Bratislava  21. decembra  2020 – Štátne inštitúcie neboli dostatočne pripravené na krízové riadenie v čase mimoriadnej situácie. Potvrdilo to nielen nastavenie činností Správy štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR), ale i formálne fungovanie pandemickej a národnej protiepidemickej komisie počas situácie spôsobenej ochorením COVID-19. Slovensko nemalo začiatkom roka k dispozícii žiadne pohotovostné zásoby zdravotníckych pomôcok a ani v závere mesiaca september t. r. pri nástupe druhej vlny pandémie nebola situácia výrazne lepšia. Štátne hmotné rezervy totiž mali k dispozícii nevyhnutný zdravotnícky materiál len na obdobie desiatich dní. Chýbali napríklad vrecia na biologický odpad, rukavice či dezinfekcia. Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe tohtoročných mimoriadnych aktivít zameraných na analýzu vývoja cien zdravotníckych pomôcok, na riadenie SŠHR a tiež na popísanie rizík súvisiacich s ochranou obyvateľov pred infekčnými chorobami upozorňuje parlament i vládu na nedostatky v krízovom riadení štátu.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly odporúča rezortu vnútra, aby bola vykonaná komplexná analýza systému riadenia kľúčových inštitúcií v čase mimoriadnej situácie. „Akúkoľvek vážnu situáciu vieme zvládnuť len vtedy, ak existujú jasné pravidlá pre aktívnu účasť každej zainteresovanej štátnej a verejnej inštitúcie v systéme krízového riadenia štátu“, pripomína Ľubomír Andrassy. Podpredseda NKÚ ďalej dodáva, že nemenej dôležitou otázkou je tiež existencia jednoznačne a zákonne určenej zodpovednosti za riadenie, rozhodovanie a predchádzanie vzniku významných škôd na majetku, zdraví obyvateľov v dôsledku pandémie či živelnej pohromy.

Analytici NKÚ už v októbri poukázali na predražený nákup zdravotníckych pomôcok, ako aj na nepripravenosť zodpovedných štátnych inštitúcií na pandémiu. Orgány krízového riadenia si neplnili povinnosti a nepredkladali štátnym hmotným rezervám požiadavky na zdravotnícke pohotovostné zásoby. Tvorbu a štruktúru položiek, ktoré majú hmotné rezervy zabezpečiť pritom stanovuje vláda. Zdravotnícky materiál však nebol v portfóliu SŠHR až do rozhodnutia vlády z 27. februára t. r. Štát preto nebol schopný v prevej etape poskytnúť nevyhnutné pomôcky do nemocníc, zariadení pre seniorov či pracovníkom v prvej línii. „V rámci mimoriadnej epidemickej situácie mali kľúčovú rolu zohrávať dve poradné odborné komisie – Pandemická komisia vlády SR a Národná protiepidemická komisia. V oboch prípadoch sme zistili, že ich fungovanie i postavenie v rámci krízového riadenia štátu bolo vysoko formálne a protiepidemická komisia, ktorej šéfom je hlavný hygienik SR, od roku 2019 vôbec nezasadala“, konštatuje Ľ. Andrassy. Na druhej strane do procesov manažovania aktívne vstupoval Permanentný krízový štáb, pri ktorom absentujú jeho zákonné kompetencie a pôsobnosť. Z rokovaní permanentného štábu, k prijatým záverom napríklad v otázke prioritizácie distribúcie pohotovostných zásob neexistujú žiadne písomne dôkazy. Hlavným koordinujúcim orgánom štátu v čase mimoriadnej situácie je Ústredný krízový štáb a najvyšším orgánom, ktorý má právo i povinnosť rozhodovať, je vláda SR. 

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozornila aj na nedostatočnú pripravenosť SŠHR na ďalšiu vlnu pandémie, pričom prípravy na II. vlnu prebehli bez komplexného zhodnotenia účinnosti, efektívnosti prijatých opatrení v I. vlne. Zrejme i v dôsledku toho boli sklady hmotných rezerv v polovici septembra t. r. naplnené zdravotníckymi pomôckami len na 16 % (Tabuľka 1). Podľa kontrolórov to predstavovalo riziko nedostatočne rýchlej reakcie v prípade rapídneho nárastu COVID-pozitívne nakazených pacientov. Správa hmotných rezerv nemala k dispozícii rezervy na 60 dní, ako to je zadefinované v uznesení vlády, ale len na 10 dní. Zo 14 druhov zdravotníckych pomôcok mali v dostatočnom množstve pripravené len dve položky a zásoby chirurgických masiek či testov na COVID-19 mali dokonca väčšie ako bolo požadované. Na druhej strane, žiadané vrecia na nebezpečný biologický odpad neboli k dispozícii vôbec, požiadavky na jednorazové plášte, rukavice a ochranné štíty boli naplnené ani nie na 10 %. Vedenie SŠHR pristupovalo k vybavovaniu požiadaviek na zdravotnícke pomôcky „individuálne“ a nemalo nastavený mechanizmus na ich objektívne posudzovanie, či určenie priorít vybavenia. V priebehu roka 2020 správa rozdelila zdravotnícky materiál za takmer 40 mil. eur, z toho takmer tri štvrtiny pre rezort zdravotníctva. Najrýchlejšie reagovala na požiadavku úradu vlády SR, ktoré vyskladnili do 2 dní, vybavenie požiadavky ministerstva spravodlivosti trvalo viac ako mesiac.

SŠHR je výkonnou zložkou systému krízového riadenia štátu. Požiadavky na tvorbu pohotovostných zásob, skladbu materiálu musia správe rezerv zadávať ministerstvá a orgány verejnej moci. Rezort zdravotníctva si túto povinnosť splnil až koncom februára t. r. a požiadal hmotné rezervy o zabezpečenie zdravotníckych pomôcok na 30 dní pre úrady verejného zdravotníctva a infekčné kliniky nemocníc. NKÚ pri identifikovaní tohto rizika poukazuje na chýbajúci inštitút osobnej zodpovednosti za nečinnosť, teda za neplnenie povinností zo strany štátnych inštitúcií. Správa hmotných rezerv počas núdzového stavu suplovala zásobovanie, ktoré mali zabezpečiť jednotlivé ústredné orgány štátu v rámci svojich kompetencií. Podpredseda národných kontrolórov poukazuje na fakt, že zodpovedné inštitúcie nevyužili pri komunikácii či informovaní občanov existujúce informačné systémy. „Ani raz nebola využitá štátna platforma slovensko.sk. Do elektronickej schránky fyzickej či právnickej osoby nebol v priebehu pandémie zaslaný žiadny dokument, ktorý by uľahčil ľuďom orientovať sa v novej – mimoriadne nepríjemnej situácii“, hovorí Ľ. Andrassy. „Verejné informačné systémy pritom môžu byť veľmi účinným nástrojom v boji s cielenými klamstvami, so šírením nepravdivých informácií v internetovom priestore. Aktívnym využívaním informačných systémov by sme vedeli v reálnom čase pomáhať hygienikom, lekárom pri trasovaní chorých či identifikovaní ohnísk nákazy na COVID-19“, dodáva podpredseda.

 

PRÍLOHY

Tabuľka 1: Vývoj  stavu zdravotníckeho materiálu v rámci pohotovostných zásob ŠHR

Dátum / Stav zdravotníckeho materiálu – pohotovostné zásoby	požadovaný stav	skutočný stav	pripravenosť v %	pripravenosť vyjadrená počtom dní
27.2.2020	1 094 700	0	0	X
11.3.2020	16 460 903	786 603	5	X
15.3.2020	39 207 830	948 500	2	X
27.5.2020	41 060 100	13 373 443	18	11
30.6.2020	41 060 100	12 638 388	18	11
31.7.2020	41 060 100	15 888 436	16	10
31.8.2020	41 060 100	16 745 919	16	10
15.9.2020	41 060 100	16 680 919	16	10

Pozn.:

- na vyčíslenie pripravenosti v % sa pri výpočte použilo skutočné množstvo skladových zásob pri tovarových položkách, ktoré nedosahovali 100 % požadovaného množstva  stavu pohotovostných zásob;
- na vyčíslenie pripravenosti v % sa pri výpočte  použilo u tovarových položiek, pri ktorých skladové zásoby presahovali 100 % požadovaného množstva, požadované množstvo stavu pohotovostných zásob a nie stav skladových zásob.

 

Vplyv a zodpovednosť zúčastnených strán na činnosť SŠHR

 

Správe o výsledku kontroly - Správa štátnych hmotných rezerv SR v čase mimoriadnej situácie (PDF, 1,8 MB)