu. Na druhej strane, zástupcovia rezortu zdravotníctva či členovia Ústredného krízového štábu sa vyhýbali zodpovednosti a rozhodnutia ponechávali na Úrade verejného zdravotníctva. Hygienici vo viacerých prípadoch suplovali iné štátne inštitúcie, a to aj bez jasných zákonných kompetencií“, dokresľuje jedno zo zistení kontrolórov ich predseda Ľubomír Andrassy.

Vývoj pandemickej situácie donútil viaceré štáty meniť národné predpisy a nariadenia, v snahe eliminovať prenos nebezpečného ochorenia, ktoré boli následne predmetom spochybňovania a viaceré skončili na ústavných súdoch. Do konca januára 2021 bolo na Slovensku vydaných 105 opatrení, v Poľsku viac ako 250. Skúsenosti z okolitých krajín ukázali, že časté zmeny v nariadeniach môžu aj pri efektívnej informačnej politike viesť k  únave a apatii verejnosti a sťažiť tak dodržiavanie predpisov či pravidiel zo strany verejnosti. Pandémia zvýraznila aj rezervy v slovenskom systéme očkovania mladých ľudí, ktoré má chrániť obyvateľstvo pred infekčnými ochoreniami. Problémy s dosahovaním kolektívnej imunity spoločnosti pri povinnom očkovaní boli v ostatných rokoch identifikované predovšetkým v slovenskej metropole a jej širšom okolí. Bratislava sa tak dostala pod bezpečnú hranicu kolektívnej imunity pri očkovaní detí.

Očkovanie proti širokej škále chorôb, napr. tetanus, detská obrna, záškrt či čierny kašeľ bolo podobne ako u nás povinné tiež v Maďarsku a Poľsku, iba v Bielorusku bolo odporúčané. Vo všeobecnosti môžeme konštatovať, že dotknuté krajiny dosahovali dostatočnú úroveň kolektívnej imunity, ktorá je medzinárodnými štandardami OSN a WHO stanovená na 95 %. „Slovensko, ale aj ostatné krajiny v okolí, úspešne zvládajú očkovanie detí proti desiatim prenosným a vysoko nebezpečným ochoreniam. Plošne sa držíme nad úrovňou kolektívnej imunity detskej populácie. V ostatných rokoch sa však hlavne z dôvodu realizácie plošných negatívnych kampaní na sociálnych sieťach, či šírením dezinformácií v mediánom priestore zo strany veľmi úzkej skupiny jednotlivcov, dostávame pod hranicu kolektívnej imunity“, konštatuje predseda slovenských národných kontrolórov.

Hodnoty len o málo nižšie ako 95 % boli zaznamenané pri zaočkovaní proti trom ochoreniam (mumps/rubeola/osýpky) a to v období rokov 2015 – 2017 na Slovensku a tiež v nasledujúcich dvoch rokoch v susednom Poľsku. U našich severných susedoch boli zaznamenané nižšie hodnoty v roku 2019 aj pri očkovaní proti pneumokokom, čiernemu kašľu, detskej obrne a hemofilovým nákazám. Výsledky slovenskej kontroly ukázali, že rizikovým regiónom je hlavné mesto, kde sa miera zaočkovaných detí hlavne proti osýpkam, mumpsu a rubeole dostala na úroveň 93 %. Ešte vážnejšie je to na Spiši, kde sa miera zaočkovanosti detí proti nebezpečnému tetanu, záškrtu, čiernemu kašľu a detskej obrne dostala pod hranicu 90 %.

Obstarávanie očkovacích látok všetky krajiny okrem Slovenska zabezpečovali centrálne, čo sa ukázalo ako najefektívnejší spôsob. Na Slovensku sa od roku 2005 očkovacie vakcíny vrátane tých na povinné očkovanie obstarávajú rovnako ako iné lieky – cez lekárne na základe objednávok od lekárov. Pri niektorých očkovacích látkach však proces výroby trvá rok a pol, preto je dôležité včasné plánovanie. Kontrolou bolo zistené, že po zmene pravidiel na Slovensku opakovane dochádza k lokálnym, ale aj celoplošným výpadkom očkovacích látok. To následne vedie k narušeniu plynulého povinného očkovania, nedodržiavaniu očkovacích termínov a tak k zvyšovaniu rizika šírenia infekčných ochorení. „Rezort zdravotníctva by mal v čo najkratšom čase iniciovať vytvorenie národného očkovacieho registra, aby kompetentní mali v reálnom čase jednoznačné a objektívne informácie nielen o zaočkovaných ľuďoch, ale aj o aktuálnom stave prístupných vakcín. Je to jedna z ciest ako dostať kolektívnu imunitu pod kontrolu a ako garantovať každému občanovi dostupnosť nevyhnutných a bezpečných vakcín“, vysvetľuje Ľ. Andrassy.

Kontrolóri štyroch krajín sa zhodli na tom, že dôsledné plnenie očkovacieho programu okrem iného šetrí verejné prostriedky, pretože vďaka dobre nastavenému programu očkovania potrebuje populácia menej liekov a tiež menej hospitalizácií. Preto je aj naďalej nevyhnutné udržať doterajšiu vysokú zaočkovanosť detskej populácie, ale zároveň musíme aktívne podporovať zaočkovanosť dospelých a venovať osobitnú pozornosť očkovaniu ohrozených skupín populácie. Perspektívou je rozširovanie pravidelného povinného očkovania detskej populácie, resp. vybraných skupín osôb vo vysokom riziku nákazy proti ďalším vysoko nákazlivým infekciám v súlade s odporúčaniami WHO a v súlade s realizáciou očkovania v členských štátoch EÚ.

Správa o koordinovanej kontrole "Ochrana obyvateľstva pred infekčnými chorobami" (PDF, 500 kB)
 

Tabuľka: Zaočkovanosť detskej populácie (dvojročné deti) v rámci pravidelného povinného očkovania v SR v %

Ochorenie / Rok	rok 2015	rok 2016	rok 2017	rok 2018	rok 2019
záškrt, tetanus, čierny kašeľ, vírusový zápal pečene typu B, hemofilové nákazy, detská obrna	96,0	96,4	96,4	96,5	96,7
pneumokokové invazívne ochorenia	95,7	96,1	96,2	96,2	96,5
osýpky, mumps, rubeola	93,9	94,5	94,8	95,2	95,7

Zdroj: z podkladov UVZ SR

None