Bratislava 1. decembra 2022 – Slovenské zdravotníctvo sa prepadá v každej z oblastí elektronizácie, na ktoré sa kontrolóri pozreli v rámci troch tohtoročných kontrol. Súbor problémov, ktoré sa už dlhé roky nabaľujú, má spoločného menovateľa – zlyhávajúce ministerstvo zdravotníctva. Chýba strategické plánovanie a finančné riadenie na základe dát a tiež koordinácia kľúčovej verejnej politiky. „To všetko má za následok, že dnes nevieme povedať, či objem peňazí smerujúci do slovenského zdravotníctva je postačujúci, či sú peniaze využívané efektívne a hospodárne a či občan, ktorý má nárok na kvalitnú zdravotnú starostlivosť, ju aj v reálnom živote dostane,“ povedal predseda Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR Ľubomír Andrassy.

Systém eZdravie využívajú pacienti aj lekári len minimálne, mechanizmus DRG na vypočítanie spravodlivejšieho financovania nemocníc a liečby pacientov, funguje len na dobrovoľnej báze. Zdravotnícke dáta v rámci národných registrov Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), na základe ktorých by rezort zdravotníctva mohol kvalitnejšie plánovať, chýbajú, neoverujú sa, ani nevyhodnocujú. A do problémov s hospodárením sa dostávajú aj dve najväčšie záchranné služby v Bratislave a Košiciach, na ktoré sa kontrolóri zamerali v rámci výkonu štvrtej tohtoročnej zdravotníckej témy.

Národní kontrolóri opakovane upozorňujú na skutočnosť, že nedochádza k výraznejšiemu pokroku v systémových opatreniach, akými sú zavedenie mechanizmu DRG, plná a udržateľná prevádzka eZdravia či funkčné registre NCZI s aktuálnymi a spoľahlivými zdravotníckymi dátami. Práve tieto časti elektronizácie slovenského zdravotníctva by mali aktívne prispievať k znižovaniu zadlžovania zdravotníckych zariadení, nemocníc a k riadeniu takto komplikovanej verejnej politiky na základe korektných dát. Všetky tieto nedostatky smerujú k tomu, že najhoršej situácii sú vystavovaní pacienti, lekári a vrcholový manažment zdravotníckych zariadení.

Elektronickú knižku nevyužíva ani 0,5 % pacientov

Kontrolný úrad poukazuje hlavne na fakt, že pri elektronizácii zdravotníctva zlyhalo pri strategickom plánovaní ministerstvo zdravotníctva, keďže posledné komplexné strategické materiály boli prijaté pred takmer 15 rokmi. Popri nedostatočnom riadení implementácie systému eZdravie, ktoré vykazuje významné riziká neefektivity a neúčinnosti, chýbalo aj plánovanie a vyhodnocovanie úloh, komunikácia s občanmi a nemocnicami, cielené komunikačné kampane zamerané na občanov aj školenia zo strany NCZI voči nemocniciam. Systém eZdravie tak trpí obmedzeniami a je používaný len minimálne, či už hovoríme o elektronickej zdravotnej knižke (EZK) či laboratórnych vyšetreniach (eLab), ktoré mali byť prioritou. Jedinou funkčnou a využívanou službou sú eRecepty. Ich zmysel a efektivita sa prejavili najmä v období obmedzeného kontaktu pacienta s lekárom počas pandémie COVID-19. „Všetko ostatné, čo malo zdravotníctvo pozdvihnúť z pohľadu digitalizácie na vyššiu úroveň, sa nám doposiaľ nepodarilo zrealizovať. Elektronickú zdravotnú knižku nevyužíva ani nie pol percenta pacientov, pričom viac ako pol milióna občanov vlastní elektronické občianske preukazy, ktoré to bez akýchkoľvek prekážok umožňujú. Projekt eZdravie, ktorý zhltol z verejných peňazí cez 100 miliónov eur, nie je ani po 12 rokoch funkčný a je veľmi otázne, či ho tak, ako je dnes nastavený, možno vôbec vylepšiť a prostredníctvom neho poskytovať kvalitnejšie služby občanom,“ uviedol predseda národnej autority pre externú kontrolu.

Systém DRG je treba zaviesť povinne

Najväčšou prekážkou pri zavedení DRG systému do reálnej praxe je chýbajúca legislatíva, ktorá by zaviazala zdravotné poisťovne aj nemocnice povinne používať systém pri uzatváraní zmlúv a uhrádzaní zdravotnej starostlivosti. Počas kontroly bolo do systému DRG zapojených 87 zo 187 zdravotníckych zariadení – nemocníc. Kontinuitu pri zavádzaní systému negatívne ovplyvňovali aj časté personálne výmeny na pozícii projektového manažéra a vo vedení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý v rokoch 2011 až 2020 zodpovedal za implementáciu systému. Taktiež nedodržiavanie zákonom stanovených termínov zasielania údajov zo strany nemocníc a neflexibilitou ministerstva v legislatívnej oblasti. „Dnes aj preto, že systém DRG nefunguje ako povinný nástroj pre finančné riadenie ústavnej starostlivosti, nemáme reálne dáta o tom, koľko finančných prostriedkov potrebujú nemocnice na základe svojich reálnych výkonov. Chýbajú peniaze na odmeňovanie lekárov i celého zdravotníckeho personálnu. A aj keď sa platy doktorov zvýšia, nezostávajú nemocniciam peniaze na zákonné odvody. Riaditelia nemocníc sa tak dostávajú do situácie, keď môžu byť za tento negatívny stav až trestne stíhaní,“ uviedol Ľ. Andrassy. Problémom je aj slabá kontrola a nedostatočné vymáhanie dodržiavania pravidiel zo strany ministerstva zdravotníctva ako povereného správcu systému DRG.

Chýbajú aktuálne, spoľahlivé a overené zdravotnícke dáta

Na to, aby sme dokázali strategicky plánovať a riadiť zdravotníctvo, sú nevyhnutné spoľahlivé, aktuálne a overené dáta, ktoré má zabezpečovať NCZI. Národné registre sa však v praxi reálne nevyužívajú, keďže viaceré sú nefunkčné, neúplné či neaktuálne, a tým aj nepoužiteľné. V národnom onkologickom registri našli národní kontrolóri spracované údaje len do roku 2012. Neaktuálne dáta však majú negatívny vplyv aj na samotné hodnotenie vývoja onkologických chorôb a ich vplyv na zdravotný stav populácie a tiež na prijímanie preventívnych opatrení. Rovnaký problém vzniká aj pri zbere dát o počte novodiagnostikovaných pacientov. Hrozí, že strategické dáta budú len odhadované, nepresné a nespoľahlivé na tvorbu a výkon štátnej zdravotnej politiky, čo môže ohroziť kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Riadenie NCZI možno označiť za chaotické bez aktívneho prijímania jasných korekčných opatrení na zabezpečenie relevantných, presných a spoľahlivých dát, pričom v tomto reťazci opäť chýba jasné usmernenie zo strany rezortu zdravotníctva.

Absentujúce reformy dobiehajú aj štátne záchranky

Kontrola dvoch štátnych záchraniek poukazuje na zhoršujúce sa výsledky ich hospodárenia, pričom z roka na rok sa stáva náročnejšie zabezpečiť mzdové nároky zdravotníckych pracovníkov. Nastavenie systému ich finančného riadenia sa ukázalo ako neudržateľné. Bez adekvátneho zvýšenia platieb za poskytované neodkladné zásahy záchraniek to môže reálne viesť k ich platobnej neschopnosti, a tým aj k ohrozeniu dostupnosti a poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti. „Stabilizáciu riadenia štátnych záchraniek však nemôžeme zabezpečiť bez jasnej celoštátnej koncepcie, stratégie záchraniek, ich smerovania a rozvoja. Zároveň nie je možné vystavovať lekárov, záchranárov riziku, že pre vysoké nadčasy a ich neustále nasadzovanie do výkonu práce dôjde k ľudskému zlyhaniu a ohrozeniu zdravia pacienta,“ dodal Ľ. Andrassy. Podľa rezortu zdravotníctva dnes pracovná skupina pripravuje jej reformu. Pre správne nastavenie finančného systému však chýba aj metodika hodnotenia činnosti záchranných zdravotných služieb zo strany ministerstva v nadväznosti na zákon o záchrannej zdravotnej službe. Zistenia z kontroly odstupuje úrad orgánom činným v trestnom konaní, keďže existuje podozrenie na porušenie zákona pri obstarávaní sanitiek a tiež inšpektorátu práce, pre detailné preverenie dodržiavania zákonníka práce zo strany oboch zamestnávateľov.

Správa o výsledku kontroly 2022 Využívanie systému eZdravie (PDF, 1,1 MB)
Správa o výsledku kontroly 2022 Implementácia klasifikačného systému DRG v podmienkach Slovenskej republiky (PDF, 1,1 MB)
Správa o výsledku kontroly 2022 Národné zdravotné registre NCZI (PDF, 1,1 MB)
Správa o výsledku kontroly 2022 Kontrola hospodárenia vybraných poskytovateľov záchrannej zdravotnej služby (PDF, 690 kB)