Bratislava  19. marec 2021 – Podpora štátu prostredníctvom regionálneho príspevku najmenej rozvinutým okresom nepomáha. Proces tvorby a schvaľovania projektov nie je transparentný, práve naopak, je byrokratický a zdĺhavý. Konštatuje to Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) na základe výsledkov kontroly z roku 2020 zameranej na napĺňanie cieľov definovaných v zákone o podpore najmenej rozvinutých okresov. Vláda SR dvadsiatim okresom rozdelila za posledných päť rokov viac ako 62 miliónov eur, no udržateľnému rastu zamestnanosti v regiónoch to nepomohlo. Okresy, podľa predsedu úradu Karola Mitríka, z týchto zdrojov riešili skôr kritickú situáciu zanedbanej infraštruktúry namiesto realizácie projektov podporujúcich vytváranie pracovných miest. Dôvodom bolo aj to, že štát nestanovil záväzné merateľné kritériá a v zložitom procese schvaľovania boli odsúhlasené aj také projekty, ktoré od začiatku nepočítali s aktívnou podporou zamestnanosti. Národná autorita pre externú kontrolu preto odporúča gestorskému ministerstvu investícií a regionálneho rozvoja (MIRRI), aby zjednodušilo celý proces prideľovania príspevkov, nastavilo jasné a merateľné kritériá zamerané na zvýšenie zamestnanosti a cielene kontrolovalo prijímateľov finančnej pomoci.

 

Najmenej rozvinuté okresy Slovenska trpia vysokou mierou nezamestnanosti, nedostatkom investícií a podnikateľských aktivít čoho dôsledkom je odchod mladých ľudí za prácou do iných častí Slovenska. Na podporu týchto zaostávajúcich regiónov bol v roku 2015 prijatý zákon o podpore Najmenej rozvinutých okresov (NRO). Na Slovensku bolo takto definovaných 20 okresov s viac ako 13 % mierou evidovanej nezamestnanosti. Vláda na základe akčných plánov ponúkla týmto okresom možnosť zvýhodneného čerpania eurofondov, výhodnejšie podmienky pre investičné stimuly či možnosť čerpať regionálny príspevok. Hlavným cieľom týchto nástrojov mala byť predovšetkým tvorba udržateľných pracovných miest, čo malo prispieť k zníženiu regionálnych rozdielov, zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónu a tak aj zlepšeniu kvality života jeho obyvateľov.

Štátna pomoc okresom je neefektívna a neúčinná

Kontrolóri NKÚ sa zamerali na proces poskytovania regionálneho finančného príspevku okresom, ktorý zastrešuje Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie (MIRRI, predtým úrad podpredsedu vlády pre investície). Na základe výsledkov kontroly je zrejmé, že nástroje štátu na podporu týchto regiónov nie sú dostatočne efektívne a účinné. „Systém podpory chudobných regiónov hodnotíme ako byrokratický. V procesoch boli mojimi kolegami identifikované riziká spojené s nedodržiavaním princípov transparentnosti. Zložité a často aj zdĺhavé rozhodovanie okresných úradov až po vládu sa nakoniec negatívne premietlo do skutočnosti, že potenciálni prijímatelia dokázali využiť len necelých 62 z alokovaných 74 miliónov eur “, približuje výsledky kontroly predseda slovenských kontrolórov K. Mitrík.

Namiesto aktívnej pomoci štátu najmenej rozvinutým okresom prevažovali pasívne nástroje v podobe poskytovania príspevkov, ktoré primárne neriešili výzvy trhu práce, podpory zamestnanosti a s tým previazaný sociálno-ekonomický rast regiónu. Z prvých 12 okresov zapísaných do zoznamu problematických regiónov až jedenásť zostáva aj po piatich rokoch v kategórii najmenej rozvinutého okresu. Prax ukázala, že aplikácia tohto zákona a poskytnutá finančná pomoc nenaplnili ciele zamerané na podporu vzniku a udržania pracovných miest. Národná autorita pre oblasť externej kontroly prostredníctvom svojej analytickej jednotky porovnala vývoj v okresoch podporených vládou so situáciou v susediacich okresoch. Na základe získaných dát konštatuje, že nepodporené okresy napredovali rýchlejšie, tie menej rozvinuté so sebou nepotiahli a aj bez pomoci štátu zaznamenali hospodársky rast, zvýšila sa v nich kvalita života. Podľa šéfa kontrolného úradu K. Mitríka: „Vláda, v spolupráci so zástupcami miestnej štátnej správy, pri aplikácii tohto zákona skôr vsadila na vábivé slová a naháňanie politických bodov, namiesto podpory projektov s jasnými a merateľnými ukazovateľmi, ktoré sú jedinou správnou cestou k efektívnemu a udržateľnému riešeniu nepriaznivej hospodársko-sociálnej situácie zaostalých regiónov“.

Závažným nedostatkom podľa národných kontrolórov bolo, že pre poskytnutie regionálneho príspevku neboli stanovené žiadne merateľné ukazovatele, dokonca ani povinnosť vytvoriť minimálny počet pracovných miest. Takto bolo zazmluvnených až 40 % projektov v objeme 23 mil. eur. Cez regionálny príspevok sa neraz financovala chýbajúca infraštruktúra, alebo sa riešili dlhodobo zanedbané investičné aktivity miestnej samosprávy. Akokoľvek bola takáto snaha z pohľadu menej rozvinutých regiónov legitímna, riešenie zamestnanosti cez napr. nákup traktora, rozšírenie čističky odpadových vôd či výmenou zastaranej výrobnej technológie v súkromnej spoločnosti nepovažuje NKÚ za účelné a hospodárne použitie štátnych financií. Projekty, v ktorých sa realizátori zaviazali vytvoriť pracovné miesta, boli podporené v objeme 34 mil. eur a mali vytvoriť 1700 pracovných miest. V priemere tak bolo jedno nové pracovné miesto podporené sumou 20 tisíc eur. Kontrolóri však nemohli vyhodnotiť skutočný počet novovytvorených miest, pretože okresné úrady a ani zodpovedné štátne inštitúcie takúto evidenciu neviedli.

Príspevky pre okresy sú prideľované netransparentne a komplikovane

NKÚ považuje systém poskytovania príspevku pre okresy za komplikovaný, byrokratický, zdĺhavý a vyvolávajúci pochybnosti aj o transparentnosti. Výzvy boli zverejňované veľmi neprehľadným a často skrytým spôsobom v podstránkach okresných úradov v rámci webového sídla ministerstva vnútra. Vo výzvach chýbali aj transparentné kritériá. Žiadateľ tak nevedel, aké záväzné podmienky má splniť, na čo sa má sústrediť, aby bol jeho projekt úspešný, ani akú výšku finančného príspevku môže očakávať. Kontrolóri preto odporúčajú okresným úradom výrazne zlepšiť informovanie verejnosti o výzvach, ktoré majú zverejňovať na prehľadnej webstránke, spolu s transparentnými kritériami, podľa ktorých budú posudzované a za aktívnej účasti partnerov, ktorými bezpochyby sú zástupcovia miestnej samosprávy, regionálny zamestnávatelia či vzdelávacie inštitúcie.

 

Výsledky kontroly zaslal predseda K. Mitrík na prerokovanie poslancom parlamentného výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj, ktorým zároveň odporúča, aby zaviazali MIRRI spracovať komplexnú analýzu uvedeného zákona. Na základe jej záverov a aj zistení národných kontrolórov by tak malo dôjsť k potenciálnej zmene platného zákona. Aktívne využívanie informačných systémov štátu by zároveň znížilo administratívnu záťaž a zjednodušilo manažment procesov. Zároveň by to bol krok k lepšej internej kontrole a cielenému monitoringu nakladania s verejnými financiami. MIRRI by malo nastaviť pravidlá poskytovania finančných prostriedkov tak, aby boli podporené predovšetkým projekty s vyššou pridanou hodnotou, ktoré sú aktívnym nástrojom politiky trhu práce a majú zadefinované jasné ciele podporujúce sociálny i hospodársky rozvoj regiónu.

 

Správa o výsledku kontroly - Podpora najmenej rozvinutých okresov prostredníctvom poskytovania regionálneho príspevku (PDF, 547 kB)

 

PRÍLOHY

Graf: Priemerná miera evidovanej nezamestnanosti (MEN) a priemerná dlhodobá nezamestnanosť (DN) v najmenej rozvinutých okresoch za obdobie 2016 - 2020 (%)

 

Tabuľka: Prehľad NRO a čerpania regionálneho príspevku v období 2016 – 2020 (v celých eurách, %)

Najmenej rozvinutý okres (NRO)	Schválené regionálne príspevky podľa akčných plánov	Suma uzatvorených zmlúv o poskytnutí regionálneho príspevku	Poskytnutý regionálny príspevok	Podiel uzatvorených zmlúv k akčným plánom	Poskytnutý regionálny príspevok podľa zmlúv
				k 31.12.2020
Obdobie akčných plánov 2016 – 2020
Kežmarok	5 360 000	5 248 547	4 993 285	97,92%	95,14%
Lučenec	4 295 000	4 230 137	3 309 875	98,49%	78,25%
Rimavská Sobota	6 355 000	6 346 837	5 940 281	99,87%	93,59%
Sabinov*	3 840 000	3 791 058	3 451 820	98,73%	91,05%
Sobrance	2 505 000	2 454 142	2 243 348	97,97%	91,41%
Trebišov	5 815 000	5 627 529	5 016 990	96,78%	89,15%
Vranov nad Topľou**	4 900 000	4 869 054	4 400 078	99,37%	90,37%
Svidník	3 060 000	3 036 995	2 799 367	99,25%	92,18%
Veľký Krtíš	3 330 000	3 279 291	2 905 223	98,48%	88,59%
Poltár	2 825 000	2 824 732	2 673 106	99,99%	94,63%
Revúca***	3 835 000	3 804 560	3 211 379	99,21%	84,41%
Rožňava	4 665 000	3 923 608	3 688 979	84,11%	94,02%
Spolu	50 785 000	49 436 490	44 633 730	97,34%	90,28%
Obdobie akčných plánov 2018 – 2022
Gelnica	2 105 000	1 210 020	1 038 934	57,48%	85,86%
Medzilaborce	1 585 000	1 208 002	805 498	76,21%	66,68%
Bardejov	3 765 000	2 270 049	2 014 326	60,29%	88,73%
Košice okolie	4 750 000	3 173 146	2 995 696	66,80%	94,41%
Spolu	12 205 000	7 861 217	6 854 454	64,41%	87,19%
Obdobie akčných plánov 2019 – 2023
Snina	2 285 000	1 444 424	718 377	63,21%	49,73%
Levoča	2 215 000	1 179 228	900 491	53,24%	76,36%
Stropkov	1 945 000	678 788	671 259	34,90%	98,89%
Spolu	6 445 000	3 302 440	2 290 127	51,24%	69,35%
Obdobie akčných plánov 2019 – 2022
Michalovce	4 415 000	1 579 352	1 164 559	35,77%	73,74%
Spolu všetky NRO	73 850 000	62 179 500	54 942 870	84,20%	88,36%

Zdroj: MIRRI SR, 2020, vlastné spracovanie NKÚ SR

*Sabinov, suma uzatvorených zmlúv o poskytnutí regionálneho príspevku v období od 01.09.2020 do 31.12.2020 je upravená o odstúpené zmluvy v hodnote 245 000,-  eur.

**Vranov nad Topľou, suma uzatvorených zmlúv o poskytnutí regionálneho príspevku v období od 01.09.2020 do 31.12.2020 je upravená
o odstúpené zmluvy v hodnote 182 400,- eur.

***Revúca, suma uzatvorených zmlúv o poskytnutí regionálneho príspevku v období od 01.09.2020 do 31.12.2020 je upravená o odstúpené zmluvy v hodnote 270 000,- eur.