Bratislava 11. decembra 2020 – Zdražovanie takmer 6 miliardovej dostavby tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne Mochovce (MO34), ako aj jej meškanie, spôsobili rezervy vo fungovaní spoločnosti, ale aj nedostatočná koordinácia medzi súkromným investorom a štátom. Významné riziká sú tiež v neúčinnom využívaní kontrolných mechanizmov zo strany štátu. Konštatuje to národná autorita pre oblasť externej kontroly vo svojej správe z výsledku kontroly (kontrolná akcia bola zameraná na obdobie do začiatku roku 2020), ktorú zaslala na prerokovanie výboru pre hospodárstvo Národnej rady SR. Závažné zistenia z kontroly boli úradom odstúpené aj orgánom činným v trestnom konaní. Národní kontrolóri tohtoročnou akciou nadviazali na prierezovú kontrolu v Slovenských elektrárňach z roku 2015, ktorú iniciovali poslanci parlamentu.

Akciová spoločnosť Slovenské elektrárne (SE) svoj strategický projekt nezvládla na dostatočnej úrovni a niekoľkonásobným predlžovaním termínov ukončenia dostavby elektrárne dochádza k zníženiu jeho konečnej rentability. Kontrolóri zistili, že v procese dostavby dochádzalo k vysokej miere vád a zároveň k viacerým dodatkom, či novým dodávateľským zmluvám. Podľa podpredsedu úradu Ľubomíra Andrassyho, rezort hospodárstva, ktorý koná v mene Slovenskej republiky v orgánoch elektrární, nedostatočne uplatňoval záujmy štátu v riadení i kontrole fungovania strategickej spoločnosti.  

 

Národná autorita externej kontroly upozorňuje, že v projekte kľúčovej kritickej infraštruktúry štátu, ktorého termín ukončenia bol viacnásobne predĺžený, vidí významné riziká. Tie sa v konečnom dôsledku negatívne premietajú do výslednej ceny. „Ak by Slovenské elektrárne a ich akcionár – ministerstvo hospodárstva – adekvátne reagovali na naše odporúčania z roku 2015, viaceré dnešné závažné zistenia by nevznikli“, konštatuje podpredseda NKÚ. Napríklad, ministerstvo hospodárstva ako vlastník 34 % akcií tejto spoločnosti si dodnes neuplatnilo nomináciu na post riaditeľa interného auditu elektrární (*) a svojou nečinnosťou tak znížili vplyv štátu pri výkone akcionárskych práv. Nenašli sa ani žiadne stanoviská, resp. odporúčania zástupcov štátu, ktoré by preukazovali výhrady k zlyhaniam identifikovaným kontrolou NKÚ SR, či interným auditom akciovej spoločnosti. „Považujeme za nevyhnutné, aby zástupca štátu pôsobiaci v orgánoch strategického podniku pravidelne analyzoval a upozorňoval minimálne vedenie rezortu a vládu na riziká, ktoré môžu mať dopad na realizáciu projektu či môžu viesť k významným finančným stratám“, dodal Ľ. Andrassy.

Zlyhania vedúce k predražovaniu

Popri finančných dopadoch z nehospodárneho konania na dostavbe dvoch blokov elektrárne, Slovensko čelí aj ekonomickým stratám kvôli nespustenej výrobe elektriny. Podľa pôvodného plánu mali nové bloky zabezpečovať dodávku približne pätiny elektrickej potreby slovenských domácností a firiem. „Kým na začiatku výstavby nových blokov pred dvanástimi rokmi boli náklady rozpočtované na úrovni 2,8 miliardy eur, dnes sme pri dvojnásobnom čísle a suma 5,6 miliardy určite nie je konečná“, zvýrazňuje podpredseda kontrolórov.    Zmeny projektov, množstvo modifikácií technického charakteru, nové požiadavky na zhotoviteľov a nedostatočné, či chybné technické riešenia sa premietli do posunov termínov dokončenia a výrazného predraženia projektu dostavby. Kontrolóri hodnotia negatívne tiež časté personálne výmeny, ktoré nezohľadňovali požiadavky na odbornú kvalifikáciu z oblasti jadrovej energetiky. Kontrolóri na základe preverenia viacerých zmluvných vzťahov konštatujú, že najväčší vplyv na navyšovanie rozpočtov mali plnenia cez nové dodatky k zmluvám dodávateľov (zhotoviteľov) a vysoká závislosť SE práve na týchto zhotoviteľoch.

 

Za rizikovú oblasť ďalej možno označiť vysokú mieru vád a nedorobkov, ktoré v mnohých prípadoch odstraňovali dodávatelia na náklady elektrárni. Podľa NKÚ, akciová spoločnosť mala mať dohodnuté jasné pravidlá, ako budú dodávatelia na svoje vlastné náklady odstraňovať vady, nedorobky a škody. Od januára 2009 do leta 2019 podpísali elektrárne v súvislosti s dostavbou blokov zmluvy za takmer 4,6 mld. eur. V tejto súvislosti kontrolný úrad upozorňuje na uzatváranie zmlúv prostredníctvom priameho zadania, ktoré môže viesť ku konfliktu záujmov, narušovaniu pravidiel hospodárskej súťaže, či koluzívnemu správaniu (sťažovaniu trestného konania pôsobením na svedkov alebo spolupáchateľov).

 

Prevenčné opatrenia a odporúčania

Aj vyššie uvedené nedostatky potvrdzujú, že projekt dostavby blokov elektrárne má výrazne nižšiu rentabilitu v porovnaní s plánom. NKÚ zadefinoval odporúčania  (príloha č. 1) pre manažment Slovenských elektrárni, ako aj pre rezort hospodárstva. Dnes totiž chýbajú pravidlá a nezávislý inštitút, ktorý by dohliadal na dodržiavanie hospodárnosti a efektívnosti v spoločnostiach s majetkovou účasťou štátu. Legislatívna úprava ochrany finančných záujmov SR v kľúčovom podniku kritickej infraštruktúry s majetkovou účasťou štátu je nedostatočná. „Považujeme za nevyhnutné, aby zástupcovia štátu v súčinnosti s väčšinovým vlastníkom elektrárni prijali opatrenia na zabránenie ďalšieho navyšovania rozpočtu na dostavbu atómovej elektrárne. Vysokú cenu – ako dôsledok zlých rozhodnutí manažmentu a nedostatočnej kontroly – totiž budú musieť v konečnom dôsledku zaplatiť občania v cene dodanej elektriny“, uzatvára podpredseda NKÚ.

* * * * *

 

Slovenské elektrárne, sú akciovou spoločnosťou s 34 % vlastníctvom štátu a väčšinou akcií vlastnenou skupinami EPH (Energetický a průmyslový holding, a.s.)  a  ENEL (Enel Produzione SpA) , prostredníctvom  spoločnosti Slovak Power Holding BV (66 % podiel v SE). Vyrábajú 69 % z celkovej výroby elektriny na Slovensku diverzifikovaným mixom elektrární (vodné, tepelné, fotovoltické a jadrové). V roku 2019 dodali so sústavy 17 097 GWh elektriny a zároveň predali 658 GWh tepla.

 

Dostavba dvoch blokov Atómovej elektrárne Mochovce, v ktorých každý reaktor bude môcť dosiahnuť výkon 530 MWe je jedným z najväčších strategických investičných projektov v krajine. Výstavba EMO34 sa začala v roku 1985, ale pre nedostatok finančných prostriedkov bola v roku 1992 pozastavená. Po vstupe strategického súkromného akcionára do SE v roku 2006 boli obnovené plány na dostavbu EMO34. Štúdia realizovateľnosti dokončenia dostavby obidvoch blokov bola spracovaná v roku 2007. SE oficiálne začali dostavbu blokov (s plánovaným výkonom 440 MWe) 3. novembra 2008. Spustenie tretieho bloku bolo očakávané v termíne do 30. novembra 2012 a štvrtého bloku do 30. júna 2013. Doposiaľ nedošlo k spusteniu ani jedného bloku jadrovej elektrárne.

 

Poznámka

* Podľa Štatútu predstavenstva SE má ísť o člena predstavenstva s adekvátnym vzdelaním, odbornou skúsenosťou a bez konfliktu záujmov v pozícii riaditeľa interného auditu.  Interný audit (spojený s risk managementom) je vrcholová inštancia v rámci spoločnosti s poslaním definovaným v štandardoch pre vnútorný audit. 

 

PRÍLOHY

 

Príloha 1 

Odporúčania NKÚ SR

 

1. Posilniť vplyv štátu prostredníctvom nominácie riaditeľa interného audítora SE tak, ako je uvedené v Štatúte SE
2. Zabezpečiť pravidelný reporting zástupcov štátu o ich pôsobení v nominovaných pozíciách v orgánoch SE a uvádzať dôvody ich hlasovania a vyjadrenia v kľúčových pracovných skupinách (napr. riadiaci výbor)
3. Zintenzívniť auditnú činnosť so zameraním na kontroly nákladov projektov, a to najmä z pohľadu ich hospodárnosti a efektívnosti ako aj spôsobu výberu zhotoviteľov
4. Pravidelne vyhodnocovať možné negatívne sociálne, hospodárske a environmentálne dopady z predlžovania dostavby EMO34 a informovať o nich NR SR
5. Prehodnotiť stupeň legislatívnej regulácie s ohľadom na dodržiavanie pravidiel hodnoty za peniaze

 

Príloha 2

Vývoj prezentovaného rozpočtu dostavby EMO 34

Správa o výsledku kontroly - Zmluvy a ich plnenia súvisiace s dostavbou tretieho a štvrtého bloku jadrovej elektrárne Mochovce (PDF, 354 kB)

None