Bratislava 15. marec 2022 – Zmluvy na predaj či prenájom pozemkov boli v Slovenskom pozemkovom fonde (SPF) pripravované nedôsledne a nesystematicky. Kým niektoré boli podpísané do dvoch mesiacov od podania žiadosti, iné až o sedem rokov, čo naznačuje možnosti korupčného správania. Viacerým externým advokátskym kanceláriám vyplatil milióny eur v rozpore s právnymi predpismi. SPF mal množstvo nedostatkov v evidencii pozemkov štátu a nezistených vlastníkov, ktoré spravuje. Najvyšší kontrolný orgán Rada fondu, ani iné kontrolné mechanizmy neplnili svoju úlohu dostatočne. Aj tieto zistenia kontrolórov Najvyššieho kontrolného úradu SR bude na zasadnutí parlamentnému výboru pre financie a rozpočet prezentovať podpredseda kontrolórov Ľubomír Andrassy. Podľa NKÚ  je dôležité pokračovať v systematických pozemkových úpravách, kde by mal zohrávať aktívnu úlohu taktiež SPF. Výsledky kontroly zaslal kontrolný úrad orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu možného podozrenia zo spáchania viacerých trestných činov, hlavne zo zanedbania povinností pri správe cudzieho majetku.

Slovenský pozemkový fond je právnickou osobou, ktorá vo verejnom záujme spravuje poľnohospodárske pozemky a podiely vo vlastníctve štátu, zároveň má efektívne nakladať s nehnuteľnosťami neznámych vlastníkov. Kontrolóri NKÚ sa na základe požiadavky Národnej rady SR z mája 2020 komplexne pozreli na fungovanie fondu, na jeho hospodárenie s majetkom štátu, ako aj na nastavenie vnútorného kontrolného systému za obdobie rokov 2014 – 2020. Národná autorita pre externú kontrolu upozorňuje, že pozemkový fond hospodári s verejnými prostriedkami a je preto povinný vo svojej činnosti zachovávať princípy hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Kontrolóri však zistili množstvo nedostatkov v organizácii činnosti fondu a nastavení jeho vnútorných kontrolných mechanizmov, taktiež pri verejnom obstarávaní či nakladaní s majetkom. Pozemkový fond hospodáril v ostatných rokoch so ziskom, pričom podstatnú časť príjmov získal z predaja a prenájmu pôdy.

V roku 2020 fond spravoval pozemky o výmere 680-tisíc hektárov, z toho 37 % tvorili pozemky vo vlastníctve štátu, ostatné nemali známych vlastníkov. Kontrolóri v rámci auditu identifikovali významné riziko neúplného a nepresného vykazovania výmery pozemkov, a tým aj ich skutočnej hodnoty v účtovníctve. Závažným zistením je fakt, že fond nevedie vlastnú evidenciu pozemkov, ale vychádza len z údajov zapísaných v katastri nehnuteľností. Vzťah SPF k pozemkom nie je v katastri vždy riadne zaevidovaný, sú v ňom významné nezrovnalosti a to hlavne pri zápisoch neznámych či nezistených vlastníkov. Kontrolou boli zistené prípady predaja pozemkov, keď žiadateľ kupoval pôdu za účelom zriadenia ovocného sadu, hoci aj z ortofotomapy bolo zrejmé, že v susedstve prebiehala intenzívna výstavba a je teda predpoklad, že tieto pozemky budú využité ako stavebné.

Nájom a predaj pozemkov

„Kontrola odhalila riziko netransparentného konania pri vybavovaní žiadostí o nájom pozemkov, v niektorých prípadoch je možné hovoriť o podozrení na uprednostňovanie žiadateľov, čo je vážny signál existencie korupčného prostredia v rámci pozemkového fondu,“ konštatuje Ľ. Andrassy. Kontrolou boli zistené výrazné rozdiely v dĺžke trvania procesu od doručenia žiadosti žiadateľom po podpis nájomnej zmluvy štatutármi fondu. Kým niektoré nájomné zmluvy boli uzatvorené už do dvoch mesiacov od doručenia žiadosti, iné až po šiestich či siedmich rokoch (viď graf). Organizačné zmeny vykonané v prvom polroku 2021 boli urobené bez procesného auditu, analýzy, vďaka ktorej by boli nastavené nové procesy pre jasné a transparentné rozhodovanie o nakladaní s pozemkami. Podľa názoru kontrolórov by účinným riešením mohla byť tiež decentralizácia niektorých odborných činností. Napríklad podpisovanie niektorých právnych aktov by prešlo na nižšie organizačné útvary napr. regionálne pracoviská. 

Nedostatky v nájomných zmluvách poukazujú na skutočnosť, že zamestnanci fondu nie vždy venovali dostatočnú pozornosť pri príprave a kontrole zmlúv. Fond v niektorých prípadoch nedisponoval základnými informáciami o užívateľoch pozemkov, ktoré má v správe. Spoliehal sa len na to, že budúci nájomca uhradí nájomné z titulu bezdôvodného obohatenia spätne aj za viac ako dva roky, čo je podľa zákona premlčané. SPF zároveň nedostatočne kontroloval dodržiavanie podmienok nájmu a nevyužíval možnosti zmluvnej pokuty či odstúpenia od zmluvy v prípade jej závažného porušenia. Národní kontrolóri odporúčajú rezortu pôdohospodárstva, aby nastavil existujúce informačné systémy tak, aby pozemkový fond i Pôdohospodárska platobná agentúra mohli bez akýchkoľvek prekážok zdieľať informácie o nájomcoch pozemkov či o poberateľoch rôznych finančných dotácií.

Pri kontrole zmlúv na predaj pozemkov kontrolóri narazili na benevolentný prístup pri stanovení ceny. Navrhnutá cena bola zo strany žiadateľa často namietaná a fond ju bez vecných argumentov prehodnocoval. Výsledkom boli výrazne nižšie ceny ako u porovnateľných pozemkov predávaných v danom čase i lokalite. Na kontrolórmi preverovanej vzorke predstavoval tento rozdiel bezmála 2,5 mil. eur. „Pozemkový fond by mal pri predaji či prenájme pôdy obhajovať v prvom rade verejný záujem, záujem štátu i regiónu,“ pripomína podpredseda NKÚ a dodáva: „Pôda nie je bežná komodita, ktorú vieme produkovať v neustále väčšej kvantite. Je súčasne zdrojom obživy, kvalitného životného priestoru, ale aj kultúry a tradícií. Pôda je bezpochyby vzácne aktívum celej spoločnosti a preto si zaslúži osobitnú pozornosť i ochranu.“ SPF musí štátnu pôdu nielen efektívne a transparentne spravovať, mal by zároveň aktívne konať pri vysporiadaní pozemkov neznámych vlastníkov či pri riešení reštitučných nárokov. Fond stále evidoval viac ako 8-tisíc reštitučných prípadov.

Právne služby

Závažné nedostatky zistili kontrolóri v oblasti využívania externých právnych služieb, kde boli identifikované viaceré porušenia právnych predpisov. Agendu sporových konaní malo na starosti 25 zamestnancov fondu, no jeho riaditeľ mal právo rozhodnúť o splnomocnení externého advokáta na mimoriadne prípady. SPF často menil právnych zástupcov v prebiehajúcich súdnych sporoch, čo spôsobilo nehospodárne a neefektívne míňanie finančných prostriedkov. Za sedem rokov SPF zaplatil advokátskym kanceláriám celkovo viac ako 7 mil., z toho len jednej boli vyplatené viac ako 3 mil. eur. Viaceré odmeny boli podľa názoru kontrolórov vyplatené v rozpore so zákonom o rozpočtových pravidlách. Pozemkový fond si napríklad v roku 2014 vybral pre zastupovanie v odvolacom konaní pred ústavným súdom v kauze Slánske lesy externú advokátsku kanceláriu. Urobil tak napriek tomu, že v dovtedajších konaniach na nižších stupňoch súdov štát zastupoval iný advokát, ktorý poznal skutkový stav a bol v konaniach úspešný. Noví advokáti vypracovali 7-stranové stanovisko a dostali za to odmenu 1,8 mil. eur. Inej advokátke zaplatil fond na základe dohody o urovnaní viac ako 2 mil. eur, pričom v samotnej dohode nie je uvedené, aký rozpor či pochybnosť v právach oboch strán sa urovnáva, čo je podstatnou náležitosťou dohody podľa občianskeho zákonníka.

Rada fondu

Rada fondu je najvyšším kontrolným orgánom SPF. Má trinásť členov volených parlamentom na trojročné obdobie. V rokoch 2014 – 2020 zasadala 76-krát a bolo jej predložených takmer 17-tisíc právnych aktov na posúdenie. "Je takmer nereálne, že by členovia Rady boli schopní hlbšie posúdiť obsah všetkých predkladaných dokumentov a preto je možné jej činnosť považovať za vysoko formálnu. Kontrolný úrad vníma kriticky tiež fakt, že Rada nevykonala žiadnu kontrolu zameranú na hospodárenie s financiami, nepreverila zásadné rozhodnutia vedenia fondu,“ približuje zistenia kontrolórov ich podpredseda Ľ. Andrassy. Zaujímavosťou je tiež zistenie, že gestorský poľnohospodársky výbor slovenského parlamentu sa aktívne nezaujímal o činnosť fondu a za ostatných šesť rokoch ani raz neprerokoval komplexnú hodnotiacu správu o činnosti Rady SPF.

Meškajúce pozemkové úpravy brzdia rozvoj vidieka

Právna úprava pozemkového vlastníctva, vrátane postavenia a činnosti SPF je neprehľadná, roztrieštená a nesystematická. Oblasť pozemkového práva bezpochyby potrebuje reformu, ktorá jednoznačne zadefinuje pravidlá pre reguláciu trhu s pôdou a zabráni nadmerným cenovým špekuláciám a koncentrácii vlastníctva pôdy. Monopolizácia vlastníctva pôdy a úbytok malého farmárstva prináša škody pre rozvoj lokálnych ekonomík a komunít, pre potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, pre ekológiu a klímu v dôsledku spriemyselnenia výroby potravín, ale aj ďalekých transportov potravinových produktov. Z týchto dôvodov zaznieva aj v európskej odbornej diskusii čoraz viac hlasov, volajúcich po vytvorení priestoru pre národné štáty, aby tieto mohli lepšie regulovať svoje trhy s pôdou v súlade s dlhodobo udržateľnými stratégiami.

Zistenia kontrolóri zaslali aj orgánom činným v trestnom konaní z dôvodu podozrenia na možné spáchanie viacerých trestných činov. Správu o výsledkoch kontroly prerokujú aj parlamentné výbory pre financie a pre pôdohospodárstvo, ktorým kontrolóri odporúčajú iniciovať komplexnú zmenu právnej úpravy v oblasti pozemkového práva.

 

Správa o výsledku kontroly Hospodárenie, správa a nakladanie s majetkom v Slovenskom pozemkovom fonde (PDF, 1,6 MB)

 

Príloha

Graf: Priemerná doba trvania procesu uzatvorenia nájomnej zmluvy

Zdroj: NKÚ SR

None