Podľa makroekonomickej prognózy rezortu financií z júna 2024 má slovenská ekonomika rásť v tomto roku medziročne o 2,5  %, pričom hlavným motorom rastu má byť silná spotreba domácností a rast reálnych miezd. Spotrebiteľská inflácia však znižuje svoje tempo už od jari minulého roka. Tento pokles je do značnej miery spôsobený stabilizáciou cien energií, ktoré v uplynulých rokoch výrazne prispievali k jej rastu, ako aj znížením kolísania cien potravín. Celková inflácia sa má v tomto roku pohybovať na úrovni 2,7 %. Pozitívny výber daní a odvodov je ovplyvnený lepším makroekonomickým vývojom, ale taktiež legislatívnymi zmenami, ktoré boli prijaté v závere roka 2023. Medzi kľúčové opatrenia patria najmä zvýšenie spotrebnej dane na tabakové výrobky, zavedenie dane zo sladených nápojov či predĺženie solidárneho príspevku pre ropný priemysel. Tieto zmeny prispievajú k nárastu daňových príjmov a pomáhajú zmierniť dopady na verejný rozpočet v čase, keď rastie tlak na konsolidáciu verejných financií. Počas prvých šiestich mesiacov nastali aj významné zmeny v právnom rámci upravujúcom rozpočtové riadenie na národnej úrovni, aj na úrovni Európskej únie. Kontrolný úrad bude pozorne sledovať implementáciu a aplikáciu nových pravidiel v praxi.



Analytici NKÚ pripomínajú, že podľa rozpočtu verejnej správy na roky 2024 – 2026 sa vláda zaviazala znížiť deficit na 5,97 % HDP v roku 2024, vychádzajúc z predpokladu, že deficit za rok 2023 bude na úrovni 6,52 % HDP. Podľa návrhu štátneho záverečného účtu za rok 2023 však dosiahol deficit v minulom roku 4,9 % HDP, a teda zámer znížiť deficit v tomto roku o 0,5 % zostáva zatiaľ nenaplnený. Očakáva sa, že celkový deficit slovenskej verejnej správy v tomto roku bude podľa aktuálnych prognóz na úrovni 7,7 mld. eur, čo predstavuje 5,85 % HDP.

Národná autorita pre oblasť externej kontroly upozorňuje na skutočnosť, že výdavky na dôchodky si držia v tomto roku vysoké tempo rastu. Prispievajú k tomu hlavne predčasné starobné dôchodky, najmä po 40 odpracovaných rokoch, minuloročné, ako aj tohoročné valorizácie dôchodkov a aj 13. dôchodky. Pri téme predčasných dôchodkov analytici NKÚ identifikovali tiež riziko spojené nielen so značnou záťažou rozpočtu, ale aj so zvyšovaním nedostatku ľudí na trhu práce. Trh práce zaostáva za očakávaniami z rozpočtu, pričom v tomto roku sa očakáva pokles zamestnanosti o desatinu percenta. Dôvodom bol v 1. polroku 2024 veľký záujem o odchod do predčasného starobného dôchodku. Najvýraznejší prepad je v priemysle a v kvalifikovaných službách. Analytici NKÚ vo svojej správe približujú, že zamestnávatelia stále zápasia s nedostatkom pracovnej sily. To sa darí mierne kompenzovať zvýšenou zamestnanosťou cudzincov, ktorých u nás pracuje viac ako 107-tisíc. Za 1. polrok 2024 ich pribudlo takmer 7-tisíc, pričom odídenci z Ukrajiny tvoria takmer 40 % z celkového počtu zamestnaných cudzincov. 

V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka sa čerpanie zdrojov určených na dôchodkový systém zvýšilo o takmer miliardu eur a pre tento rok nebude rozpočtovaný transfer finančných prostriedkov na úrovni 1,6 mld. eur dostatočný, keďže za prvých šesť mesiacov tohto roka sa z neho minulo už 81 %.

Zámerom pritom bolo práve zabezpečiť rezervu finančných prostriedkov pre zachovanie platobnej schopnosti Sociálnej poisťovne. Výdavky na starobné dôchodky v 1. polroku 2024 presiahli 4,7 mld. eur a medziročne sa zvýšili o 17 %. Výrazne narástli aj výdavky na predčasné starobné dôchodky (PSD), medziročne až o 289 % a dosiahli za prvých šesť mesiacov takmer 239 mil. eur. Do roku 2022 bola pritom priemerná výška starobných dôchodkov zvyčajne vyššia ako priemerná výška PSD. Záťaž pre verejné financie predstavuje aj neustále zadlžovanie zdravotníckych zariadení. Za 1. polrok 2024 sa záväzky 13 univerzitných a fakultných nemocníc zvýšili o 160 mil. eur, a dosiahli úroveň 1,18 mld. eur. Nemocnice majú najväčšie záväzky voči Sociálnej poisťovni, a to vo výške 483,3 mil. eur, ale tiež voči svojim dodávateľom v sume 373,7 mil. eur.

Ako uvádzajú analytici NKÚ, výdavky Plánu obnovy a odolnosti boli v 1. polroku 2024 čerpané na úrovni viac ako 92 mil. eur, teda 7,6 % z rozpočtovanej sumy na rok 2024. Do konca roka tak zostáva vyčerpať ešte 1,1 mld. eur. Podľa údajov rezortu financií má dôjsť k zintenzívneniu čerpania, ktoré sa odhaduje na 1,5 mld. eur, čo je takmer o štvrtinu viac ako schválený rozpočet. Pozitívnym impulzom k čerpaniu prostriedkov z Plánu obnovy a odolnosti na realizáciu investícií by mohol byť posun v prípade výstavby Univerzitnej nemocnice sv. Martina v Martine, ako aj Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici. Pri oboch projektoch došlo v 1. polroku 2024 k podpisom zmlúv o dielo so zhotoviteľmi a v júli boli oba tieto projekty zaradené medzi strategické investície. NKÚ však poukazuje na riziko neefektívneho vynakladania verejných zdrojov, keďže Útvar hodnoty za peniaze nebude vykonávať hodnotenie štúdií uskutočniteľnosti strategických dopravných investícií.

Čerpanie zdrojov EÚ v rámci nového programového obdobia 2021 – 2027 je stále nedostatočné, pričom sa naša krajina nachádza už vo štvrtom roku obdobia oprávnenosti. Do polovice tohto roka bolo z Programu Slovensko vyhlásených 152 výziev v objeme 5,7 mld. eur. Čerpanie k tomuto termínu však predstavuje len 284,5 mil. eur (2,3 % z alokácie), čo je podľa NKÚ viac ako kritická úroveň. „Prvým finančným míľnikom je koniec roka 2025, keď bude potrebné vyčerpať prostriedky v minimálnej výške 1,5 mld. eur. Vzhľadom na menej ako 14% mieru plnenia plánu čerpania je zrejmé, že ak nedôjde k dynamizácii čerpania, hrozí riziko prepadu časti alokácie. Preto je veľmi dôležité, aby nielen zodpovedné ministerstvá či prijímatelia, ale aj vláda spustila krízový manažment a na mesačnej báze vyhodnocovala plnenie časových, finančných i manažérskych míľnikov,“ konštatuje šéf národných kontrolórov. 

Správa o vývoji rozpočtového hospodárenia SR za 1. polrok 2024 (PDF, 2 MB)